SR: Deň otvorených dverí na farmách 2019

Slovenskí farmári v piatok a sobotu 21. a 22. júna otvoria svoje brány a umožnia nazrieť do života na mliečnej farme. V rámci dňa otvorených dverí privíta 28 mliečnych fariem zo všetkých kútov Slovenska vyše 1.000 návštevníkov. V piatok sa chystajú navštíviť farmy detí z materských a základných škôl a v sobotu sa prídu pozrieť na farmy najmä deti s rodičmi.

Podujatie sa realizuje vďaka slovenským prvovýrobcom – farmárom a spracovateľom mlieka v rámci projektu Adoptuj kravičku a kampane Slovenská mliečna rodina. Brány slovenských mliečnych fariem budú otvorené pre tých, ktorí si adoptovali kravičku a majú záujem ju vidieť na vlastné oči. V dopoludňajších hodinách sa návštevníci zúčastnia prehliadky farmy, ktorej súčasťou bude aj ochutnávka mliečnych výrobkov od mliekarní, ktoré sú nákupcami mlieka z fariem a zapojili sa do dňa otvorených dverí. Zástupcovia SMZ (Slovenský mliekarenský zväz) aj SZPM (Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka) spoločne prispievajú do Mliečneho fondu s cieľom podporovať a zvyšovať spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov, ale tiež prinášať verejnosti informácie o výrobe a spracovaní mlieka.

Adoptuj kravičku je webová aplikácia umožňujúca virtuálnu adopciu kravičiek a zábavu s adoptovanou kravičkou. Projekt sa realizuje na Slovensku od septembra 2017. Zapojilo sa do neho 78 mliečnych fariem, ktoré ponúkli na virtuálnu adopciu celkom 11.000 kravičiek. Zatiaľ je adoptovaných 5.891 z nich, ostatné ďalej čakajú na svojho nového majiteľa. Pri adopcii kravičky je potrebné prihlásiť sa na stránke adoptujkravicku.sk a zadať EAN kódy zo slovenských mliečnych výrobkov (1 kód za jednotlivca a 5 kódov za kolektív). Potom si už len stačí vybrať kravičku z fotogalérie a dať jej meno. Po úspešnej adopcii systém vygeneruje rodný list kravičky. Okrem mena je na rodnom liste uvedený aj názov a sídlo farmy, odkiaľ adoptovaná kravička pochádza. Po adopcii sa očakáva, že ten, kto si kravičku adoptoval, sa o ňu bude aj virtuálne starať.

Aktuálne: Zdravotnícke zariadenia ohrozujú kybernetické útoky

Zdravotníctvo je jedným z najčastejšie postihovaných sektorov v oblasti úniku údajov alebo kybernetických útokov. Počet kybernetických incidentov na zdravotnícke zariadenia, ktoré ohrozujú záchranu ľudských životov dokonca každým rokom výrazne stúpa.

Kybernetickú bezpečnosť je dôležité definovať ako bezpečnostné riziko, ktorého podcenenie môže spôsobiť ekonomické straty v hodnote miliónov eur. „Napriek stále narastajúcej hrozbe je veľká väčšina nemocníc a lekárov nepripravená čeliť hrozbám kybernetickej bezpečnosti, a to aj napriek tomu, že predstavujú veľký problém verejného zdravia“, povedal Erik Saller. Viacero štúdií vykonaných v rôznych oblastiach sveta už dokázalo, že zdravotníctvo je jedným z najčastejšie postihovaných sektorov v oblasti úniku údajov alebo kybernetických útokov. Štúdia Frost & Sullivan zistila, že ekonomické straty väčšej zdravotníckej organizácie po kybernetickom incidente môžu prevýšiť 23.3 milióna amerických dolárov (20.7 miliónov eur). „Typickými incidentmi sú najmä ransomware útoky, ktoré zablokujú informačné systémy, phisingové útoky nabádajúce personál ku kliknutiu na nebezpečný URL link, ale aj únik celých databáz pacientskych sumárov a dát s najvyššou citlivosťou. Na predídenie takýchto udalosti, podobných známemu prípadu ransomware WanaCry, ktorý napadol v roku 2017 aj Fakultnú nemocnicu v Nitre, je potrebné, aby zdravotné zariadenia aktívne zvyšovali bezpečnosť svojich informačných systémov a zabezpečili tak dôvernosť, integritu a dostupnosť informácií a dát“, vysvetlil Saller.

Slovenská republika preto rovnako ako ostatné štáty EÚ zaradila sektor zdravotníctva pod legislatívu o kybernetickej bezpečnosti. Povinnosťou zdravotníckych organizácií je prijať a dodržiavať všeobecné bezpečnostné opatrenia. Preto je dobré pomocou tímu špecialistov na informačnú bezpečnosť vytvoriť program pre riadenie kybernetickej bezpečnosti, kde sa na základe posúdenia možných hrozieb a rizík implementujú bezpečnostné opatrenia a kontroly na základe daných regulácií a štandardov.

EU: Ambicióznejšie plány na vykonanie Parížskej dohody

Európska komisia uverejnila posúdenie návrhov plánov členských štátov na dosiahnutie cieľov Európskej únie (EÚ) v oblasti energetickej únie a najmä dohodnutých cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy na rok 2030.

V posúdení sa konštatuje, že národné plány už predstavujú značné úsilie, ale poukazuje sa na viaceré oblasti, v ktorých existuje priestor na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o cielené a individualizované politiky zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených na rok 2030 a zabezpečenie nášho smerovania ku klimatickej neutralite v dlhodobejšom horizonte. Európska únia je prvou veľkou ekonomikou, ktorá zaviedla právne záväzný rámec na splnenie svojich záväzkov podľa Parížskej dohody a členské štáty teraz po prvý raz vypracovali návrhy integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy (NPEK). Tieto plány sú však nedostatočné tak z hľadiska ich príspevku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ako aj energetickej efektívnosti a dosiahnutie celkových cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky si bude vyžadovať kolektívne zvýšenie úsilia.

EÚ je odhodlaná plniť svoje záväzky v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a poskytovania bezpečnej, cenovo dostupnej a udržateľnej energie pre svojich občanov. Vznikol jedinečný systém riadenia v oblasti energetiky a klímy, v rámci ktorého EÚa a členské štáty spoločne plánujú a kolektívne plnia nielen ciele stanovené na rok 2030, ale aj zabezpečiť sociálne spravodlivý a nákladovo efektívny prechod na hospodárstvo, ktoré by bolo neutrálne z hľadiska klímy, do roku 2050. Komisia sa vo svojej analýze návrhov národných plánov zamerala na ich súhrnný príspevok k dosiahnutiu cieľov EÚ v rámci energetickej únie a jej cieľov na rok 2030. Súčasné návrhy NPEK sú nedostatočné tak z hľadiska ich príspevku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie ako aj energetickej efektívnosti. V prípade obnoviteľných zdrojov energie by rozdiel mohol dosahovať až 1,6 percentuálneho bodu. Pokiaľ ide o energetickú efektívnosť, rozdiel môže predstavovať až 6,2 percentuálneho bodu (pri zohľadnení spotreby primárnej energie) alebo 6 percentuálnych bodov (pri zohľadnení konečnej spotreby energie).

Členské štáty EÚ majú teraz 6 mesiacov na to, aby zvýšili ambície na národnej úrovni. Cieľom odporúčaní a podrobných hodnotení komisie je pomôcť členským štátom dokončiť ich plány do konca roku 2019 a účinne ich vykonávať v nasledujúcom období. Národné plány by mali zabezpečiť jasnosť a predvídateľnosť pre podniky a finančný sektor s cieľom stimulovať potrebné súkromné investície. Zároveň členským štátom uľahčia programovanie financovania v rámci budúceho viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027.

Dovolenka 2019: Neplaťte zbytočne viac

S letom sa blíži aj čas dovoleniek a cestovania, ktoré znamená tiež vynaložiť určité finančné prostriedky. Ešte pred vycestovaním do zahraničia by sa mala venovať pozornosť tomu, akou formou sa uhradí ubytovanie alebo letenky. Odporúča sa uprednostniť platbu kartou pred bankovým prevodom. 

„Pokiaľ by letecká spoločnosť, s ktorou cestujeme, skrachovala, alebo by nastal problém s poskytovateľom ubytovania, kde máme vytvorenú rezerváciu, človek má výhodu, ak za tieto služby zaplatil kartou. Banka v takýchto prípadoch vyšle žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov prostredníctvom kartovej spoločnosti a klient dostane svoje peniaze späť. Ak by človek zaplatil prevodom na účet, závisí vrátenie peňazí od vôle protistrany a tá môže byť otázna", radí Linda Gáliková. Podľa nej v prípade rezervácie ubytovania cez „sharing“ platformy (napríklad Airbnb) je potrebné si dať pozor na príliš lákavé ceny a je vhodné si pozrieť aj recenzie a hodnotenia. Nielenže sa tým možno vyhnúť nesplneným očakávaniam, ale v prvom rade sa takto odhalia možní podvodníci.

„Ešte predtým, ako niekam vycestujeme, je dobré nezabudnúť si pribaliť aj poistenie. V prípade úrazu by sa nám totiž naša cesta mohla neželane predražiť. Poistenie nás vyjde pár eur a možno si ho založiť vo väčšine prípadov aj on-line," zdôrazňuje Gáliková.

K dovolenkám patria tiež rôzne väčšie či menšie nákupy. Tam, kde je to možné, treba platiť kartou, ešte lepšie mobilom alebo hodinkami než hotovosťou. Dokonca je dobré nechať kartu zamknutú v hotelovej izbe, pretože pri strate mobilu, sa karta môže používať ďalej bez toho, aby sa musela zablokovať. Hoci je vhodné mať malú sumu peňazí pri sebe aj v hotovosti, bezpečnejšie je platiť bezhotovostne. „Pokiaľ budeme pri platení kartou vyzvaní na voľbu nákupu s konverziou alebo bez nej, výhodnejšie je vybrať možnosť bez konverzie, t. j. v lokálnej mene, teda nie v eurách. To isté platí aj pri platbe za letenky. Ak cestujeme napríklad maďarskou spoločnosťou, odporúčame zaplatiť letenky vo forintoch, nie v eurách", uzatvára Gáliková.

Mona Lisa: Beyond the Glas

Súčasťou novej parížskej výstavy kľúčových diel Leonarda da Vinci pri príležitosti 500 rokov od jeho úmrtia bude zaujímavý virtuálny zážitok. Príbeh slávneho obrazu oživí špeciálna aplikácia.

Unikátny zážitok umožní návštevníkom múzea aj predplatiteľom služby Viveport Infinity spoznať majstrovské dielo inak. Získajú možnosť prekročiť hranice skla, za ktorým sa ukrýva svetoznámy obraz a objaviť detaily, ktoré nie sú ľudským zrakom postrehnuteľné. Aplikácia zahŕňa výsledky posledných vedeckých výskumov odhaľujúcich techniky použité pri jeho tvorbe a poodhalí aj najnovšie informácie o identite modelky. Virtuálna realita tak umožní používateľom z celého sveta preštudovať renesančnú maľbu aj jej príbeh prostredníctvom headsetov HTC Vive.

Mona Lisa: Beyond the Glass sa nebude venovať len obrazu, ktorý okúzľuje generácia milovníkov umenia. Bude reflektovať aj to, že Leonardo da Vinci zasvätil svoj život tiež vede a architektúre. Odkaz renesančného velikána, ktorý vždy podporoval inovácie tak bude oslavovaný pomocou jednej z najmodernejších technológií dneška.

EU: Prekážky obchodu

Správa Európskej komisie potvrdila, že európske spoločnosti čelia na zahraničných trhoch čoraz väčšiemu počtu prekážok. Vďaka ráznej reakcii Európskej únie (EÚ) sa od začiatku funkčného obdobia súčasnej komisie podarilo odstrániť 123 takýchto prekážok, čo v roku 2018 umožnilo zvýšiť vývoz o ďalších viac ako šesť miliárd eur.

V správe sa zároveň uvádza 45 nových prekážok obchodu, ktoré boli v roku 2018 zavedené v krajinách mimo EÚ. Celkový počet sa tak vyšplhal na rekordných 425 opatrení v 59 rôznych krajinách. Tieto prekážky stoja európske podniky každoročne miliardy eur. Na prvých dvoch priečkach celkového zoznamu sa nachádza Čína s tridsiatimi siedmimi a Rusko s tridsiatimi štyrmi problematickými obchodnými opatreniami. Najväčší vplyv na vývoz EÚ majú opatrenia, ktoré zaviedli Čína, USA, India a Alžírsko. Týkajú sa 80 % všetkého vývozu EÚ dotknutého novými opatreniami. Zameriavajú sa predovšetkým na oceľ a hliník a sektor informačných a komunikačných technológií (IKT).

Komisia vďaka intervenciám, ktoré vykonala v úzkej spolupráci s členskými štátmi EÚ a podnikmi v rámci posilnenej stratégie EÚ pre prístup na trh, odstránila v minulom roku 35 prekážok obchodu, okrem iného v Číne, Japonsku, Indii a Rusku. Tieto opatrenia sa týkali ôsmich kľúčových odvetví vrátane poľnohospodárstva a rybolovu, automobilového priemyslu, odvetvia textilu a kože, vína a liehovín, kozmetiky, minerálnych výrobkov, dielov lietadiel a zariadení IKT. Niektoré z nich zasiahli aj viacero odvetví súčasne. Konkrétne sa v roku 2018 podarilo odstrániť aj tieto prekážky:
* čínske obmedzenia na dovoz výrobkov z hovädzieho a ovčieho mäsa,
* ruské nezákonné antidumpingové opatrenia týkajúce sa ľahkých úžitkových vozidiel,
* clá na elektroniku a povinné veterinárne osvedčenia obmedzujúce vývoz kožených výrobkov do Indie,
* obmedzenia týkajúce sa používania povolených prídavných látok vo vínach a liehovinách v Japonsku.

SR: Ženy pristupujú k financiám zodpovednejšie

Hoci muži sporia mesačne o 5 % viac ako ženy, práve nežnejšie pohlavie má nasporenú celkovo vyššiu čiastku, a to až o 6 %. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne (v máji tohto roka na vzorke vyše 100.000 klientov) majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2.000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 190 eur. 

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy. Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastné bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie. Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur).

 

„Každoročne je dobré prehodnotiť sporenie a navýšiť ho minimálne o výšku inflácie. V prípade sporenia na rezervu o prípadný nárast mesačných výdavkov domácnosti, napríklad vyššie ceny energií či splátka lízingu za nové auto. Peniaze odložené na rezervu by mali byť vysoko likvidné – t.j ľahko dostupné, maximálne do niekoľkých dní, ideálne na požiadanie", zdôrazňuje Peter Janovíček.  V prípade nízkopríjmovej domácnosti je vytvorenie rezervy výrazne ťažie. Je však o to dôležitejšie, pretože nečakané situácie majú zvyčajne zásadnejší vplyv na bežný život. Tu platí, že akákoľvek rezerva je lepšia ako žiadna, preto je dobré sporiť aspoň minimálne možnú sumu, napríklad 20 až 30 eur mesačne. „K finančnej rezerve treba vždy pristupovať komplexne. Je preto vhodné aspoň časť prípadných nepriaznivých situácií pokryť poistením. Správne zadefinovaná finančná rezerva zároveň otvára klientovi možnosti pre lepšie zhodnotenie ďalších úspor, pretože klient vie, že dodatočné prostriedky mimo rezervy môže uložiť či investovať na dlhšie obdobie", radí analytička.

EU: Aktuálny prehľad inovácií

Európska komisia navrhla pre Európsku úniu (EÚ) doteraz najambicióznejší program v oblasti výskumu a inovácií. Cieľom Európskeho horizontu je, aby sa EÚ udržala na čele globálneho výskumu a inovácií.

Z európskeho prehľadu výsledkov inovácií a regionálneho prehľadu výsledkov inovácií na rok 2019 vyplýva, že inovačná výkonnosť EÚ sa už štyri roky po sebe zlepšuje. Vôbec po prvýkrát v histórii vykázala Európa v oblasti inovácií lepšie výsledky než Spojené štáty. Voči Japonsku a Južnej Kórei však EÚ naďalej zaostáva a rýchlo ju dobieha aj Čína. Tieto údaje sú doplnkom nedávnych odporúčaní komisie pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, v ktorých sa zdôrazňuje úloha výskumu a inovácií a ktoré obsahujú odporúčania na zvýšenie rastu produktivity a konkurencieschopnosti.

Európsky prehľad výsledkov inovácie na rok 2019: kľúčové zistenia
- Na základe počtu bodov sa krajiny EÚ delia na štyri výkonnostné skupiny: inovační lídri, silní inovátori, mierni novátori a skromní inovátori. Lídrom v oblasti inovácií v EÚ na rok 2019 je opäť Švédsko, za ktorým nasleduje Fínsko, Dánsko a Holandsko. Spojené kráľovstvo a Luxembursko klesli z najvyššej skupiny inovačných lídrov do skupiny silných inovátorov. Estónsko, naopak, vstupuje do skupiny silných inovátorov po prvýkrát.
- V priemere sa inovačná výkonnosť EÚ od roku 2011 zvýšila o 8,8 %. Inovačná výkonnosť sa od roku 2011 zvýšila v 25 členských krajinách EÚ. Výkonnosť sa najviac zvýšila v Litve, Grécku, Lotyšsku, na Malte, v Spojenom kráľovstve, Estónsku a Holandsku, najviac sa znížila v Rumunsku a Slovinsku.
- Na globálnej úrovni EÚ predstihla Spojené štáty. EÚ má vo výkonnosti aj naďalej výrazný náskok pred Brazíliou, Indiou, Ruskom a Južnou Afrikou. Dobieha nás však Čína, ktorej inovačná výkonnosť rastie trikrát rýchlejšie než výkonnosť EÚ. V porovnaní s Japonskom a Južnou Kóreou EÚ zaostáva.
- Vo vybratých oblastiach inovácií majú najvyššiu výkonnosť tieto krajiny EÚ: Dánsko – ľudské zdroje a prostredie priaznivé pre inovácie; Luxembursko – atraktívne výskumné systémy; Francúzsko – financie a podpora; Nemecko – podnikové investície; Portugalsko – inovátori z radov MSP; Rakúsko – prepojenia; Malta – duševné vlastníctvo; Írsko – inovácie a ich vplyv na zamestnanosť a predaje;

K európskemu prehľadu na rok 2019 je pripojený regionálny prehľad výsledkov inovácií. Obsahuje porovnávacie hodnotenie výkonnosti inovačných systémov vo všetkých 238 regiónoch 23 členských štátov EÚ (Cyprus, Estónsko, Lotyšsko, Luxembursko a Malta sú zahrnuté na úrovni krajín). Do regionálneho prehľadu výsledkov inovácií sú okrem toho zahrnuté aj regióny z Nórska, Srbska a Švajčiarska. Najinovatívnejšími regiónmi EÚ sú fínsky región Helsinki-Uusimaa, po ňom švédsky Štokholm a dánsky Hovedstaden. Pre 159 regiónov sa výkonnosť zvýšila v deväťročnom období pozorovania. Tohtoročný regionálny prehľad výsledkov inovácií poukazuje na silnú konvergenciu regionálnej výkonnosti, pričom výkonnostné rozdiely medzi regiónmi sa zmenšujú. A ako je na tom Slovensko? Slovensko a ďalších 13 členských štátov patrí do kategórie miernych inovátorov. Inovačná výkonnosť sa zvýšila o 5.8 percentuálnych bodov. Čo sa týka regiónov, Bratislavský kraj a západné Slovensko patria medzi rastúcich miernych inovátorov a stredné a východné Slovensko sú hodnotené ako mierni inovátori, kde výkonnosť inovácií klesla.

Dovolenka 2019: Takmer polovica Slovákov plánuje letnú dovolenku

Takmer polovica Slovákov plánuje tento rok vyraziť na dovolenku, najčastejšie sa chystajú do Európy. Doprajú si prevažne týždennú dovolenku, menej už potom dvojtýždňový pobyt. Nemalé percento plánuje tráviť svoju dovolenku doma na Slovensku. 

Podľa výskumu Nielsen Admosphere (na vzorke 500 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela) takmer polovica Slovákov tento rok plánuje letnú dovolenku (48 %). V pláne ju má o niečo viac žien ako mužov. Muži sa zase o niečo viac priklonili k variante, že ešte nevedia, či na dovolenku v lete pôjdu. Viac než tretina (39 %) opýtaných dovolenkárov chce tráviť svoj letný odpočinok doma na Slovensku. Do susedného Česka plánuje výlet 10 %. Najväčšia časť, 61 % respondentov, však chce stráviť svoju dovolenku v inej krajine na území Európy. Najčastejšie si opýtaní respondenti doprajú týždenný pobyt (50 %), 30 % sa chystá vycestovať na dva týždne.

Respondenti, ktorí plánujú letnú dovolenku, si ju začínajú pripravovať prevažne pol roka dopredu (34 %), niektorí potom tri mesiace dopredu (30 %) alebo jeden mesiac dopredu (20 %). 10 % Slovákov sa rado rozhoduje spontánne alebo na poslednú chvíľu. Všeobecne, teda bez ohľadu na to, kam sa tento rok chystajú, majú slovenskí respondenti najviac v obľube letné dovolenky pri mori (46 %) – s týmto typom odpočinku sympatizujú viac ženy (54 %) než muži (38 %). Menšie množstvo respondentov potom preferuje turistiku v horách (20 %) alebo poznávacie zájazdy (19 %). Športovo-aktívnemu campu dáva prednosť len 4 % opýtaných.

Väčšinou chcú Slováci cestovať autom (58 %), ale často taktiež letecky (43 %). Svoju dovolenku podnikne 60 % cestujúcich na vlastnú päsť, tretina potom plánuje ísť s cestovnou kanceláriou (33 %).

Trend: Inteligentné okuliare

Rozšírená realita v skladoch pomáha pripraviť tovar presnejšie, produktívnejšie a efektívnejšie. Používateľsky jednoduchá a intuitívna, hands-free príprava zabezpečuje pozitívny zážitok a zamestnanci ju tiež oceňujú. DHL je jednou z prvých spoločností na svete, ktorá vo svojich skladoch a strediskách začne používať najnovšiu generáciu Glass Enterprise Edition (inteligentné okuliare).

Testovanie v DHL Supply Chain začalo v roku 2015 a dodatočné testovanie prebieha v USA, Európe a Spojenom kráľovstve. DHL počas posledných rokov nasadzovala túto technológiu krok za krokom a dnes používa vision picking – prípravu tovaru s podporou rozšírenej reality – vo väčšine geografických oblastí. Inteligentné okuliare sa používajú v strediskách nákladnej dopravy v Bruseli (Belgicko) a na letisku v Los Angeles (USA). Ďalšie rozmiestnenie je plánované na amerických letiskách v New Yorku, Cincinnati a Chicagu. „S pomocou príslušného softvéru to už nebude iba o čítaní čiarových kódov, lokalizovaní produktov a zobrazovaní lokácií; v budúcnosti bude možné s pomocou inteligentných okuliarov identifikovať aj komplexné objekty. Očakávame, že to povedie k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity, z čoho budú rovnako ťažiť naši zamestnanci i naši zákazníci“, vysvetľuje Markus Voss.

Zlepšenia najnovšej generácie inteligentných okuliarov zahŕňajú dlhšiu výdrž batérie, dvakrát rýchlejší  procesor aj kratšie časy nabíjania. Zariadenie je podľa výrobcu tiež oveľa pevnejšie. Zdokonaĺovanie sa vykonáva so zreteľom na priemyselné využívanie v intralogistike. „Tieto okuliare a iné nositeľné zariadenia, napríklad prstencové skenery či inteligentné hodinky, sa už využívajú v mnohých našich skladoch. Hoci sú tieto zariadenia popri robotoch, dronoch, autonómnych vozidlách a iných technológiách len jednou zo súčastí digitalizačnej stratégie DHL Supply Chain, veľmi ma teší pozitívna spätná väzba od kolegov, ktorí s týmito zariadeniami pracujú na dennej báze. Obsluha je intuitívna, ruky sú voľné na prípravu tovaru a vizuálna podpora pomáha rýchlej lokalizácii tovaru a jeho triedeniu do určených prepraviek. Naši kolegovia sú dokonale vybavení pre zabezpečenie rýchleho pickingu”, dodáva M. Voss.

EU: Podiel žien v politike rastie

Ženy obsadili v rámci 28 krajín Európskej únie (EÚ) v roku 2018 tretinu miest v národných parlamentoch. V roku 2003 ich bola len pätina. Na Slovensku ženy vlani tiež zaujali v parlamente a vláde zhruba 20 percent miest. Vyplýva to z údajov Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie.

„Muži v politike naprieč európskymi krajinami výrazne dominujú. Žiadna z krajín EÚ nemá viac žien v parlamente či vláde než mužov. Príkladom v rodovej rovnosti v politike je Švédsko, kde je podiel žien v parlamente na úrovni 47 %", povedala analytička Lenka Buchláková s tým, že ženám sa darí aj vo Fínsku (polovica parlamentu), Belgicku a Španielsku (40 percent). Naopak, najmenej ich je v Maďarsku (13) a na Malte (15). Slovensko sa v tejto štatistike zaradilo ku krajinám s najnižším podielom žien v politike, teda v národnom parlamente a vláde. „Pozitívne ale je, že za posledných 10 rokov podiel žien vo verejnom živote a politike narastá", doplnila analytička, podľa ktorej o tom svedčí aj zvolenie prvej prezidentky v ére samostatnosti SR, Zuzany Čaputovej, ktorá sa v sobotu ujala úradu. V súčasnosti má tak ženu prezidentku 12 krajín sveta, v celej histórii ich bolo 70.

V roku 2018 boli na čele vlády v rámci EÚ len 3 ženy (11-percentný podiel), v roku 2003 nebola žiadna. Počas posledných 15 rokoch však podiel žien na čele vlád nepresiahol úroveň 14 percent. V rovnakom období teda nikdy neboli na čele vlády viac ako štyri ženy. Podiel žien vo vláde vzrástol v rámci EÚ z 23 percent v roku 2003 na 30 percent v roku 2018. Na čele je podľa Eurostatu okrem Švédska aj Francúzsko (49 percent), Holandsko (42) a Dánsko (41). Na opačnom konci rebríčka je Maďarsko (sedem), Malta (12), Cyprus, Taliansko a Poľsko (všetky 17).

Dovolenka 2019: Reklamácia zájazdu

Nový zákon o zájazdoch, ktorý je účinný od začiatku tohto roka, bol vytvorený za účelom vyššej ochrany spotrebiteľa. Dotkol sa napríklad reklamácií a spôsobu ich vybavenia. 

Proces v oblasti reklamácií a spôsobu ich vybavenia  Slovenská asociácia cestovných kancelárií a cestovných agentúr (SACKA) momentálne dolaďuje s úradom dohľadu, ktorým je Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Oproti predchádzajúcemu zneniu zákona je cestovná kancelária povinná štvrťročne predkladať účtovnú závierku, ktorá slúži na preverenie plnenia podmienok pre prípad úpadku cestovnej kancelárie. Všetky cestovné kancelárie, ktoré si splnili zákonnú povinnosť, sú už uvedené na webovej stránke SOI.
Na Slovensku je v súčasnosti podľa SACKA 1.681 subjektov, ktoré majú živnostenské oprávnenie podnikať v oblasti cestovného ruchu. A podľa informácií z poisťovní je poistených približne 450 z nich. Aj poisťovne evidujú nárast cestovných kancelárií, ktoré si splnili zákonnú povinnosť.

Podľa novej právnej úpravy každý subjekt, ktorý bude mať záujem ponúkať služby cestovného ruchu, spĺňajúce definičné kritériá zájazdov, prípadne spojených cestovných služieb, bude povinný vykonávať tieto činnosti iba v postavení cestovnej kancelárie a výlučne na základe živnostenského oprávnenia. V zákone je tiež definovaný nový pojem "spojené služby cestovného ruchu". Zároveň je povinnosťou každej cestovnej kancelárie mať zabezpečenú ochranu pre prípad úpadku vo forme poistenia alebo bankovej záruky v dostatočnej výške. Aby boli v prípade jej úpadku uspokojené všetky nároky cestujúcich.

Novinka: Centrum právnej pomoci spúšťa Call centrum

Občania sa môžu obrátiť so svojimi problémami na Centrum právnej pomoci už aj prostredníctvom „klientskej linky" s číslom 0650 105 100. V call centre CPP so sídlom v Leviciach bude na „klientskej linke“ k dispozícii 9 pracovníkov vrátane supervízora, a to každý pracovný deň od 8.00 do 18.00 hod.

Vybudovanie call centra bolo pre CPP už dlhšie prioritou a rozbehnutý projekt sa konečne podarilo pretaviť aj do reálnej podoby. Zuzana Kubovičová, riaditeľka CPP: „Zamestnanci CPP za uplynulých päť mesiacov vybavili 54.546 telefonátov od občanov. Som rada, že call centrum prispeje k zníženiu záťaže zamestnancov CPP pri vybavovaní klientov najmä s požiadavkou na právnu pomoc súvisiacu s osobným bankrotom.“ 

Nový informačný systém centra nahradí nevyhovujúce existujúce riešenie a zmodernizuje tieto informačné služby Centra právnej pomoci tak, aby sa pomoc pre osoby v materiálnej núdzi alebo pre osoby, ktoré čelia bankrotu, zefektívnila. Prostredníctvom call centra bude CPP poskytovať občanom informácie o osobnom bankrote, informácie o civilnom práve, informácie pre advokátov vo veci vyúčtovania trov a ďalšie dôležité informácie. Klientom rovnako poskytne možnosť objednať sa na konzultáciu a získať informácie o aktuálnom stave ich žiadosti.

Upozorňujeme: Škodlivé tonery

Neoriginálne tonerové kazety do tlačiarní môžu predstavovať zdravotné riziko. Testy v Nemecku preukázali, že pri vysokých teplotách vznikajúcich pri tlači uvoľňujú do ovzdušia omnoho väčšie množstvo toxických látok, než dovoľujú predpísané normy. 

Nemecké skúšobné laboratórium Fraunhofer Wilhelm-Klauditza-Institute (WKI) testovalo štyri rôzne značky neoriginálnych tonerových kaziet pôvodom z Číny, ktoré sa bežne dovážajú do krajín Európskej únie.[1] Pri všetkých vzorkách bolo zistené prekročenie emisného limitu karcinogénnych látok.[2] Súčasne obsahovali jedovatý spomaľovač horenia Deka-BDE, ktorého používanie je v Európe zakázané už od roku 2008.[3] Hoci distribútori deklarujú neškodnosť čínskych neoriginálnych tonerov, zákazníci by sa mali pri výbere riadiť certifikátmi bezpečnosti. „U originálnych tonerov je zdravotná aj technická neškodnosť garantovaná. Renomovaní výrobcovia tlačiarní alebo kopírok toto dokladujú bezpečnostnými dokumentmi pre príslušné tonery a atramenty“, uvádza Petr Hnilička. Neoriginálne tonery väčšinou pochádzajú z Číny. Okrem zdravotných rizík prinášajú aj ďalšie, ktoré môžu negatívne ovplyvniť kvalitu tlače a tiež samotných zariadení. Pri ich použití môže dôjsť k poškodeniu zariadenia alebo k nedokonalej tlači. Pri tlači fotografií za použitia neoriginálnych atramentov môže dôjsť k problémom s vernosťou farieb a stálosťou fotografie.

Finančná úspora pri nákupe neoriginálnych tonerov môže byť nakoniec tiež veľmi neistá. Podľa dlhodobých štatistík je u lacných náplní výťažnosť natoľko znížená, že pri celkovej prevádzke tlačiarne dochádza dokonca k rastu celkových nákladov. Ako uvádza Petr Hnilička, nie je výnimkou, že nepotlačia deklarované množstvo stránok. V prípade poškodenia tlačiarne použitím neoriginálneho tonera môže mať zákazník u prevažnej väčšiny výrobcov tlačiarní problémy s prípadnou reklamáciou. Horšia je taktiež nákladová bilancia pre celú spoločnosť. Neoriginálne tonery sú väčšinou exportované od čínskych výrobcov a neexistuje pre nich žiaden systém zberu, ako je tomu v prípade originálnych produktov. Prázdne obaly končia na skládkach a škodlivé látky, ktoré sa z nich uvoľňujú, kontaminujú životné prostredie, ako potvrdzujú nedávne testy. Celý postup je v rozpore s takzvaným balíčkom cirkulárnej ekonomiky, ktorým chce Európska únia zvýšiť úroveň recyklácie a sprísniť pravidlá pre spaľovanie a skládky. V Českej republike inšpekcia životného prostredia už začala v prípade neoriginálnych kaziet kontroly.

[1] Fraunhofer WKI – Emission Test of Clone Toner Cartridges.
[2] V prípade styrénu o 53%, pri ultrajemných časticiach o 60% a u prchavých látok dokonca o 130%. Styrén je spájaný s výskytom leukémie, ultrajemné častice a prchavé látky zase s mozgovou mŕtvicou, infarktom a poškodením pečene.
[3] Press

Dovolenka 2019: Pôžička alebo šetrenie?

Viac ako polovica (52 %) Slovákov šetrí na dovolenku niekoľko mesiacov, aj celý rok. Iba necelá pätina (17 %) financuje svoje dovolenky spolu s bežnými výdavkami. Z prieskumu pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) tiež vyplýva, že viac ako štvrtina (28 %) Slovákov na dovolenku necestuje a len minimum (iba 3 %) si peniaze na dovolenku požičiava.

Pôžičky na dovolenku si berú predovšetkým ľudia vo veku medzi 25 až 34 rokmi so základným vzdelaním. Rovnakou mierou si Slováci na dovolenku požičiavajú vo finančných inštitúciách a od rodiny či priateľov. Na dovolenku najmenej cestujú dôchodcovia a ľudia so základným vzdelaním. Spolu s bežnými výdavkami zvládnu dovolenku financovať predovšetkým osoby samostatne zárobkovo činné, vysokoškoláci a obyvatelia Trnavského kraja. „Podobne ako napríklad na darčeky si Slováci príliš často nepožičiavajú ani na dovolenku. Pokiaľ nemajú našetrené, alebo nemôžu dovolenku financovať s bežnými výdavkami svojej domácnosti, nikam nejdú. Na druhej strane sa ukazuje, že na dovolenku si požičiavajú napríklad ľudia žijúci z dávok sociálnej podpory, ktorí si najčastejšie vezmú pôžičku v nejakej nebankovej inštitúcii", uviedla Jaroslava Palendalová. 

Zadĺženým ľuďom banky často odmietajú poskytnúť pôžičku, a v takom prípade si takmer štvrtina Slovákov (23 %) požičiava v nebankových inštitúciách. Spravidla pritom ide o mladých ľudí, ktorí majú základné vzdelanie a pracovnú zmluvu na čas určitý, prípadne sú nezamestnaní. Absolútna väčšina Slovákov (77 %) by si v prípade odmietnutia bankou peniaze v nebankovej inštitúcii nepožičala. Podľa Palendalovej ľuďom s ďalšími záväzkam alebo nedostatočnými príjmami banky úver neposkytnú, takže sa obracajú na nebankové inštitúcie. Títo dlžníci by si však mali veľmi dobre rozmyslieť, či peniaze požičané napríklad na dovolenku budú schopní spolu so svojimi ďalšími záväzkami splácať.