Radíme: Ako si správne nastaviť hypotéku

Dostupnosť úverov môže byť v súčasnosti pre niektorých Slovákov horšia. Stále však existuje niekoľko možností, ako kúpu nehnuteľností dofinancovať: využiť spotrebný úver, stavebné sporenie, alebo od apríla tohto roka aj mladomanželskú pôžičku cez Štátny fond rozvoja bývania.

„Ideálna a najlacnejšia je v súčasnosti hypotéka na 80 % hodnoty kupovanej nehnuteľnosti bez poistenia od banky a s fixáciou minimálne na päť rokov", tvrdí finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Konzervatívnym klientom, ale tiež klientom so slabšou finančnou situáciou či neistým zamestnaním do budúcnosti odporúča dlhšiu fixáciu úveru na sedem alebo osem rokov. Pri hypotéke by však ľudia v prvom rade mali dbať na jej správne nastavenie. O tom, ako výrazne bývanie na úver klient preplatí, rozhoduje práve dofinancovanie zvyšnej pätiny ceny bytu. Podľa Búlika je stavebné sporenie stále najlacnejšou možnosťou, ak si klient plánuje bývanie niekoľko rokov dopredu. Potrebné peniaze na dofinancovanie úveru si tak môže nasporiť. Častejšia je však kombinácia stavebného sporenia s následným úverom. „Mladým ľuďom môžu rodičia pomôcť nielen tým, že ich naučia sporiť, ale aj dočasným založením rodičovskej nehnuteľnosti. Tým mladí získajú 100 % hypotéku, ktorá je za bežných okolností už nedostupná. Keď výška zostatku hypotéky po čase klesne, možno toto záložné právo zrušiť. Kedy to je možné, posudzuje vždy banka", vysvetlil analytik.

Spotrebný úver dnes ľudia využívajú najviac. „Jeho nevýhodou je veľmi krátka splatnosť - maximálne osem rokov, čo výrazne zvyšuje splátku. Existujúce úvery, ktoré eviduje Národná banka Slovenska, majú veľmi vysoký priemerný úrok 8 %", tvrdí Búlik. Dobrou správou však je, že nové úvery, často predschválené zároveň s hypotékou, sú v ponuke už od 2,9 %. Avšak len pre klientov s dobrou bonitou. Pre ostatných žiadateľov sú ponúkané úroky vyššie. Každopádne, pre vysokú splátku, ktorá enormne zaťažuje rodinný rozpočet, je treba spotrebný úver obmedziť len na nevyhnutnú výšku. Od júla tohto roka sa po vyše 30 rokoch dočkajú obnovy aj mladomanželské pôžičky. Môžu o ňu požiadať manželia, ktorí majú menej ako 35 rokov a sú zosobášení aspoň jeden rok. Aj keď získať sa bude dať len 15.000 eur, táto suma môže výrazne pomôcť pri dofinancovaní. Mladomanželská pôžička môže pokryť celé dofinancovanie pri kúpe bytu za 75.000 eur, alebo zabezpečiť polovicu chýbajúcej sumy pri byte v hodnote 150.000 eur.

Pôvodná štátna prémia pre mladých sa od januára 2018 zmenila na takzvaný daňový bonus. Ten umožňuje odpočítať si ročne z daní až polovicu zaplatených úrokov, avšak vo výške maximálne 400 eur. Uplatňuje sa nasledujúci rok pri daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane u zamestnávateľa.

On-line: Zamestnanie si hľadá približne 2 % zdravotne znevýhodnených

Za minulý rok si na Profesia.sk vytvorilo životopis takmer 2.000 ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ukazuje sa, že tento podiel sa za posledné roky príliš nemení.

Pracovný portál chce podporovať skupinu ľudí so zdravotným znevýhodnením na trhu práce. Aj z tohto dôvodu od 1. marca sprístupňuje všetkým svojim klientom databázu životopisov ľudí so zdravotným znevýhodnením zadarmo. Každý klient si tak bude môcť prezerať životopisy ľudí, ktorí mali záujem o pridanie do tejto špecializovanej skupiny bezplatne. Možnosť narábať s databázou životopisov uchádzačov otvorených novým príležitostiam je u klientov jednou z najčastejšie využívaných spoplatnených služieb spoločnosti.

Najväčšia časť uchádzačov so zdravotným znevýhodnením má maturitné vzdelanie. Ľudia s týmto vzdelaním tvorili takmer 40 % zo životopisov, ktoré si zdravotne postihnutí ľudia vytvorili v roku 2018. Za maturitou nasleduje stredoškolské vzdelanie bez maturity. Takéto vzdelanie má takmer 32 % uchádzačov. Na treťom mieste skončilo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ktoré má vyštudované viac ako desatina ľudí. V súvislosti s vnímaním kolegov, ktorí majú zdravotné postihnutie, sú pomerne veľké rozdiely medzi tými, ktorí túto skúsenosť majú a tými, ktorí s ľuďmi so znevýhodnením nikdy nepracovali. Tí, ktorí v súčasnosti majú kolegu so zdravotným znevýhodnením, označujú túto skúsenosť ako pozitívnu vo vyše 37 % prípadov. Zamestnanci bez skúseností s takýmito kolegami, za pozitívum to považuje iba 6 %.

EU: Správa o Slovensku

Z pohľadu ekonomiky sa Slovensku darí, zaostáva však v oblastiach kľúčových pre budúci rast. Tvrdí to Európska komisia (EK) v Správe o Slovensku 2019. Vyzdvihla vysoký hospodársky rast či nízku nezamestnanosť. Výzvami však podľa EK zostávajú napríklad regionálne rozdiely, kvalita verejných inštitúcií, vzdelávanie, veda a výskum.

Slovensko je v rámci makroekonomických výsledkov na popredných pozíciách v Európskej únii (EÚ). Približovanie sa SR k priemeru únie však stagnuje. „Súčasný model založený hlavne na nízkych mzdách a lákaní priamych zahraničných investícií sa zdá byť vo vzťahu ku konvergencii vyčerpaný. Aby sme sa opäť začali približovať k priemeru EÚ, potrebuje Slovensko prechod na iný model, ktorý bude vyžadovať systémové riešenia a štrukturálne reformy. Ďalší pokrok Slovenska bude možný, keď sa výrazne zlepší kvalita verejných inštitúcií, situácia vo vzdelávaní, príprave ľudí, a takisto v adaptácii na nové podmienky, predovšetkým v oblasti robotizácie, IT či automatizácie“, skonštatoval vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko.

Správa konštatuje určité zlepšenie výberu daní v SR. Platenie daní sa však podľa EK zlepšuje len pomaly, pričom daňová medzera pri výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) je jedna z najvyšších v EÚ. Vysoko bol ohodnotený projekt Hodnota za peniaze, ktorý je podľa EK príkladom úspešnej politiky.

Kvalitu a efektívnosť verejných inštitúcií vníma EK ako nízku. Modernizácia právnych predpisov v rámci verejného obstarávania a profesionalizácia tejto oblasti je podľa nej plusom. Napriek snahe o zjednodušenie ale zdĺhavé procesy verejného obstarávania stále ohrozujú čerpanie fondov EÚ. Z pohľadu korupcie je SR na základe viacerých medzinárodných ukazovateľov medzi najhoršími. Justičný systém vykazuje známky zlepšenia, napriek tomu výzvy súvisiace s efektívnosťou, kvalitou a nezávislosťou súdnictva pretrvávajú.

Za kladnú stránku zdravotníctva na Slovensku EK považuje napríklad spustenie eHealth či nábeh DRG. Problematickými oblasťami sú akumulácia dlhu v zdravotníctve a nedostatok zdravotníckeho personálu.

V rámci energetiky Slovensko výrazne prekročilo cieľ na emisie skleníkových plynov. Problémom je energetická efektívnosť či nedostatky v regulačnom rámci pre energetiku. Výzvami SR z pohľadu životného prostredia sú zároveň podľa EK kvalita ovzdušia, manažment odpadov a vody, alebo aj ochrana lesov.

Z hľadiska trhu práce EK vyzdvihla napríklad nízku nezamestnanosť. V súčasnosti podľa nej dochádza v SR k prehrievaniu trhu práce a výdavky na aktívne politiky trhu práce sú stále nízke. Miera chudoby klesá, regionálne rozdiely však pretrvávajú. V oblasti vzdelávania ocenila avizované opatrenie o znížení veku povinnej školskej dochádzky na päť rokov či vytvorenie nezávislej akreditačnej agentúry. Negatívom zostávajú zhoršujúce sa študijné výsledky žiakov aj pretrvávajúce nízke výdavky na vzdelávanie. Komisia podotkla, že dochádza tiež k celkovému poklesu verejných výdavkov na výskum a inovácie. Pozitívnym krokom podľa EK je zvýšenie superodpočtu na vedu a výskum.

e-Government: Nové projekty

Riadiaci výbor Operačného programu Integrovaná infraštruktúra – prioritná os 7 (OP II – PO 7) schválil finančnú podporu pre ďalších 6 projektov.

Centrálna API Manažment Platforma (7.467.922,82 €) – hlavným cieľom projektu ÚPVII je otvoriť služby štátu tretím stranám a zvýšiť počet komunikačných kanálov v rámci ich poskytovania. Na platforme budú môcť vyvíjať a ponúkať vlastné aplikácie na poskytovanie elektronických služieb štátu aj záujemcovia z komerčného sektora. To uľahčí budovanie nových, lepších a inovatívnych služieb pre občanov a podnikateľov za účasti súkromného sektora, čo je jedným z dôležitých predpokladov úspešnej digitálnej transformácie. Do roku 2022 sa predpokladá publikovanie až 50 elektronických služieb cez otvorené aplikačné rozhranie.

Digitálny ekosystém inklúzie (8.441.935,48 €) – zmyslom projektu ÚPVII je vytvorenie jednotného systému na hodnotenie a certifikáciu digitálnych zručností obyvateľov. Cieľovou skupinou sú ľudia nad 15 rokov a znevýhodnení občania, napríklad seniori, občania s nízkym vzdelaním alebo neaktívni na trhu práce. V súčasnosti existuje široká ponuka certifikátov na overenie jednotlivých zručností, ale žiadny, ktorý by komplexne určil všeobecné úrovne digitálnych kompetencií. Vďaka realizácii projektu budú zamestnávatelia schopní presne definovať, aké digitálne zručnosti požadujú od svojich zamestnancov. Partnermi projektu sú Slovenská technická univerzita v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Tí budú zabezpečovať samotnú certifikáciu.

Zefektívnenie štátneho dozoru v starostlivosti o životné prostredie (8.733.367 €) – projekt pripravila Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) a jeho podstatou je vytvorenie informačného systému Komplexný systém environmentálneho dohľadu, ktorý bude pokrývať kľúčové procesy, akými sú inšpekčná, povoľovacia a sankčná činnosť, vrátane on-line zberu údajov a integrácie na Centrálnu správu referenčných údajov. Vďaka mobilnej aplikácii, prostredníctvom ktorej bude možné súbežne zaslať fotodokumentáciu, časovú známku a GPS súradnice, sa nielen uľahčí podávanie podnetov, ale aj zefektívni analýza podnetov a počet výjazdov na miesto. Prínosom bude najmä skrátenie času, zvýšenie počtu kontrol a rozšírenie možností informovania verejnosti, čo prispeje k prevencii a predchádzaniu poškodzovania životného prostredia.

Pamiatkový informačný systém (PAMIS, 12.497.915 €) – elektronizácia procesov Pamiatkového úradu zavedie plnohodnotnú elektronickú komunikáciu medzi úradom a jeho krajskými pobočkami. Prostredníctvom projektu sa plánuje skrátenie dĺžky procesov a zlepšenie informovanosti o správe a ochrane pamiatkového fondu. Digitalizácia dát prinesie aj zníženie administratívnej záťaže pracovníkov úradu, ale najmä občanov a podnikateľov pri vybavovaní agendy súvisiacej s pamiatkovým fondom.

Systém verejného obstarávania (19.750.824eur) – verejné obstarávanie sa na Slovensku rieši elektronicky už vyše 10 rokov. Cieľom nového systému je podpora elektronizácie všetkých fáz verejného obstarávania, konsolidácia dát a služieb a hlavne odstránenie „papierového sveta“ vo verejnom obstarávaní. Projekt ráta aj so skrátením procesov a znížením počtu prerušených konaní (napr. kvôli nedoručeným dokumentom). Znížením administratívnej a byrokratickej záťaže a zjednodušením postupov bude možné do praxe zaviesť princíp Jedenkrát a dosť.

Register zbraní a streliva (7.248.114 eur) – úspešnou realizáciou projektu Ministerstva vnútra SR, ktorý plánuje kompletne zelektronizovať procesy a skonsolidovať dáta na úseku Zbraní a streliva, sa zabezpečí zrušenie miestnej príslušnosti, zlepšenie kvality informácií a úspory času pri vybavovaní agendy. Občania budú môcť svoje požiadavky vyriešiť prostredníctvom elektronickej služby alebo osobnou návštevou ktoréhokoľvek policajného útvaru. Výnimkou budú len prípady, ktoré vyžadujú fyzické predloženie zbrane. Časová úspora vznikne na strane občanov, ale aj na strane úradníkov.

EU: Nové pravidlá na urýchlenie systému okamžitých platieb

Európska komisia zvažuje nové pravidlá na urýchlenie zavádzania systému okamžitých platieb, ktorý minulý rok spustila Európska centrálna banka (ECB) ako priamu výzvu pre kartové firmy a technologické giganty (napríklad PayPal).

Nový systém ECB na okamžité zúčtovania platieb (TARGET Instant Payment Settlement, TIPS) má umožniť ľuďom aj spoločnostiam v Európe okamžite previesť peniaze z účtu na účet v priebehu niekoľkých sekúnd bez ohľadu na otváracie hodiny miestnej banky. Všetky platby realizované prostredníctvom novej služby budú pripísané na účet ihneď po ich zadaní, a to aj cez víkendy a počas sviatkov. Tento systém je považovaný za priamu konkurenciu pre americké firmy ako PayPal, Google, Facebook a Amazon a čínske spoločnosti Alibaba a Tencent, ktoré v súčasnosti dominujú v tejto oblasti služieb na európskom trhu.

Vzhľadom na to, že sa európske banky doteraz len pomaly zapájali do systému, Európska komisia skúma možné opatrenia na uľahčenie jeho používania. „Uvažujeme o tom, či bude potrebný silnejší tlak regulátorov na urýchlenie tohto procesu", povedal podpredseda Európskej komisie zodpovedný za finančné služby Valdis Dombrovskis. Podľa neho má systém ECB potenciál narušiť existujúce platobné riešenia vrátane kariet, prinajmenšom pre platby denominované v eurách.

      

Trend: Slováci naďalej sporia

V prieskume, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), uvádza vlastníctvo úspor dve tretiny (66 %) Slovákov. Výrazne pritom prevažujú ľudia bez záväzkov po splatnosti, z ktorých má úspory plných 78 %. Sporia však tiež dlžníci, z ktorých má úspory viac než polovica (54 %) oslovených. O niečo viac sporia muži (70 %) než ženy (63 %), naopak, takmer vyrovnaný je podiel ľudí s úsporami v rámci všetkých vekových kategórií.

Podiel ľudí s úsporami výrazne rastie s úrovňou dosiahnutého vzdelania. Úspory má 77 % ľudí s vysokoškolským vzdelaním, 69 % so stredoškolským vzdelaním s maturitou (bez maturity 54 %) a 55 % Slovákov so základným vzdelaním. Podľa prieskumu sporia Slováci podobne bez ohľadu na to, v akom veľkom meste žijú, ale o niečo viac sporia v Prešovskom a Žilinskom kraji. Slováci majú peniaze najčastejšie uložené na sporiacom a bežnom účte v banke, výnimkou nie sú úspory v hotovosti. Cieľom sporenia je s absolútnou prevahou vytváranie rezervy na nečakané situácie. Tento účel sporenia uvádza ako hlavný hneď 58 % Slovákov. Nasleduje sporenie na dôchodok (35 % oslovených) a až potom uvádzajú respondenti rôzne „spotrebné“ účely sporenia, ako je napríklad rekonštrukcia domu či bytu, nákup auta či domácich spotrebičov alebo odpočinkové a zábavné aktivity.

V priemere má najviac Slovákov úspory vo výške 1- až 3-mesačného platu (takú výšku úspor uviedlo 21 % respondentov). Nasledujú úspory vo výške 3- až 6-mesačného platu, resp. do výšky svojho ročného príjmu (v oboch prípadoch takú výšku úspor uviedlo 15 % respondentov).

Novinka: Dlhodobá starostlivosť o seniorov

Národný portál Malina má poradiť ľuďom, ktorí sú dezorientovaní v problematike dlhodobej starostlivosti o seniora, a to hlavne pri hľadaní najvhodnejšej služby pre neho pri chorobe a bezvládnosti. Ambasádorkou projektu je herečka Kristína Svarinská.

Pomôcť má napr. vyriešiť situáciu po prepustení z nemocnice, kedy príbuzní často nevedia, ako majú postupovať. Zároveň ale chcú svojmu blízkemu poskytnúť najlepšiu starostlivosť a zabrániť zhoršovaniu jeho stavu. Portál tak pomôže nájsť najoptimálnejšiu službu kdekoľvek na Slovensku. Portalmalina.sk má dva samostatné vstupy.

Pre používateľov hľadajúcich vhodnú službu informuje o viacerých zariadeniach: sociálnych aj zdravotníckych, pobytových či terénnych. Na základe vyplnenia veľmi jednoduchého dotazníka odporučí, aký druh služby je pre konkrétneho pacienta najvhodnejší. Používateľ môže pri vyhľadávaní zadať aj iné dôležité kritériá, ako je vzdialenosť či cena. Súčasťou portálu je aj možnosť rezervácie, to znamená vytvorenie prvého kontaktu medzi klientom a zariadením, ktoré preferuje a ktorého služby by chcel v budúcnosti využívať.

Druhý vstup je pre poskytovateľov s možnosťou registrovania. Cieľom je vytvoriť unikátnu sieť, na základe ktorej sa môžu odovzdávať aktuálne informácie pacientovi, ktorý hľadá túto pomoc, resp. jeho príbuznému či pracovníkovi nemocnice. Aj informácia o aktuálnej nedostupnosti môže byť užitočná. Poskytovatelia môžu na portáli zadať svoje základné, ale aj rozšírené údaje, a tiež zverejniť fotografie, videá či získané ocenenia. Na Slovensku by tak mohla vzniknúť databáza na hodnotenie reálnych potrieb obyvateľov v oblasti dlhodobej starostlivosti.

Aktuálne: Riziká podnikania

Viac ako polovica (57 %) opýtaných finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy považuje narastajúce náklady za hlavný rizikový faktor ich podnikania. Za najproblematickejšie označili náklady spojené s pracovnou silou, dopravou a produkciou. Do prieskumu Deloitte poskytlo názory 674 finančných riaditeľov zo 17 krajín strednej Európy.

Slovensko zaznamenalo spomedzi všetkých 17 krajín najvyšší pokles pozitívnych odpovedí na otázku, či považujú súčasnosť za obdobie vhodné pre podstúpenie vyššieho rizika vo finančných rozhodnutiach. Kým pred rokom pozitívne odpovedalo 40 % opýtaných finančných riaditeľov zo Slovenska, v novom prieskume ich podiel klesol na 22 %. V tejto oblasti sú pesimistickí aj Poliaci a Rumuni, pozitívnejší náhľad na riziko majú naopak v Maďarsku a Bulharsku. Slovenskí finanční riaditelia sú pesimistickejší aj pri výhľade očakávaných príjmov spoločnosti v období najbližších 12 mesiacov. Iba 52% slovenských finančných riaditeľov očakáva ich zvýšenie, kým priemer za sledované krajiny dosiahol 66%. „Výsledky za Slovensko ovplyvnilo predovšetkým to, že väčšina opýtaných finančných riaditeľov bola zo sektoru automotive a priemyslu. Tieto spoločnosti sú pri plánovaní rozpočtov opatrnejšie, pričom niektoré z nich predpokladajú možný pokles produkcie až do úrovne 10 %. Ukazovatele týkajúce sa ekonomickej neistoty, očakávaných ziskov a ochoty podstupovať riziko sú menej priaznivé ako hodnoty zo zvyšku strednej Európy. Odzrkadľujú sa tak najmä očakávania stagnácie v sektore automotive“, dodal Wolda Kidan Grant.

Finanční riaditelia v strednej Európe vnímajú finančné vyhliadky svojich firiem ako lepšie, alebo rovnaké než pred šiestimi mesiacmi. Väčšina z nich pritom očakáva, že prevádzkové marže sa zvýšia alebo zostanú rovnaké (38 % pre obe možnosti). V porovnaní s rokom 2018 to však predstavuje pokles o 4 %. Minuloročná zvýšená miera optimizmu tak mierne opadla a vysoké hodnoty zaznamenané v roku 2018 nepretrvali. Negatívne zmeny v niekoľkých kľúčových oblastiach naznačujú, že obavy spoločností pomaly stúpajú.

Prevažná časť finančných riaditeľov z regiónu strednej Európy predpokladá, že počet zamestnancov v ich spoločnostiach sa nezmení (45 %) alebo dokonca vzrastie (37 %). „Pri hľadaní tých správnych ľudí je pre spoločnosti najnáročnejšie nájsť pracovníkov s technickými vedomosťami a pracovnými skúsenosťami. Hlavnými krokmi na vyriešenie otázky nedostatku zručností tak budú zvyšovanie platov a školenia zamestnancov“, predpokladá Martin Kubiš. Z dlhodobého pohľadu však na zamestnanosť môže mať vplyv zavedenie nástrojov umelej inteligencie do firiem. Aj keď finanční riaditelia veria, že v nasledujúcich troch rokoch uvidíme iba malé dôsledky a technológie so zamestnancami budú vzájomne spolupracovať, v horizonte desiatich rokov už bude značné množstvo pracovných miest na finančnom oddelení nahradených práve technológiami.

Napriek tomu, že umelá inteligencia (UI) dosiahla v poslednom čase významné postavenie, spoločnosti strednej Európy nevyužívajú jej potenciál. Až 77 % spoločností v regióne stále nepoužíva žiadne kognitívne nástroje a 64 % finančných riaditeľov priznáva, že finančné oddelenia v ich organizácii je len málo, alebo nie je vôbec pripravené na implementáciu riešení UI.

EU: Pravidlá pre investície do regiónov

Európsky parlament schválil svoj rokovací mandát k prierezovým pravidlám financovania regiónov Európskej únie (EÚ) v rokoch 2021-2027 zameraný na väčšiu podporu hospodárskej, sociálnej a teritoriálnej kohézie.

Text nariadenia stanovuje všeobecné pravidlá financovania regionálnej, kohéznej a sociálnej politiky zo strany EÚ v rokoch 2021 - 2027. Ide o kľúčovú právnu normu, ktorej prijatie je nevyhnutné na pokračovanie toku investícií zo strany EÚ do jednotlivých regiónov únie. Parlament odmietol posilnenie tzv. makroekonomickej podmienenosti financovania zo strany EÚ navrhovanú Európskou komisiou (EK). Tento mechanizmus umožňuje zastavenie financovania projektov v členských štátoch, ktoré odmietajú uskutočniť štrukturálne reformy odporúčané EK v rámci tzv. európskeho semestra.

Súčasná úroveň financovania projektov zo strany EÚ by mala byť podľa poslancov zachovaná aj po roku 2021. Ich návrh počíta s celkovým objemom prostriedkov na obdobie siedmich rokov na úrovni 378,1 miliárd eur v cenách z roku 2018. V porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie, teda sumou 330,6 miliárd eur, ide približne o štrnásťpercentné navýšenie rozpočtu. Menej rozvinuté regióny by mali naďalej profitovať z výraznejšej podpory EÚ. Miera spolufinancovania projektov zo strany EÚ by v takýchto regiónoch mala podľa poslancov dosiahnuť úroveň 85 %, a nie iba 70 %, ako to pôvodne navrhovala komisia. Do menej rozvinutých regiónov by tiež malo smerovať 61,6 % prostriedkov z rozpočtu fondu regionálneho rozvoja a sociálneho a kohézneho fondu EÚ. Miera spolufinancovania pre prechodné regióny by sa mala zvýšiť na 65 %, pri rozvinutých regiónoch by mala dosiahnuť úroveň 50 %. Pre takzvané najvzdialenejšie regióny Únie by malo byť vyčlenených dodatočných 1,6 miliardy eur, teda približne 0,4 % z celkového objemu prostriedkov určených regiónom EÚ.

Parlamentom schválený text predpokladá výraznejšie prepojenie spoločných pravidiel s celkovými cieľmi politík EÚ, vrátane:
* zvyšovania konkurencieschopnosti a posilnenia malých a stredných podnikov;
* uprednostňovania opatrení zameraných na energetickú efektívnosť na strane energetickej ponuky aj dopytu;
* ochrany a zvyšovania kvality životného prostredia a boja proti klimatickým zmenám;
* podpory inteligentnej a udržateľnej mobility;
* dodržiavania základných práv, zabezpečenia rovnosti pohlaví a predchádzania akýmkoľvek formám diskriminácie.

Pravidlá tzv. nariadenia o spoločných ustanoveniach by sa s cieľom zlepšiť súčinnosť fondov EÚ mali vzťahovať na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond plus (ESF+), Kohézny fond a Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), pričom finančné pravidlá by sa mali uplatňovať aj na Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza. Tieto fondy tvoria spolu približne tretinu celkového rozpočtu EÚ.

Aktuálne: Rozvoj digitálnych zručností

Stovky detí a učiteľov na Slovensku a v Česku môžu v tomto roku získať zadarmo digitálne zručnosti. Akadémia programovania, projekt Microsoftu Česká republika a Slovensko a neziskových organizácií Aj TY v IT a Czechitas, získala aj v tomto roku podporu materskej spoločnosti.

Cieľom projektu je v tomto roku vyškoliť na Slovensku a v Česku spolu priamo, online a nepriamo vyše 1.600 učiteľov a takmer 6.500 detí. Ďalších odhadom 13.500 detí oslovia vyškolení pedagógovia v školách. Cieľom Akadémie programovania je zvyšovať kvalifikáciu učiteľov nielen informatiky na základných a stredných školách, vzdelávať deti a mladých ľudí v počítačových vedách a vybudovať komunitu prívržencov programovania. Veľká časť aktivít sa zameriava najmä na dievčatá a ženy, ktoré získajú digitálne zručnosti vrátane základov programovania. Môžu sa tak lepšie uplatniť na trhu práce.

Na Slovensku sa školenia pedagógov v tomto roku zamerajú najmä na učiteľov informatiky, ktorým lektori predstavia učebnú pomôcku BBC micro:bit a jej rozsiahle využitie vo výučbe programovania na základných a stredných školách. Viac ako tri desiatky vzdelávacích aktivít pre deti sa sústredia na dievčatá. Celkovo má byť vyškolených 60 pedagógov a 180 dievčat sa zúčastní na pravidelných krúžkoch alebo jednorazových workshopoch. Ďalších 1.500 detí na základných a stredných školách projekt zasiahne prostredníctvom vyškolených učiteľov.

Zelená domácnostiam II: Prvé poukážky

Národný projekt podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II bol schválený. O prvé poukážky na inštaláciu zariadení na využívanie OZE budú môcť domácnosti v regiónoch mimo Bratislavského samosprávneho kraja požiadať už v marci.

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) je zámerom plynule nadviazať na prvý projekt a do roku 2023 podporiť v domácnostiach mimo Bratislavského samosprávneho kraja ďalších 21.000 inštalácií. V roku 2019 sa plánujú kolá na vydávanie poukážok s alokovanou čiastkou minimálne 12,1 milióna eur. Novinkou je, že kolá budú vyhlasované častejšie, pravidelne a samostatne pre každé zo štyroch podporovaných zariadení. Žiadosti bude možné opäť vyplniť elektronicky v ohlásených termínoch vždy v utorok o 15.00 h. Podľa harmonogramu zverejneného na stránke zelenadomacnostiam.sk bude prvé kolo vyhlásené 19. marca so sumou 800.000 eur pre slnečné kolektory. V týždňových intervaloch budú nasledovať prvé kolá pre fotovoltické panely, tepelné čerpadlá a kotly na biomasu s rovnakou sumou. Do septembra 2019 sa má vyhlásiť spolu 20 kôl. Pre každé zo štyroch zariadení je vyhradených päť samostatných termínov. Vyčlenenie samostatných rozpočtov pre jednotlivé druhy zariadení je prípravou na využívanie zásobníka, ktorý bude otvorený po úprave informačného systému na vydávanie poukážok koncom roka 2019.

Aj v pokračovaní projektu platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky. Naďalej bude kladený veľký dôraz na minimalizáciu znečisťovania ovzdušia. V tejto súvislosti je možné podporovať len inštalácie kotlov na biomasu, ktoré nahradia kotly na uhlie. V projekte Zelená domácnostiam II je plánovaných viacero zmien. Podľa zverejnených všeobecných podmienok sa ale mení spôsob uplatnenia uprednostňujúcich podmienok a platia nové sadzby podpory. Maximálne bude môcť rodinný dom získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo, 1.500 eur na kotly na biomasu a 1.500 eur pri fotovoltických systémoch. V rámci projektu budú do roku 2023 podporené inštalácie s celkovým inštalovaným výkonom 140 megawattov (MW).

EU: Maximálna podpora pre poľnohospodárov 25.000 eur

Európska komisia (EK) schválila zrevidované pravidlá štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva (tzv. pomoc de minimis), vďaka čomu sa zvýši maximálna suma, ktorú môžu vnútroštátne orgány použiť na podporu poľnohospodárov bez predchádzajúceho schválenia EK.

Na základe tohto rozhodnutia budú môcť krajiny Európskej únie (EÚ) zvýšiť podporu pre poľnohospodárov bez narušenia trhu a zároveň sa vďaka tomu zníži administratívna záťaž vnútroštátnych orgánov. Maximálna výška pomoci, ktorú možno rozdeliť jednotlivým poľnohospodárskym podnikom za tri roky, sa zvýši z 15.000 eur na 20.000 eur. Aby sa predišlo prípadnému narušeniu hospodárskej súťaže, je pre každú krajinu EÚ stanovená maximálna výška vnútroštátnej pomoci, ktorú nemožno prekročiť. Ak krajina nepoužije na jeden konkrétny sektor poľnohospodárstva viac ako 50 % celkových prostriedkov štátnej pomoci, môže zvýšiť pomoc de minimis na 25.000 eur na jeden poľnohospodársky podnik a vnútroštátne maximum na 1,5 % ročnej produkcie. To zodpovedá zvýšeniu stropu na poľnohospodára o 66 % a vnútroštátneho stropu o 50 %.

Podľa nových pravidiel sa vyžaduje, aby krajiny, ktoré si zvolia najvyšší strop pomoci, povinne viedli centrálne registre na vnútroštátnej úrovni. Zvýšenie stropov nadobudne účinnosť 14. marca a môže sa uplatniť spätne na pomoc, ktorá spĺňa všetky podmienky. Komisia viedla konzultácie s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami, aby získala ich pripomienky k revízii pravidiel pomoci de minimis. Tieto príspevky zohľadnila pri zapracúvaní zmien.

Upozorňujeme: Začína odvoz bioodpadu

Bratislavská mestská spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) začína odvoz biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad v piatok 1. marca a potrvá až do 30. novembra. Svoje hnedé zberné nádoby vyložte vždy deň pred plánovaným odvozom.

Odvoz biologicky rozložiteľného odpadu z hnedých zberných nádob je realizovaný sezónne v intervale jedenkrát za 14 dní. Informáciu o tom, v ktorý deň sa vykonáva odvoz bioodpadu, nájdu obyvatelia na nálepke umiestnenej na svojej hnedej zbernej nádobe. Môžu si ho však zistiť aj priamo na webe olo.sk prostredníctvom aplikácie Zistite si váš odvozný deň bioodpadu. Bioodpad zo záhrad je možné počas celého roka bezplatne odovzdávať aj v zbernom dvore OLO, prípadne v niektorých zberných dvoroch bratislavských mestských častí. Do hnedých zberných nádob patria kvety, štiepky, piliny, pokosenú trávu, malé kusy konárov, lístie, odpad z ovocia, zeleniny a burinu bez plastových vriec a iných obalov. Nepatria sem odpady z domácností živočíšneho pôvodu, mliečne a mäsové výrobky a zvieracie exkrementy. Ak nádoba bude obsahovať odpad, ktorý do nej nepatrí, nebude vyprázdnená!.

OLO pokračuje aj v distribúcii hnedých zberných nádob a kompostérov pre rodinné domy. Doteraz bolo rozdistribuovaných 13.365 hnedých zberných nádob a 2.266 kompostérov. Tie rodinné domy, ktoré si zatiaľ nesplnili svoju povinnosť a nepodali žiadosť o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad, tak môžu urobiť naďalej. Rodinné domy môžu požiadať o pridelenie kompostéra alebo hnedej zbernej nádoby, ktorá má jednotný objem 240 litrov. Náklady na kompostér, nádobu a odvoz bioodpadu z hnedých nádob sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Nakladanie s bioodpadom zo záhrad a zelene majú možnosť riešiť aj bytové domy, ktoré sú vlastníkmi pozemku so zeleňou. Správca nehnuteľnosti môže podať žiadosť na oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií hlavného mesta a požiadať o kompostér. Podmienkou je vzťah k pozemku so zeleňou. Náklady na kompostér sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Doteraz bolo bytovým domom rozdistribuovaných 28 kompostérov.

Trend: Od čoho sa odvíja popularita e-shopu

Nakupovanie cez e-shopy je na Slovensku dlhodobo obľúbené. Čo ale rozhoduje o popularite jednotlivého elektronického obchodu?

Na prvom mieste je komunikácia s obchodníkom. Tá sa netýka len prípadov, kedy zákazník tovar reklamuje, ale sústredí sa na priebeh celkovej komunikácie od momentu objednávky až po doručenie tovaru. Samozrejme, na hodnotenie e-shopu vplýva oveľa viac faktorov. „K základným patrí rýchlosť doručenia či cena. Pre zákazníkov je v prípade on-line nákupov rozhodujúce najmä slušné a férové jednanie. Ak sú dostatočne informovaní dokážu odpustiť aj drobnú komplikáciu“, vysvetľuje Jan Kriegel. K ďalším dôležitým faktorom patria aj možnosti dopravy či variabilita platobných možností. V spoločnosti rezonujú aj ekologické témy. V ich kontexte sa zákazníci omnoho viac sústreďujú napríklad na spôsob balenia tovaru a materiály, ktoré daný e-shop využíva.

O Cene popularity môžete rozhodnúť prostredníctvom hlasovania formou krátkeho formulára do konca februára 2019. Ďalšími oceneniami budú Cena kvality na základe celoročných recenzií od zákazníkov a Cena Heureky, o ktorej rozhoduje odborná porota z oblasti slovenského a českého e-commerce spomedzi najinovatívnejších e-shopov. Výsledky desiateho ročníka súťaže ShopRoku 2018 budú známe koncom marca tohto roka.

EU: Preverovanie priamych zahraničných investícií

Pri priamych zahraničných investíciách smerujúcich z tretích krajín do Európskej únie (EÚ) by sa malo preverovať, či môžu ohroziť strategické záujmy, teda ich vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok.

Nová právna úprava sa zameriava na ochranu kľúčových odvetví, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií, spracúvania údajov, vesmíru a financií, ako aj istých technológií vrátane polovodičov, umelej inteligencie a robotiky. Poslanci zoznam strategických sektorov rozšírili o vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, obranu, médiá, biotechnológie a potravinovú bezpečnosť.

Parlament presadil posilnenie mechanizmu spolupráce členských štátov v oblasti výmeny informácií, v rámci ktorej sa jednotlivé krajiny EÚ budú môcť vyjadriť k priamym zahraničným investíciám smerujúcich do iného členského štátu. Európska komisia bude oprávnená žiadať informácie a zasielať členským štátom, do ktorých investícia smeruje, svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie o schválení alebo zablokovaní investičného zámeru však ostane v rukách daného členského štátu.

Novú legislatívu, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, musí okrem Európskeho parlamentu formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Zaoberať by sa ňou mohla na svojom zasadnutí dňa 5. marca. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Účinnosť nadobudne o 18 mesiacov neskôr.

Mechanizmom na kontrolu priamych zahraničných investícií disponuje v súčasnosti iba štrnásť členských štátov EÚ. Ide o Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Koncepcia a záber týchto mechanizmov sa však výrazne líši. Priame zahraničné investície smerujúce do Únie majú pritom cezhraničné dopady, ktoré dosiaľ neboli posudzované. Za ostatných dvadsať rokov sa štruktúra a pôvod priamych zahraničných investícií smerujúcich do Únie dramaticky zmenili. Čoraz viac investícií smeruje do EÚ z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Objem investícií z Číny vzrástol šesťnásobne, z Brazílie desaťnásobne a z Ruska viac ako dvojnásobne. Aktuálne ide najmä o investície do odvetví vyspelých technológií a často prostredníctvom spoločností, ktoré sú vlastnené štátom alebo majú väzby na vlády tretích krajín.

SR: Zvyšovanie cien aj prepúšťanie

Najčastejším riešením, ktoré používajú firmy na Slovensku pri nakopení nezaplatených pohľadávok, je odloženie investícií, zvyšovanie cien a prepúšťanie zamestnancov. Priznala to každá štvrtá firma, čo je oproti ostatným európskym krajinám nadpriemerný výsledok.

Podľa štúdiš European Payment Practices 2018 (EOS KSI, 17 krajín) na Slovensku každá štvrtá platba prichádza firmám neskoro a 4 % nie sú uhradené nikdy. Aj preto musia firmy pri nahromadení problémových faktúr siahať po rôznych riešeniach, aby neohrozili svoju existenciu. V Európe v takom prípade začne upúšťať od investícií 23 % firiem, na Slovensku 29. K prepúšťaniu pristúpi 19 % spoločností, v našej krajine až 26 %. Rozdiel je aj v zdražovaní, v Európe je k nemu pri výpadku peňazí naklonených 18 % firiem, u nás až 26. Znamená to, že prepúšťanie či zdražovanie si na Slovensku vyberá každá štvrtá firma, kým v okolitých krajinách „len“ každá piata.

Mnohé firmy sa aj napriek týmto krokom cítia byť v ohrození. Michal Šoltes pripomína: „O svoju existenciu sa pri nakopení dlžníkov obáva 9 % firiem na Slovensku, v Európe je to však ešte viac – až 14 %. Aj na tomto čísle vidieť, že meškanie alebo úplné nezaplatenie platieb je pre firmy veľmi vážny problém, nad ktorým by mali uvažovať ešte skôr, ako vôbec nastane.“ Takmer polovica slovenských firiem preto spolupracuje so spoločnosťami na inkaso pohľadávok, vďaka čomu sa im vracia cca 10 % zo všetkých predtým nevymožiteľných platieb. Tieto peniaze môžu následne využívať pri investíciách, výskume, vývoji či expanzii.