On-line: Niektoré súdne poplatky uhradíte aj elektronicky

Súdne poplatky na exekučné a upomínacie konanie je možné na Slovensku zaplatiť už aj elektronicky. Nevyhnutnosťou je mať ale elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie. Ministerstvo spravodlivosti sa vo využívaní elektronického platobného systému pripojilo k ministerstvu vnútra a ministerstvu dopravy a výstavby.

Podľa Ministerstva spravodlivosti (MS) SR je úhrada poplatku pri platbe on-line automaticky spárovaná a návrh na začatie konania je ihneď k dispozícii súdu aj s informáciou o úhrade súdneho poplatku. Doteraz bolo nevyhnutné čakať na spárovanie zúčtovacích údajov, a to spravidla dva až tri pracovné dni.

Po odoslaní podania dostane používateľ do elektronickej schránky príkaz na úhradu a môže si zvoliť, aký typ platby preferuje. Na úhradu súdneho poplatku platí rovnaký postup, akoby občan chcel platiť za bežný on-line nákup. Pri platbe má na výber z viacerých možností (on-line platba kartou, bankový prevod, ekiosk, QR kód), avšak odporúčaný, najjednoduchší a najrýchlejší spôsob je on-line platba kartou. Stačí zadať platobné údaje (meno držiteľa karty, číslo karty, dátum expirácie a CVC2 kód), kliknúť na tlačidlo Zaplatiť a transakcia je ihneď spracovaná.

Phishing: V roku 2018 opäť nárast

Anti-phishingový systém Kaspersky Lab zachytil v roku 2018 viac než 482 miliónov pokusov o návštevu podvodných webových stránok. V porovnaní s rokom 2017, kedy bolo zablokovaných 236 miliónov takýchto pokusov, ide o dvojnásobný nárast. Každoročný prírastok počtu phishingových útokov sa stal bežným javom, avšak údaj z vlaňajška naznačuje výrazný nárast využívania a popularity tohto typu útokov.

Phishing je jedným z najflexibilnejších typov útoku v oblasti „sociálneho inžinierstva", pretože môže byť maskovaný mnohými spôsobmi a použitý na rôzne účely. Na vytvorenie phishingovej stránky stačí urobiť repliku populárnej alebo dôveryhodnej webstránky, prilákať nič netušiacich používateľov a oklamať ich tak, aby ochotne zadali svoje osobné údaje. Často ide o finančné údaje, napríklad heslá bankových účtov, alebo údaje o platobných kartách, či prístupové poverenia pre účty sociálnych médií. Nástrojom phishingového útoku môže byť aj e-mail, prostredníctvom ktorého útočník navedie obeť, aby otvorila škodlivú prílohu alebo klikla na link, ktorý následne stiahne malvér do počítača. Dôsledky takýchto útokov môžu byť rôzne, od straty peňazí až po napadnutie celej firemnej siete.

Viac ako 44 % všetkých phishingových útokov zistených technológiami spoločnosti cielilo na banky, platobné systémy a on-line obchody. To znamená, že v roku 2018 sa vyskytlo takmer toľko výhradne finančných phishingových útokov ako v roku 2017 celkovo. „Na rast phishingových útokov mohla mať vplyv zvýšená efektivita metód sociálneho inžinierstva, ktoré sa používajú s cieľom nalákať používateľov na návštevu podvodných stránok. Rok 2018 bol poznačený aktívnym využívaním nových schém a trikov, akými sú napríklad podvodné notifikácie, spolu s overenými starými spôsobmi, akými sú tradičné podvody počas Black Friday alebo štátnych sviatkov. Útočníci sú stále prefíkanejší a čím ďalej, tým lepšie dokážu vyťažiť z významných podujatí, ktoré sa konajú po celom svete", hovorí Tatyana Scherbakova, bezpečnostná výskumníčka.

Elektromobily: Odpisová doba má byť kratšia

Odpisové obdobie na elektromobily, respektíve automobily s alternatívnym pohonom sa má podľa vládou SR schváleného Akčného plánu rozvoja elektromobility od roku 2020 skrátiť na dva roky.

Pre podnikateľov používajúcich elektromobily sa podľa Ministerstva hospodárstva (MH) SR zavedú zrýchlené odpisy na elektromobily a nabíjacie stanice. Motivačnou novinkou, ktorú prináša akčný plán pre motoristov jazdiacich na elektromobiloch, budú farebne (zelené) odlíšiteľné evidenčné čísla vozidla. Tie budú napríklad oprávňovať jazdiť vo vyhradených jazdných pruhoch či parkovať v nízkoemisných zónach. Zvýšiť záujem o vozidlá s alternatívnym pohonom by mala aj informačná kampaň, jej súčasťou bude nový portál venujúci sa len tejto téme. Ministerstvo hospodárstva plánuje tiež podporiť budovanie nabíjacích staníc pre samosprávy, aby sa podporilo budovania potrebnej infraštruktúry aj mimo hlavných ťahov. Počíta sa pritom so zjednodušením administratívneho procesu pri ich výstavbe ako aj so zavedením povinnosti budovať nabíjaciu infraštruktúru pri výstavbe nových parkovacích miest. V súčasnosti je na Slovensku približne 250 nabíjacích staníc. Ďalším opatrením v Akčnom pláne rozvoja elektromobility je podpora výskumu, vývoja a konkurencieschopnej a udržateľnej priemyselnej výroby batérií pre elektromobily.

Akčný plán rozvoja elektromobility obsahuje 15 konkrétnych opatrení, ktoré by mali byť realizované do dvoch rokov. Súčasťou sú tiež investície do výskumu a vývoja komponentov do elektromobilov ako aj pokračovanie úspešného projektu podpory kúpy elektromobilov. Ministerstvo hospodárstva SR plánuje vyčleniť na túto podporu päť miliónov eur. Systém podpory by mal byť nastavený rovnako ako pri pilotnom projekte, ktorý rezort hospodárstva realizoval so Zväzom automobilového priemyslu (ZAP) SR. Pilotný projekt podpory kúpy elektromobilov mal podľa MH SR pozitívny vplyv na rast predaja elektrických vozidiel. Od novembra 2016 do júna 2018 využilo podporu 831 žiadateľov. Podpora išla na kúpu 514 batériových elektrických vozidiel a 317 plug-in hybridných vozidiel. Počet batériových a plug-in hybridných elektrických vozidiel s možnosťou dobíjania zo siete bol ku koncu minulého roka približne 1.700. Ak k nim pripočítame aj hybridné vozidlá s interne nabíjanou batériou, ich počet je okolo 5000.

EU: Zjednodušenie prístupu k trestným záznamom občanov tretích krajín

Europoslanci schválili vytvorenie novej databázy Európskej únie (EÚ), ktorá umožní rýchlejšiu výmenu informácií o trestných záznamoch príslušníkov tretích krajín.

Európsky informačný systém registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (ECRIS-TCN) doplní existujúci Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS), ktorý využívajú orgány členských štátov na výmenu informácií o predchádzajúcich odsúdeniach občanov EÚ.
Nová centralizovaná databáza umožní intenzívnejšiu výmenu informácií, ktoré sa týkajú predchádzajúcich odsúdení štátnych príslušníkov tretích krajín. Mala by tak prispieť k zefektívneniu boja proti cezhraničnému zločinu a terorizmu.

Databáza ECRIS-TCN:
* umožní vnútroštátnym orgánom rýchlo zistiť, či konkrétny štátny príslušník tretej krajiny má záznam v registri trestov ktoréhokoľvek členského štátu EÚ,
* bude obsahovať aj údaje o občanoch EÚ, ktorí sú zároveň štátnymi príslušníkmi tretích krajín, aby sa zabránilo možnosti zatajiť predchádzajúce odsúdenia využitím zahraničného pasu.
Prístup k databázam ECRIS (občania EÚ) a ECRIS-TCN (občania tretích krajín a osoby s dvojakým občianstvom) budú mať okrem súdov a prokuratúr v členských štátoch aj Europol, Eurojust a Európska prokuratúra (EPPO).

Databáza ECRIS, zriadená v roku 2012 za účelom výmeny informácií o odsúdeniach za trestné činy v EÚ, sa nevyužíva na kontrolu trestných záznamov občanov tretích krajín. Orgány členských štátov využili v roku 2014 podľa údajov Európskej komisie pri súdnych procesoch vedených proti občanom tretích krajín menej ako 5 % informácií, ktoré boli k dispozícii v registroch trestov iných krajín EÚ.

Nové pravidlá, na ktorých znení sa dohodlivyjednávači EP a Rady (ministrov) EÚ ešte v decembri, musia po poslancoch formálne potvrdiť aj ministri členských štátov. 

Slovensko.sk: Úpravy elektronickej schránky

V elektronickej schránke na ÚPVS pribudlo tlačidlo Prejsť na trojstĺpcové zobrazenie, ktoré sa nachádza v ľavom paneli pod sekciou Nastavenia. Hlavným prínosom nového zobrazenia je možnosť vizualizácie ľavého panelu (priečinkov), zoznamu správ a detailu vybranej správy naraz.

Tlačidlo Prevziať doručenky nájdete v možnosti Viac a tlačidlo na aktiváciu elektronickej schránky v dvojsĺpcovom zobrazení. Zmenou prešla aj horná lišta, resp. hlavička elektronickej schránky, v ktorej sú sekcie Pomoc, Kontakt a English (anglická verzia schránky). Pri mene prihlásenej identity sa zobrazuje šípka, kde po prekliknutí uvidíte číslo vašej elektronickej schránky, odkaz do vášho profilu či možnosť prepnutia sa do inej schránky alebo odhlásenia sa.

Ďalšie menšie úpravy
- Úprava ľavého panelu pre orgány verejnej moci (OVM): Vytváranie správ sa posunulo nad zoznam prijatých, odoslaných a rozpracovaných priečinkov a zároveň sa tlačidlá Oznámenie a Výzva zlúčili do jedného s názvom Vytvoriť oznámenie/výzvu, kde sa nachádzajú aj všetky príslušné formuláre. Taktiež aj Overenie stavu schránky sa nachádza vyššie nad zoznamom priečinkov. Ak nemá adresát schránku aktivovanú na doručovanie, OVM v sekcii Overenie stavu schránky uvidí vedľa informácie Neaktivovaná schránka iba tlačidlo Vytvoriť oznámenie.

- Vypnutie starej verzie schránok a Správy podaní/VPI: Spolu so starou verziou elektronických schránok sa vypla aj Správa podaní (Virtuálny priestor inštitúcie - VPI) dostupná iba pre orgány verejnej moci. OVM, ktoré mali v tejto sekcii označené správy, boli informované, že takýmto správam sa automaticky priradili farebné označenia, tzv. štítky.

- Sťahovanie správ: V detaile správy do tlačidla Stiahnuť pribudla možnosť Stiahnuť obsah s PDF vizualizáciami, ktorá slúži na sťahovanie správ v čitateľnej verzii (bez podpisov), tých .xml súborov, ktoré majú uloženú PDF vizualizáciu.

- Tlač HTML náhľadu: Pribudlo upozornenie na zváženie dopadu na životné prostredie. Pri tlači môžete postupovať aj tak, že správu stiahnete ako PDF a následne ju vytlačíte. Na zobrazenie aktívnych prvkov formulárov (Podrobné informácie) je pri tlači náhľadu potrebné najprv aktívny prvok otvoriť a následne vytlačiť pomocou CTRL+P.

- Tlač: V detaile správy prešla Tlač ďalšou úpravou a zapracoval sa do nej náhľad formulára. V prípade spoločnej autorizácie (kde je viac ako 1 dokument) sa vytlačí len prvý formulár a v texte je používateľ upozornený na to, ako si má v prípade potreby vytlačiť ostatné dokumenty.

- Možnosť upravenia prístupu do schránky: V Nastaveniach, v časti Oprávnenia osôb je už možné po kliknutí na Upraviť pri konkrétnom mene a priezvisku prejsť cez odkaz Upraviť prístup priamo do profilu a oprávnenie upraviť v časti Zobrazenie zastupovania.

Začiatkom marca sprístupnilo Ministerstvo vnútra SR tiež novú verziu Aplikácie pre eID (na prihlasovanie sa občianskymi preukazmi s čipom) pre platformy Windows (verzia 3.1.2), Mac aj Linux (verzia 3.0.2). Občanom, ktorí majú aplikáciu nainštalovanú, bude ponúknutá možnosť jej aktualizácie automaticky. Pri pokuse o prihlasovanie sa starou verziou Aplikácie pre eID bude používateľ upozornený, že nastala chyba. Je preto potrebné nainštalovať novšiu verziu. Aplikácia na prihlasovanie je dostupná priamo na portáli slovensko.sk v sekcii Na stiahnutie alebo na stránkach Ministerstva vnútra SR.

Autonómne autá: Nedôvera spotrebiteľov

Podľa globálnej štúdie automobilových spotrebiteľských trendov Deloitte na rok 2019 dôvera spotrebiteľov v autonómne vozidlá (AV) stagnuje. Až 50 % opýtaných spotrebiteľov v USA neverí, že autonómne vozidlá budú bezpečné, čo je približne na úrovni minulého roka (47 %). Aj ostatné trhy zaznamenali podobnú stagnáciu.

V Číne, Japonsku a Južnej Kórei podiel spotrebiteľov, ktorí si myslia, že autonómne vozidlá nebudú bezpečné, mierne klesol. Naopak u spotrebiteľov z Nemecka bol zaznamenaný mierny nárast nedôvery. „Autonómne vozidlá pilotným testovaním vstúpili do reálneho sveta a musia tak čeliť reálnym výzvam. Výsledky tohtoročnej štúdie mohli byť ovplyvnené niekoľkými medializovanými udalosťami. Je však pravdepodobné, že z dlhodobého hľadiska sa bude prijatie týchto áut postupne rozširovať. Okrem aktuálneho spotrebiteľského skepticizmu musí odvetvie vo svojich plánoch rátať aj s dlhodobými kapitálovými investíciami potrebnými na uvedenie bezchybnej technológie na trh. S nárastom regulačného dohľadu tak vznikajú ťažko dosiahnuteľné obchodné modely na generovanie návratnosti investícií", vysvetľuje Martin Rybár.

Spotrebitelia si pokrokové technológie nespájajú s tradičnými výrobcami automobilov. Počet spotrebiteľov v USA, ktorí veria, že takýto výrobcovia prinesú na trh technológiu AV klesá a v roku 2019 sa dostal na hodnotu 39 %. Dokonca aj v Nemecku, kde bola dôvera voči tradičným výrobcom na pomerne vysokej úrovni, rapídne klesol podiel zástancov z 51 % v roku 2017 na tohtoročných 33 %.

EU: Akt o kybernetickej bezpečnosti

Akt o kybernetickej bezpečnosti Európskej únie (EÚ) zavádza prvý celoeurópsky systém certifikácie kybernetickej bezpečnosti. Certifikované produkty, procesy a služby v oblasti informačných a komunikačných technológií ponúkané v krajinách EÚ tak budú musieť v budúcnosti spĺňať normy kybernetickej bezpečnosti EÚ.

Európsky parlament tiež prijal samostatné nelegislatívne uznesenie, prostredníctvom ktorého vyzval na prijatie opatrení na úrovni EÚ proti hrozbám spojeným so silnejúcou technologickou prítomnosťou Číny v EÚ. Poslanci vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnymi obvineniami, že 5G zariadenia môžu čínskym výrobcom a orgánom poskytnúť neoprávnený prístup k súkromným a osobným údajom a dátovej komunikácii v EÚ. Predajcovia zariadení z tretích krajín by podľa poslancov mohli predstavovať bezpečnostné riziko pre EÚ, nakoľko ich vnútroštátne predpisy zaväzujú k spolupráci so štátom na ochrane národnej bezpečnosti aj mimo vlastného územia. Viaceré krajiny reagovali najmä na čínske zákony o štátnej bezpečnosti dodatočnými bezpečnostnými posudkami alebo úplným zákazom.

Poslanci vyzvali Európsku komisiu (EK) a členské štáty, aby vypracovali návod na riešenie kybernetických hrozieb a ochranu zraniteľných miest pri obstarávaní 5G zariadení. Súčasťou opatrení by mali byť diverzifikácia dodávateľov, zavedenie viacfázových postupov verejného obstarávania a vypracovanie stratégie na zníženie závislosti Európy od zahraničných technológií kybernetickej bezpečnosti. Parlament tiež apeloval na EK, aby poverila Agentúru EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) vytvorením certifikačného systému, ktorý by mal zabezpečiť, že zavádzanie 5G sietí bude spĺňať najvyššie bezpečnostné normy.

Akt o kybernetickej bezpečnosti EÚ, na ktorého znení sa už poslanci neformálne dohodli s členskými štátmi, zdôrazňuje popri produktoch, procesoch a službách dôležitosť certifikácie aj pre kritickú infraštruktúru vrátane energetických sietí, zariadení dodávok vody a energie a bankových systémov. Komisia by do roku 2023 mala posúdiť, či by sa mal niektorý z nových dobrovoľných systémov stať povinným. Zároveň poskytuje agentúre ENISA trvalý mandát a dodatočné zdroje.

Nariadenie musí po jeho odobrení Európskym parlamentom formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Prognóza: Slovenské firmy očakávajú intenzívnejší zahraničný obchod

Každá piata firma ráta v období najbližších dvoch rokov nárast počtu zahraničných objednávok. Optimistické sú aj firmy v ďalších európskych krajinách, výraznejšie pochybnosti vidieť kvôli hroziacemu brexitu len vo Veľkej Británii.

Slovenské firmy majú zo zahraničia približne 10 % všetkých faktúr, čo je približne rovnaké množstvo ako majú firmy v Česku, Poľsku či Maďarsku. V najbližších rokoch očakávajú, že si tento podiel buď udržia alebo ho zvýšia. V nárast zahraničných objednávok verí až 20 % slovenských firiem a iba 2 % očakávajú pokles, zistila štúdia European Payment Practices 2018. Spomedzi európskych firiem sú najoptimistickejšie nemecké, slovinské a grécke firmy – rast objednávok z cudziny predpovedá až každá tretia z nich, zhodne po 37 %. Naopak, najviac skeptikov sa našlo vo Veľkej Británii, kde až 11 % firiem očakáva pokles objednávok zo zahraničia. „Očakávania firiem vždy súvisia s aktuálnou politickou a ekonomickou situáciou. Slovensko má v porovnaní so zvyškom Európy stále určité rezervy pri získavaní zahraničných objednávok, čo mu dáva obrovskú príležitosť, aby tento potenciál využilo“, komentuje Michal Šoltes. Prienik na zahraničné trhy má výhodu aj v tom, že podľa skúseností slovenských firiem sú tamojší zákazníci v platení disciplinovanejší.

Štúdia European Payment Practices sa uskutočnila už jedenástykrát. Na jar 2018 nezávislý inštitút pre prieskum trhu Kantar TNS oslovil 3.400 odborníkov zo 17 európskych krajín, z toho 200 spoločností zo Slovenska.

Aký vývoj zahraničných objednávok očakávate v najbližších dvoch rokoch? (v %)
	Očakávam rast	Očakávam pokles
Západná Európa
Nemecko	37	4
Dánsko	31	6
Belgicko	23	3
Švajčiarsko	23	4
Veľká Británia	27	11
Španielsko	16	5
Francúzsko	20	2
Východná Európa
Poľsko	28	6
Slovensko	20	2
Česko	22	3
Slovinsko	37	8
Chorvátsko	22	3
Maďarsko	27	4
Bulharsko	27	3
Grécko	37	2
Rumunsko	25	2

Pozn.: Tabuľka obsahuje iba krajiny, ktoré boli zahrnuté do štúdie European Payment Practices 2018.

e-Bezpečnosť: Pätina IT manažérov pri kybernetickom útoku nevie, kedy a ako k nemu došlo

Podľa globálneho prieskumu 7 nepríjemných faktov o bezpečnosti koncových bodov je najväčší počet útokov odhalený na serveroch a v sieťovej infraštruktúre - zhodne po 37%. Len 17% útokov je zistené na koncových bodoch a 10% na mobilných zariadeniach.

Prieskum Sophos prebiehal medzi viac ako 3.100 IT manažérmi s rozhodovacími právomocami naprieč stredne veľkými firmami, a to v 12 krajinách. „Na serveroch sa ukladajú citlivé dáta vrátane finančných a informácií o majetku či zamestnancoch. S ohľadom na stále prísnejšie legislatívu počítajúc nariadenia GDPR, ktoré prináša povinnosť informovať o prípadných incidentoch týkajúcich sa chránených dát, je úsilie o čo najlepšie zabezpečenie serverov oprávnené. A spolu s tým, ako sa IT manažéri zameriavajú na ochranu najdôležitejších serverov a primárne bránia útočníkom v prieniku do sieťovej infraštruktúry, je logické, že k najväčšiemu počtu odhaleniu dochádza práve v týchto dvoch oblastiach", hovorí Chester Wisniewski a dodáva: „Koncové body však nemožno ignorovať, pretože väčšina kybernetických útokov začína práve na nich. Bohužiaľ stále veľký počet IT manažérov nedokáže určiť, kadiaľ zločinci do ich systémov prenikli a kedy k tomu došlo."

Dvadsať percent IT manažérov, ktorí sa v minulom roku stretli s najmenej jedným kybernetickým útokom, nedokáže určiť miesto prieniku do podnikovej informačnej architektúry ich organizácie a 17% netuší, ako dlho útok pred odhalením prebiehal. Na zlepšenie tohto nežiaduceho stavu potrebujú IT manažéri technológiu na detekciu a reakciu na útoky na koncové body (Endpoint Detection and Response, EDR), ktorá odhaľuje vstupné body útoku a digitálne stopy útočníkov pohybujúcich sa po sieti. „Ak IT manažéri nepoznajú pôvod ani priebeh útoku, nemôžu minimalizovať riziká a prerušiť útok tak, aby zabránili ďalšej infiltrácii", upozorňuje Chester Wisniewski. Organizácie, ktoré vyšetrujú jeden alebo viac potenciálne rizikových incidentov mesačne, strávia podľa prieskumu týmito aktivitami v priemere 48 dní v roku - teda štyri dni každý mesiac. Nie je prekvapením, že IT manažéri považujú za tri najdôležitejšie funkcie požadované od EDR riešenie identifikácie podozrivých udalostí (27%), správu varovanie (18%) a prioritizáciu podozrivých udalostí (13%). Od všetkých týchto vlastností očakávajú predovšetkým zníženie času nutného pre vyhodnotenie a reakciu na bezpečnostné varovanie. „Väčšinu necielených útokov možno zastaviť už v priebehu niekoľkých sekúnd priamo na koncovom bode, a to bez vyvolania akéhokoľvek alarmu. Vytrvalí útočníci, vrátane tých, ktorí vykonávajú cielené ransomwarové útoky ako SamSam, venujú dostatok času na preniknutie do systému - napríklad nájdením slabého hesla pre vzdialene dostupné služby (RDP, VNC, VPN a pod.), aby si vytvorili základ pre svoje aktivity, ticho sa pohybovali po okolí, až kým dielo skazy nedokončia", dodáva Chester Wisniewski.

Voľby: Infolinka pre verejnosť

Otázky voličov k prezidentským voľbám zodpovie infolinka, ktorú spustilo ministerstvo vnútra (MV). Na čísla 02/ 5094 2317, 02/ 5094 2312 môžu občania volať počas celého týždňa v čase od 7.30 h do 15.30 h. Vo volebnú sobotu bude infolinka fungovať počas celého dňa až do uzavretia volebných miestností.

V sobotu 16. marca sa uskutoční prvé kolo prezidentských volieb. Ministerstvo upozorňuje, že voliči nájdu na hlasovacom lístku 15 kandidátov, ale kandiduje ich už iba 13, keďže dvaja odstúpili. Nekandidujú už Robert Mistrík a József Menyhárt. Na hlasovacom lístku volič označuje iba jedného kandidáta. V prípade označenia viacerých sa hlasovací lístok stáva neplatný. V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, František Mikloško, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.

Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca, prípadné druhé kolo 30. marca. Hlasovať môže viac ako 4,4 milióna Slovákov. Štatistický úrad odhaduje na Slovensku pre prvé kolo volieb 4.450.000 občanov, ktorí spĺňajú podmienku účasti vo voľbách prezidenta v roku 2019 z hľadiska veku, majú teda 18 a viac rokov, a žijú na Slovensku. V tomto počte nie sú napríklad započítaní Slováci žijúci v zahraničí. Aj tí môžu voliť, ale musia prísť na Slovensko, zo zahraničia sa totiž hlasovať nedá.

Aktuálne: Mobilné telefóny sú príliš krehké

Európske firmy míňajú viac na mobilné zariadenia pre svojich zamestnancov. Narastajúce náklady a strata produktivity spôsobená krehkosťou telefónov v pracovnom prostredí, nákladné opravy či ich náhrady sú ešte silnejšími dôvodmi na vznik odolných zariadení. 

Až 69 % ľudí si myslí, že sa dnešné telefóny ľahko poškodia. Prieskum Cat phones medzi nákupnými oddeleniami spomedzi 497 európskych firiem (Bullitt Group prieskum s Research Now, European Business survey 2019) ukázal, že 69 % respondentov míňa na firemné telefóny viac než kedykoľvek predtým. Viac než polovica respondentov uvádza, že oprava alebo náhrada poškodeného zariadenia je rastúci problém ich spoločnosti. Až 99 % nákupcov firemných telefónov má skúsenosť s poškodením firemného telefónu za posledné 3 roky, pričom 86 % respondentov tvrdí, že poškodenie bolo natoľko závažné, že si vyžiadalo opravu alebo úplnú náhradu. Najčastejšími problémami sú prasknuté displeje (v 62 % prípadoch), fyzické poškodenie tela telefónu (47 %), poškodenie vplyvom vody (37 %) či vplyvom prachu alebo piesku, ktorý sa dostal do zariadenia (21 %). Celkovo má na produktivitu veľký vplyv aj obdobie, kedy zamestnanec čaká na opravu či náhradu svojho zariadenia. Pritom 31 % firiem tvrdí, že tento jav má na ich produktivitu významný dopad a ďalších 40 % tvrdí, že to má značný dopad (71 % spoločne). Iba 21 % opýtaných tvrdí, že opravy firemných zariadení trvajú do jedného pracovného dňa, zatiaľ čo väčšina (63 %) tvrdí, že opravy zariadení trvajú od dvoch až do piatich pracovných dní. Ďalších 16 % uvádza, že opravy trvajú aj dlhšie.

Podľa výskumu CCS Insight jeden z troch európskych zákazníkov má skúsenosť s poškodeným displejom svojho zariadenia za posledné tri roky. Náhrada poškodeného displeja na high-end smartfóne bez poistenia pritom nie je lacná. Napríklad oprava displeja na najnovších vlajkových lodiach môže stáť od 150 do 360 eur, zatiaľčo oprava poškodeného telefónu vplyvom vody môže vyjsť až na 650 eur. V kontexte biznisu, kde nákupného oddelenia obstarávajú zariadenia pre zamestnancov firmy častejšie, môže tento náklad značne stúpnuť. Podľa získaných dát míňajú tieto spoločnosti v priemere približne 342 eur na opravu jedného zariadenia. Odolnosť zariadení sa preto stala jedným z hlavných faktorov pre nákupného oddelenia v oblasti IT rovnako ako konektivita, bezpečnosť a zvládnutie zariadení (CCS Insight Digital Workplace IT Decision Maker Survey 2018). Nákupné oddelenia európskych firiem tak plánujú migráciu na odolnejšie zariadenia, vhodnejšie na použitie na danom pracovisku: 44 % z nich zvažuje nahradiť svoje firemné portfólio odolnými zariadeniami a 6 % z opýtaných tak už urobilo. Odolné zariadenia patria medzi najrýchlejšie rastúce investičné oblasti podnikovej mobility, pričom 21 % z opýtaných z oblasti IT uviedlo, že uvažujú o nákladoch v tejto oblasti v nasledujúcich 12 mesiacoch (Bullitt Group prieskum, Rugged Smartphone User Survey 2018, 24.585 respondentov + ďalších 2.890 čiastočných odpovedí).

Časté a nákladné opravy alebo výmeny tiež znamenajú, že zákazníci minú oveľa viac peňazí počas životnosti svojho zariadenia než na počiatočnú kúpu. Okrem toho sú očakávania na mobilný telefón vysoké a predlžujú sa životné cykly zariadení. Tretina európskych respondentov v nedávnom prieskume CCS uviedla, že si plánuje telefóny podržať dlhšie. V Západnej Európe tento výskum ukazuje, že ľudia v priemere vlastnia telefóny 40 mesiacov. S pravdepodobnosťou, že zariadenie bude musieť byť v určitom čase opravené, tak rast celkových nákladov za zariadenie môže byť významné.

Anorexia: Iba módny výstrelok?

Tretina Slovákov nevie, že by pacientom s poruchami príjmu potravy mala odporučiť lekársku pomoc, a tretina si myslí, že anorexia je len módny výstrelok. Štvrtina Slovákov tvrdí, že poruchy príjmu potravy sa týkajú len mladých dievčat a polovica nevie, že tieto poruchy sa môžu končiť smrťou.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry 2muse pre projekt Chuť žiť zameraný na prevenciu porúch príjmu potravy. Projekt na základe svojej osobnej skúsenosti s anorexiou založila Valentína Sedileková: „Pri liečení nepomohli krik ani logické argumenty, potrebovali sme nájsť odbornú pomoc." Anorexia je podľa nej smrteľná choroba, či už vedie k podvýžive alebo k myšlienkam na samovraždu. „Poruchy príjmu potravy majú najvyššiu úmrtnosť spomedzi psychických porúch“, potvrdzuje detská psychiatrička Martina Paulinyová. Problémom podľa nej je, že tieto poruchy je ťažké spozorovať. Na Slovensku je podľa predstaviteľov projektu táto téma stále tabu, ľudia veria mýtom a trpiaci anorexiou, bulímiou a ďalšími podobnými chorobami nemajú chuť ani odvahu sa liečiť.

Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná strachom z priberania, obmedzovaním jedla a odmietaním normálnej telesnej hmotnosti. Typické je skreslené vnímanie svojho tela, váhy a ich preceňovanie. Práve preto sa chorí snažia redukovať príjem potravy. Na chudnutie využívajú okrem drastických diét aj nadmerné cvičenie, zvracanie a preháňadlá. Mentálna bulímia býva často pokračovaním mentálnej anorexie a prejavuje sa prevažne záchvatmi prejedania sa a zvracania. Pri záchvatoch prejedania sa s pocitom straty kontroly chorí zväčša skonzumujú veľa kalórií vo veľmi krátkom čase a v návale výčitiek svedomia ich potom chcú vyvrátiť, intenzívne cvičia, držia hladovku či užívajú preháňadlá. Okrem toho sú známe aj ďalšie poruchy príjmu potravy, ako bigorexia, charakteristická pocitom nedostatočne vypracovaného svalstva, ortorexia, teda posadnutosť zdravým životným štýlom, alebo pica, čiže prijímanie potravín bez obsahu nutričnej hodnoty, ako sú omietka, vlasy alebo špina. Vyskytujú sa aj diabulímia, drunkorexia či záchvatové prejedanie sa. Podľa psychiatričky Paulinyovej je mýtus, že skončiť s poruchami príjmu potravy je jednoduché.

„Rozhodnutie je na celej liečbe najdôležitejšie, ale nestačí. Je to začiatok dlhého liečebného procesu, ktorý môže trvať roky, a mal by pri ňom byť odborník", hovorí aj Valentína. V ideálnom prípade by podľa nej pacient mal mať psychiatra, psychológa a výživového poradcu ako základ. V prípade potreby navštevovať aj internistu, kardiológa či endokrinológa a ženy gynekológa. „Na Slovensku to nefunguje úplne, ako by malo, aj keď detskí psychiatri, minimálne tí, ktorých poznám, robia skvelú prácu", hodnotí pacientka. V zahraničí sa podľa nej dáva dôraz na rôzne druhy terapie, napríklad na rodinnú terapiu a rôzne krajiny majú vytvorený kvalitný doliečovací proces. „U nás bývajú pacienti hospitalizovaní a po prepustení z nemocnice sú viac-menej odkázaní sami na seba. Chýbajú denné stacionáre, na čom chceme v projekte pracovať práve preto, aby sa pacienti nevracali opakovane na lôžka", priblížila Valentína. Liečebný systém porúch príjmu potravy na Slovensku je podľa webovej stránky projektu alarmujúci. Pre mladistvých je pre celé Slovensko vyhradených iba šesť lôžok na oddelení detskej psychiatrie na Kramároch v Bratislave. Pre dospelých existuje liečebný ústav v Pezinku, v ktorom sa však liečia aj iné choroby. Valentíne pri liečbe veľmi pomohli aj rodičia a podpora okolia.

Výzva: Grant na popularizáciu vedy a výskumu

Pre neziskové projekty, ktoré popularizujú vedu a výskum na Slovensku, majú verejnoprospešný dosah, dlhodobý prínos a slúžia širokej komunite ľudí je určená nová grantová výzva Nadácie ESET. Otvorená je do 15. apríla tohto roka a nadácia v nej žiadateľom prerozdelí 30.000 eur.

Príjemcom grantu môže byť nezisková organizácia, združenie, komunita, verejná vysoká škola a iná právnická osoba s projektom s verejnoprospešným prínosom. Tento rok je vyčlenených 30.000 eur, pričom maximálna výška finančného príspevku na jeden projekt je 5000 eur. „Nadácia sa dlhodobo venuje téme vzdelávania a s tým súvisí aj veda a výskum. Grantová výzva je malý príspevok na financovanie vedy, je to náš príspevok k tejto téme", poznamenal Richard Marko.

Grantovú výzvu na vedu a výskum pozitívne hodnotí aj predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík. Považuje ju za významnú, keďže Slovensko má len jednu grantovú agentúru - Agentúru na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá ponúka projekty vo všeobecných výzvach. Význam to má podľa neho aj pre mladších vedeckých pracovníkov: „Predpokladám, že sa v nadácii bude hodnotiť aj nápad, nielen samotný tím, ktorý to robí, a to je veľká výzva pre mladých ľudí." Argumentuje tým, že vo väčších projektoch, či už sú to európske projekty alebo projekty APVV, sú mladí ľudia hendikepovaní: „Pretože nemajú za sebou životopis, ktorý by presvedčil komisiu, že sme veľkolepí a je garancia, že keď nám tie peniaze poskytnete, tak niečo významné vyskúmame. Toto sú veľmi dôležité aspekty na celkové zvýšenie možností a naučenie sa mladých ľudí, ako to majú robiť."

Trend: Osobný bankrot

Úpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii z roku 2017 sa stalo vyhlásenie osobného bankrotu na Slovensku dostupnejšie. Za dva roky vyhlásilo osobný bankrot viac ako 21.000 Slovákov.

Podľa analýzy CRIF SK bolo takmer 90 percent zo všetkých osobných bankrotov v histórii Slovenska vyhlásených v posledných dvoch rokoch. Pri snahe o oddlženie majú občania podľa rezortu spravodlivosti dve možnosti. Prvou je konkurz, čiže rýchle oddlženie, ktoré je alternatívou najmä pre dlžníkov s nízkym príjmom a malým majetkom. Druhou možnosťou je splátkový kalendár, teda reštrukturalizácia záväzkov dlžníka, ktorý si chce ponechať svoj majetok.

Nemajetným dlžníkom s procesom oddlženia sa pomáha Centrum právnej pomoci. V uplynulých dvoch rokoch podalo na súdy 22.323 návrhov na vyhlásenie konkurzu a viedlo 303 konaní o oddlžení formou splátkového kalendára. Centrum právnej pomoci poskytuje právne poradenstvo v 40 mestách na Slovensku, kde má 15 kancelárií a 25 konzultačných pracovísk. Klienti v nich môžu využiť bezplatnú konzultáciu vo veci osobného bankrotu, v rámci ktorej im zamestnanci poskytnú podrobné informácie k tejto problematike a k celému procesu oddlženia sa.

Zelená domácnostiam II: Nové sadzby podpory

V národnom projekte podpory obnoviteľných zdrojov energie (OZE) platia nové sadzby podpory pri jednotlivých zariadeniach a mení sa aj spôsob uplatnenia uprednostňujúcich podmienok.

Zmeny v systéme uprednostňovania žiadostí o príspevok na inštaláciu zariadení na využívanie OZE podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) vyplývajú zo schválenej úpravy operačného programu Kvalita životného prostredia. Nový spôsob uprednostnenia sa týka žiadostí o poukážky na zariadenia na výrobu tepla v rodinných domoch, ktoré vykonali opatrenia na zníženie spotreby energie a tiež v rodinných a bytových domoch, ktoré nemajú možnosť využívať teplo zo systémov centrálneho zásobovania. V minulosti boli žiadosti domácností, ktoré tieto podmienky splnili, uprednostnené zvýhodneným poradím pri schvaľovaní žiadostí. V pokračovaní projektu budú žiadosti schvaľované v poradí, v akom budú doručené. Uprednostňovať sa bude zvýšením hodnoty poukážky. V žiadostiach domácností, ktoré splnia jedno kritérium, sa hodnota poukážky zvýši o 10 % oproti základnej sadzbe. Pri rodinných domoch, ktoré splnia dve kritériá, sa hodnota zvýši o 25 %.

Podľa zverejnených všeobecných podmienok projektu bude pri slnečných kolektoroch príspevok na 1 kilowatt (kW) od 400 eur do 500 eur, pri tepelných čerpadlách od 272 eur do 340 eur a pri kotloch na biomasu od 80 eur do 100 eur. Maximálne bude môcť domácnosť získať 1.750 eur na slnečné kolektory, 3.400 eur na tepelné čerpadlo a 1.500 eur na kotly na biomasu. V bytových domoch sa príspevok na 1 kW inštalovaného výkonu slnečných kolektorov pohybuje od 400 eur po 440 eur pri splnení jediného uprednostňujúceho kritéria týkajúceho sa dostupnosti centrálneho zásobovania teplom. Pre bytové domy naďalej zostáva povinnou podmienkou energetický audit, ktorý navrhne zariadenie s optimálnym výkonom po zohľadnení potenciálu úspor energie. Podporený výkon závisí od počtu bytov, maximálne je to 1 kW na byt. Pri kotloch na biomasu môžu bytové domy získať príspevok 80 eur až 88 eur na 1 kW. Maximálny podporovaný výkon je obmedzený na 7 kW na byt.

Pri fotovoltických systémoch sa uprednostňovali inštalácie, ktoré využívali akumuláciu energie v batériách zvýhodneným poradím a tiež možnosťou získať finančný bonus na investíciu do batérií. V pokračovaní projektu už nebude pri fotovoltike žiadna forma uprednostnenia inštalácií s akumuláciou. Zrušený je aj bonus na akumuláciu, ale samotné batérie a ich príslušenstvo budú naďalej oprávneným výdavkom. Príspevok na 1 kW inštalovaného výkonu fotovoltických systémov sa oproti pilotnému projektu zníži o polovicu na 500 eur na jeden inštalovaný kW výkonu zariadenia. Maximálny príspevok na zariadenie s výkonom 3 kW je 1.500 eur. Sadzby podpory boli zmenené tak, aby bolo možné naplniť merateľné ukazovatele nového projektu týkajúce sa inštalovaného výkonu zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. V rámci projektu Zelená domácnostiam II budú do roku 2023 podporené inštalácie s celkovým inštalovaným výkonom 140 MW.