Veľká noc: Na Slovensku stále populárny sviatok

Nezáleží na tom, či ste veriaci alebo nie, Veľká noc je jedným zo sviatkov, ktorý každoročne dovedie množstvo ľudí naspäť domov k rodinám. Ľudia totiž na veľké sviatky chcú byť spolu v kruhu rodiny a súčasne si radi doprajú jedlo a pitie typické pre tento sviatok. 

Potvrdili to aj výsledky prieskumu Cashback World, v ktorom až 79 % opýtaných uviedlo, že Veľkonočné sviatky strávi v pohodlí vlastného domova v kruhu najbližšej rodiny. Iba približne pätina (21 %) má v pláne stráviť tieto sviatky inde ako doma. Aj keď príprava veľkonočného občerstvenia nemá také pevné pravidlá ako napríklad príprava vianočnej večere, väčšinou platí na Slovensku pravidlo čím viac, tým lepšie. Aj kvôli tomuto môže nákup potravín výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. Podľa prieskumu 59 % respondentov plánuje minúť od 50 do 100 eur, v porovnaní s číslami z minulého roka je to o 14 % menej. Na druhej strane však narástol počet ľudí, ktorí sú ochotní minúť na Veľkú noc od 100 do 200 eur (35 % oproti minuloročným 22 %) a zvyšným 6 % by nerobilo problém minúť aj viac ako 200 eur. Znamená to, že Slováci si tento rok plánujú dopriať viac ako vlani.

Už druhýkrát budú počas veľkonočných sviatkov obchody zatvorené celé tri dni – na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľú a Veľkonočný pondelok. Výsledky prieskumu však ukázali, že Slováci si na to už zvykli a predsviatočné nákupy si plánujú rozložiť - až 69 % Slovákov plánuje urobiť veľkonočné nákupy postupne v týždni pred Veľkým piatkom. Len 21 % opýtaných má v úmysle nakúpiť naraz v jeden deň v týždni pred Veľkým piatkom.

On-line: Termín návštevy cudzineckej polície

Rady čakateľov pred oddeleniami cudzineckej polície na Slovensku sa majú eliminovať. Záujemcovia o ich návštevu sa môžu objednať na konkrétny termín prostredníctvom formulára na stránke Ministerstva vnútra SR. Cieľom je zefektívniť vybavovací proces.

Objednať sa na konkrétny termín podania žiadosti o udelenie alebo predĺženie pobytu na území Slovenskej republiky je možné na miestne príslušných oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru. Termín si môžu žiadatelia vybaviť prostredníctvom stránky rezortu vnútra, kde v sekcii polícia nájdu pod prezídiom aj kolónku hraničnej a cudzineckej polície. V sekcii cudzinci sa nachádza formulár objednávanie osôb, kde je vytvorená možnosť objednať sa na konkrétne úkony v súvislosti so žiadosťami o udelenie rôznych druhov pobytov, respektíve ich obnovenie.

Po vyplnení požiadavky dostane žiadateľ potvrdzujúci e-mail a pridelený konkrétny termín. Objednať sa je možné maximálne mesiac dopredu. Vyplniť je potrebné formulár toho oddelenia cudzineckej polície, kde sa žiadateľ bude zdržiavať na pobyte. Treba pozorne sledovať aj platnosť doterajšieho udeleného pobytu, tým je možné predísť situácii, že žiadosť o obnovenie pobytu nebude prijatá. V prípade, že záujemcovi nebol pridelený termín z dôvodu naplnenia kapacít, alebo ak mu pridelený termín nevyhovuje, zostáva možnosť prísť na oddelenie cudzineckej polície osobne aj bez objednania sa ako doteraz. Objednaní klienti však budú uprednostnení.

Digitálne inovácie: Kľúč k efektívnej mestskej preprave

Mestá Toronto, Londýn a Berlín sa podľa Deloitte City Mobility Index (DCMI) 2019 pýšia jednými z najefektívnejších systémov mestskej prepravy. V tomto ročníku Deloitte vypracoval index pre celkovo 55 miest na rôznych kontinentoch. Súvisiaci prieskum zistil, že medzi kľúčové faktory v efektívnej mestskej preprave patria rozsiahle digitálne inovácie a kvalitná fyzická infraštruktúra.

„Zistenia indexu ukazujú, že úspech moderných miest pramení z inteligentnej integrácie a schopnosti inovovať, dokonca viac ako z investícií", uviedol Tomáš Belavý. Podľa riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa Michala Kardoša City Mobility Index a sledované kritériá sú dobrým ukazovateľom toho, ako formovať systém dopravy aj v slovenských mestách. Jedným z kľúčových faktorov úspechu je pritom spojenie jednotlivých verejných inštitúcií na všetkých úrovniach administratívy a zjednotenie súkromného a verejného sektora, ktoré potom spoločne pracujú na vývoji mestských systémov prepravy.

Jedným z riešení je podľa indexu systém rýchlej autobusovej dopravy (Bus Rapid Transit - BRT). Tieto systémy sa zvyčajne vyznačujú samostatnými autobusovými pruhmi spolu s vyhradenými koridormi a vyžadujú, aby si cestujúci lístky zakúpili vopred. Ukázalo sa, že dokážu prepraviť rovnaký počet ľudí ako metro. Tento systém môže byť vhodnou alternatívou pre mestá, ktoré trápia problémy s financovaním, plánovaním, realizáciou a údržbou infraštruktúry. Osobné vozidlá predstavujú dôležitú súčasť mestskej mobility, a to najmä v geograficky rozsiahlych mestách. Pre mestá však predstavujú niekoľko výziev, okrem iného aj zápchy, znečistenie a dopravné nehody. Mestá preto budú musieť osobnú dopravu regulovať. Riešením môžu byť napríklad zdieľané jazdy.
Nezanedbateľnou súčasťou efektívnej prepravy v mestách je kvalitná infraštruktúra a jej bezpečnosť. Sem patria napríklad cesty a mosty, ktoré sú udržiavané a bezpečné, alebo autobusy a vlaky, ktoré sú čisté a spoľahlivé. „Bezpečnosť týchto systémov by mala byť najvyššou prioritou, pretože aj tie najlepšie fungujúce systémy infraštruktúry rýchlo stratia dôveru verejnosti, pokiaľ nie sú bezpečné. V jednom z prieskumov sme zistili, že viac ako jedna tretina spotrebiteľov v Ríme ohodnotila bezpečnosť svojho dobre rozvinutého systému verejnej dopravy ako slabú po tom, ako v roku 2017 došlo k niekoľkým vážnym požiarom autobusov", uzavrel T. Belavý.

Svetový deň hemofílie: Červené budovy

Pri príležitosti Svetového dňa hemofílie sa v stredu 17. 4. 2019 rozsvietia významné budovy po celom Slovensku na červeno. Pripomínať tak majú symbol životodarnej tekutiny, ktorá pre ľudí s vrodenými krvácavými ochoreniami spôsobuje vážne zdravotné problémy. 

„Snahou Slovenského hemofilického združenia, lekárov a iných medicínskych pracovníkov je, aby život osôb postihnutých hemofíliou nebol len plným bolesti a utrpenia", uviedol Jaroslav Janovec. Hemofília je vrodená krvácavá choroba a táto genetická porucha spôsobuje nedostatočnú tvorbu bielkoviny krvnej plazmy, a tým aj nedostatočnú zrážanlivosť krvi a zastavenie krvácania po poranení. Nedostatok tzv. koagulačného faktora, ktorý je potrebný na zrážanie krvi, vedie k nadmerným prejavom krvácavosti, a to nielen po minimálnych úrazoch, poraneniach, pri trhaní zubov, po operáciách. U ťažších hemofilikov, t. j. tých, ktorí majú veľmi nízku hladinu tohto zrážacieho faktora, dochádza aj k spontánnemu krvácaniu. Objavuje sa bez akejkoľvek príčiny. 

Ochorenie je podľa J. Janovca zákerné v tom, že krvácanie sa nikdy nedá predvídať a nedá sa mu ani predísť. Na Slovensku žije približne 600 hemofilikov, z toho približne 140 detí. Podporiť projekty a aktivity Slovenského hemofilického združenia pre ľudí s nevyliečiteľným vrodeným krvácavým ochorením je možné zaslaním darcovskej SMS DMS HEMO na číslo 877.

Aktuálne: Priemerný dlh Slovákov medziročne vzrástol

V porovnaní s rokom 2017 vzrástol súčasný priemerný dlh slovenských dlžníkov o 60 eur na 860 eur. Dlhy majú opäť skôr muži (56 % dlžníkov), ktorí si tiež požičiavajú vyššie sumy (v priemere viac ako 950 eur). Slovenky priemerne dlžia necelých 760 eur. Z analýzy spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vyplýva, že súčasný priemerný dlh Slovákov je ešte väčší než v roku 2016, keď jeho výška dosahovala 845 eur.

Najviac dlžníkov stále pochádza z Banskobystrického kraja, kde býva takmer 21 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom necelých 730 eur, čo je zároveň najmenej z krajov Slovenskej republiky. Nasleduje Nitriansky kraj s 18 % dlžníkov a priemerným dlhom 830 eur a Košický kraj so 14 % dlžníkov a priemerným dlhom takmer 830 eur. Z Bratislavy pochádza síce len 8 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší z celej republiky – takmer 1130 eur. „Po minuloročnom poklese sa zadlženie Slovákov pomerne zásadne zvýšilo, a to vo všetkých regiónoch. V prípade Bratislavčanov môže byť vysoké zadlženie dôsledkom vyšších životných nákladov. Slováci sa zadlžujú najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času splatiť svoje záväzky z príjmov zo zamestnania", komentuje Jana Žaludová.

Slováci sa najčastejšie zadlžujú vo veku 35 až 44 rokov, pričom do tejto vekovej skupiny patrí 28 % všetkých dlžníkov s priemerným dlhom približne 910 eur. Veková kategória 45 – 54 rokov predstavuje viac ako 24 % dlžníkov s priemerným dlhom 950 eur a vo veku 25 – 34 rokov je necelých 20 % dlžníkov s dlhom viac ako 780 eur. Len necelé 2 % dlžníkov, s priemerným dlhom viac ako 490 eur, je vo veku 18 až 24 rokov. Viac ako 10 % dlžníkov je už v postproduktívnom veku a stále pritom priemerne dlží takmer 740 eur. Podľa Žaludovej zadlženie ľudí v postproduktívnom veku často znamená nutnosť hľadať si i na dôchodku zamestnanie alebo výrazné zníženie komfortu života pre tých, ktorí nemajú dodatočný príjem. Problémom je tiež kumulácia dlhov. Zistilo sa, že skoro každý štvrtý dlžník má viac než jeden dlh, ba dokonca nie je výnimkou ani 3 a viac rôznych dlhov.

Novinka: Mobilná aplikácia 155.sk

Pri zachraňovaní ľudských životov na Slovensku pomôže aj nová mobilná aplikácia 155.sk. Pripravilo ju Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. Dokáže lokalizovať miesto, kde sa volajúci nachádza. Pre nepočujúcich umožňuje zaslať núdzovú správu.

Aplikácia je bezplatná a funguje na celom území Slovenska. Stlačením jedného tlačidla si ľudia privolajú pomoc, spoja sa s Operačným strediskom zdravotnej záchrannej služby a následne je k nim okamžite privolaná posádka záchrannej zdravotnej služby. Aplikáciu si možno stiahnuť do dotykového telefónu. Po jej stiahnutí je potrebné zadať telefónne číslo a potvrdiť aktivačný kód, ktorý príde v SMS správe. Aby aplikácia plnila svoj účel, je nutné povoliť prístup k GPS súradniciam, SMS správe a internetu. Rovnako je vhodné detailne vyplniť profil používateľa s údajmi o jeho zdravotnom stave. Podporuje aj možnosť volať priamo Horskú záchrannú službu. Obsahuje tiež manuál prvej pomoci či zoznam nemocníc v SR.

Pre operátorov tiesňovej linky je významným benefitom to, že aplikácia je priamo prepojená so systémom, v ktorom pracujú. Operátor tak má potrebné informácie o pacientovi vopred, vidí ich a vie s nimi pracovať. Vďaka takejto technológii sa k pacientom dostane adekvátna pomoc rýchlejšie a efektívnejšie a operátor tiesňovej linky 155 má k dispozícii ihneď informácie o ochoreniach typu cukrovka, alergie, prípadne vysokým tlak, čo pomáha mu pri zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu a vyslaní záchranárov.

Zero waste: Len tretina hotelov a reštaurácií sleduje, koľko vyhadzuje potravín

Na Slovensku je stále veľa hotelov a reštaurácií, ktoré nesledujú množstvo vyhodených potravín a doteraz sa nestretli ani s termínom zero waste. Tvrdia síce, že odpad nejakým spôsobom triedia, väčšinou však len odvážajú kuchynský odpad, ale papier, plasty a iné obaly hádžu do košov spolu s ostatným odpadom.

Podľa prieskumu, ktorý si dal vypracovať veľkoobchod METRO na vzorke 300 svojich zákazníkov až 58 % gastronomických prevádzok nevie, koľko odpadu mesačne vyprodukuje. V dobe, kedy sa z každej strany ozýva, aké dôležité je v podnikaní myslieť aj na ekológiu, je to zarážajúce číslo. Poznať množstvo odpadu je totiž základom, aby prevádzky mohli pristúpiť ku krokom, ktoré povedú k jeho zníženiu. Termín zero waste medzi prevádzkami tiež nie je veľmi známy, až 64 % z nich sa s ním nikdy nestretlo. Napriek tomu oslovení respondenti uvádzajú, že odpad triedia, pozitívne stanovisko poskytlo až 90 % z nich. Najčastejšie prevádzky odvážajú kuchynský odpad a triedia použitý olej, no možností na zodpovedné správanie voči prostrediu je ďaleko viac.

Prieskum poukázal aj na prevádzky, ktoré si sledujú množstvo vyhodených potravín – je ich 42 %. Vyše polovica z nich vytvorí mesačne do 100 kilogramov odpadu, 14 % z oslovených prevádzok má dokonca kompostér.  Firmy, ktoré podnikajú kroky smerujúce k udržateľnosti priznávajú, že im toto správanie prináša zvýšené nároky na financie a často by potrebovali pomôcť a poradiť. Až 57 % z oslovených prevádzok má dodatočné náklady spojené s triedením odpadu a 89 % by privítalo podporu vo forme konzultácií. „Biologicky rozložiteľný odpad tvorí nadpolovičnú väčšinu vyprodukovaného odpadu aj v samotných domácnostiach. Je preto hlavnou triediteľnou zložkou, ktorú vieme premeniť na kompost ako zdroj živín. Vysoký podiel tvoria následne papier a plasty. Triedením zvyšujeme mieru recyklácie. Neplytvanie zdrojmi ako voda - energie, je rovnako dôležitým nástrojom vedúcim k udržateľnosti prevádzok", uvádza Petra Csefalvayová z Inštitútu pre cirkulárnu ekonomiku (INCIEN).

Aktuálne: Rozšíenie povinnosti registrácie konečných užívateľov výhod

Spoločnosti zaregistrované v obchodnom registri Slovenskej republiky pred 31. októbrom 2018 majú povinnosť do konca tohto roka zaregistrovať svojho konečného užívateľa výhod. Spoločnostiam registrovaným po tomto termíne táto povinnosť vzniká už pri registrácii v obchodnom registri. Zavedená povinnosť priniesla rozšírenie povinností pre podnikateľské subjekty, ako aj niekoľko nejednoznačností, ktoré komplikujú výkon podnikateľskej činnosti v súlade so zákonom.

„Na základe našich praktických skúsenosti sme identifikovali, že pre mnohé spoločnosti, najmä pre medzinárodné spoločnosti s komplikovanou organizačnou a vlastníckou štruktúrou, je pomerne zložité identifikovať konečných užívateľov výhod, ktorí majú byť zaregistrovaní na území Slovenskej republiky“, uviedla Dagmar Yoder, advokátka z Deloitte Legal. Zo zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu vyplýva, že v situáciách, kedy nie je možné identifikovať konečného užívateľa výhod, má byť takto zaregistrovaný vrcholový manažment spoločnosti. To môže najmä pri veľkých medzinárodných spoločnostiach zahŕňať okrem štatutárov často aj zamestnancov, ktorí sa im zodpovedajú. „V praxi to môžu byť napríklad aj riaditeľ oddelenia ľudských zdrojov alebo prevádzkový riaditeľ a treba zdôrazniť, že povinnosť registrácie týchto osôb ako konečných užívateľov výhod je určite kontroverzná. V legislatívnom procese sa momentálne nachádza aj novela zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorá prináša niekoľko zmien, napríklad v súvislosti s registráciou vrcholného manažmentu namiesto konečného užívateľa výhod“, doplnila D. Yoder.

Problémy môžu vzniknúť aj v prípade, keď veľkosť podielu spoločníka sama o sebe nezakladá povinnosť zaregistrovať ho ako konečného užívateľa výhod, ale takáto povinnosť môže vzniknúť v súvislosti s konaním viacerých spoločníkov v zhode. Predpokladom pre splnenie tejto povinnosti bude teda dôkladné posúdenie vlastníckych vzťahov a organizačnej štruktúry spoločností.

Radíme: Ako správne čítať informácie na vajciach

K Veľkej noci na Slovensku patria neodmysliteľne aj vajíčka. Slováci sa čoraz viac zaujímajú, odkiaľ vajíčka pochádzajú a na etikete hľadajú slovenskú vlajku. Spôsob chovu a pôvod krajiny, odkiaľ vajíčko pochádza, sú však zaznamenané aj v kódoch na škrupine vajíčok.

Každé vajce predávané v Európskej únii musí byť čitateľne označené kódom:
- Prvá číslica označuje spôsob chovu nosnice. Vajce označené 0 pochádza z ekologického hospodárstva, 1 označuje, že vajce je od nosnice z voľného výbehu, označenie 2 patrí vajciam od nosníc chovaných v halách a 3 znamená, že nosnica žije v klietke.

- Nasledujú dve písmená, ktoré udávajú krajinu pôvodu. Slovenské vajcia sú označené skratkou SK.

- Poslednou sériou číslic je registračné číslo hospodárstva. Okrem povinného označenia sa vajcia delia podľa hmotnosti na malé s hmotnosťou do 53 gramov (veľkosť S) až po veľmi veľké s hmotnosťou nad 73 gramov (XL).

Zelená domácnostiam II: Poukážky na slnečné kolektory

V 5. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II, ktoré bude otvorené v utorok (16. 4.), bude k dispozícii pre domácnosti na inštalácie slnečných kolektorov v mimobratislavských regiónoch 800.000 eur. 

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) plánuje do septembra 2019 podľa zverejneného harmonogramu vyhlásiť spolu 20 kôl. V predchádzajúcom štvrtom kole (9. 4.) projektu Zelená domácnostiam II vydala SIEA 314 poukážok na inštaláciu kotlov na biomasu. A nasledujúce 6. kolo určené pre fotovoltické panely bude otvorené 30. apríla 2019.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je financovaný prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je do roku 2023 zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

Trend: Zdravotníctvo a umelá inteligencia

Zdravotná starostlivosť sa zásadným spôsobom mení: máme málo lekárov, populácia starne, dopyt po informáciách silnie. Na internete si pacienti nachádzajú často nesprávne cesty. Zmeniť to chce technológia Hilbi - jej ekosystém vyhodnotí zdravotný stav a nájde riešenie na mieru státisíce kilometrov od domova. Stačí len pripojenie k internetu. Autormi sú Slováci, ktorí získali už podporu dvoch stoviek renomovaných lekárov. 

Hilbi predstavuje decentralizovanú zdravotnú starostlivosť na základe umelej inteligencie globálneho rozmeru. Umelá inteligencia sa učí na chatovej platforme za účasti pacienta a jeho lekára, dané poznatky porovnáva z množstvom zdravotných data setov, dát s inteligentných hodiniek a rôznych meračov až po meteo-gelolokačné dáta. Je unikátnym partnerom v trojici, pretože zbiera, klasifikuje a sprocesúva dáta pomocou super výkonných počitačov. Zapojení lekári ich následne verifikujú, vyhodnocujú a nastavujú postupy. Konečným prijímateľom je daný pacient. Dáta sú chránené 01Blockchain technológiou, ktorá zaručuje anonymitu a bezpečnosť zdieľaných dát, ako aj maximálnu transparentnosť a distribúciu. „V dnešnej dobe o sebe zbierame dáta z rôznych zdrojov, ako napríklad inteligentné hodinky, a keď ochorieme, tak technológie, ktoré sú v čase tu a teraz, obchádzame a ideme k lekárovi. Môže to byť inak. Myslím si, že to, čo ľudia z Hilbi robia, je fantastické. Na správne určenie diagnózy nestačí len vymenovanie symptómov, ale aj geografické faktory, genetické predispozície a faktory, súvisiace so životným štýlom. To všetko sa za pomoci tejto technológie zaznamenáva a napomáha k skoršiemu a presnejšiemu určeniu diagnózy“, uviedol Emmanuel Fombu, MD, MBA.  

Hilbi funguje ako chat medzi pacientom a jeho lekárom, medzi samotnými lekármi, až po komunitný chat, kde sa ďalší lekári pripájajú. Z toho všetkého sa umelá inteligencia nielen učí, ale snaží sa aplikovať poznatky k vznikajúcim symptómom okamžite, ako ich pacienti spomínajú. Analyzované dáta instantne zdieľa pacient s lekárom, čo vedie k včasnej diagnostike rôznych ochorení, a má častokrát výsledok záchrany ľudského života. Výhodou je praktickosť a dostupnosť aplikácie v akomkoľvek smartphone či mobilnom zariadení. „Je odpoveďou na dopyt po kvalitných, vysoko kvalifikovaných informáciách a bez poldňového vysedávania v čakárni u doktora. Mnohokrát sa tam navyše pacienti dozvedia to, čo už vedia”, doplnil MUDr. Ladislav Pásztor MSc, Hilbi Chief Executive Officer. Projekt je v prvej testovacej fáze, na jeho vývoji sa podieľajú ľudia z 01People, odborníci z doktoronline.sk, medicínski špecialisti so zástupcami Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. 

Facebook: Zmenené podmienky

Európska komisia a orgány na ochranu spotrebiteľov 9. apríla 2019 privítali aktualizované zmluvné podmienky poskytovania služieb spoločnosti Facebook. Teraz sa v nich jasne vysvetľuje, že spoločnosť ako zdroj svojho financovania využíva údaje svojich používateľov na vývoj profilovacích aktivít a lepšie zacielenie reklám.

V nových podmienkach sa spresňuje, aké služby založené na využívaní údajov svojich používateľov predáva Facebook tretím stranám, ako si môžu spotrebitelia svoj účet zrušiť a na základe akých dôvodov môžu byť účty zablokované. Tento vývoj nastáva po rokovaniach, ktorých cieľom bolo dosiahnuť, aby spoločnosti Facebook jasne a v plnom rozsahu zverejnila svoj obchodný model.
Facebook do svojich podmienok poskytovania služieb pripojí nový text s vysvetlením, že spoločnosť svoje služby nespoplatňuje výmenou za to, že používatelia súhlasia so sprístupnením svojich údajov iným osobám, aj s tým, že budú vystavení komerčnej reklame. V podmienkach spoločnosti Facebook sa teraz jasne vysvetlí, že jej obchodný model je založený na predaji cielených reklamných služieb obchodníkom s využitím údajov z profilov jej používateľov.

V nadväznosti na tieto opatrenia na presadzovanie práva spoločnosť Facebook okrem toho zmení:
· svoju politiku týkajúcu sa obmedzenia zodpovednosti a odteraz uzná svoju zodpovednosť v prípade nedbanlivosti, napríklad v prípadoch zneužitia údajov tretími stranami;
· svoju právomoc jednostranne meniť podmienky, a to tým, že ju obmedzí na prípady, keď sú zmeny primerané a zohľadňujú aj záujem spotrebiteľa;
· pravidlá týkajúce sa dočasného uchovávania obsahu, ktorý spotrebiteľ vymazal. Takýto obsah sa môže uchovávať len v osobitných prípadoch, napríklad na splnenie požiadavky niektorého orgánu na presadzovanie práva, a v prípade technických dôvodov maximálne 90 dní;
· spôsob, akým objasňuje právo používateľov na odvolanie sa v prípade, že bol ich obsah odstránený.

Spoločnosť Facebook musí všetky záväzky splniť najneskôr do konca júna 2019. Komisia a sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa budú vykonávanie týchto opatrení dôkladne monitorovať. Ak Facebook svoje záväzky nesplní, vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa by mohli prikročiť k opatreniam na presadzovanie práva vrátane sankcií.