SAV: Dva nové granty

Slovenská akadémia vied (SAV) spustila v júni dva nové grantové programy – Program grantov pre doktorandov SAV (DoktoGrant) a Mobilitný a reintegračný program SAV (MoRePro). Výzvy na podávanie žiadostí o grant a prihlášok do programu sú už otvorené. 

V prípade DoktoGrant budú podporené vedecké projekty študentov dennej formy doktorandského štúdia realizovaného v rámci organizácií SAV.  Cieľom je finančne podporiť kvalitné projektové návrhy, ktoré budú tvoriť ucelenú časť v rámci projektov riešených počas doktorandského štúdia a ktoré je možné realizovať v priebehu jedného roka. Žiadostí je možné podávať do 31. augusta t. r.

Cieľom MoRePro je prilákať na pracoviská SAV špičkových domácich i zahraničných vedcov. Na jednej strane je snahou poskytnúť im adekvátne a motivujúce podmienky na ich vedeckú prácu, na strane druhej sa od týchto vedcov očakáva skvalitnenie výskumného prostredia a vedeckých výstupov. SAV chce takýmto spôsobom prilákať budúcich lídrov, ktorí budú rozvíjať výskumné témy v medzinárodnom kontexte. Žiadosti je možné podávať do 6. septembra t. r.

DESI 2019: Slovensko na 21. mieste

Európska komisia zverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2019, ktorý monitoruje celkovú digitálnu výkonnosť Európy a sleduje pokrok krajín Európskej únie (EÚ), pokiaľ ide o ich digitálnu konkurencieschopnosť. 

Krajiny, ktoré si v súlade so stratégiou EÚ pre jednotný digitálny trh stanovili ambiciózne ciele a prispôsobili im svoje investície, dosiahli v relatívne krátkom čase lepšie výsledky. To je jeden z hlavných záverov tohtoročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti. Skutočnosť, že najväčšie ekonomiky EÚ nepatria k digitálnym lídrom, však naznačuje, že pokiaľ má EÚ zostať na svetovej úrovni konkurencieschopná, musí sa rýchlosť digitálnej transformácie zvýšiť.
Ako je na tom Slovensko?
· Slovensko obsadilo 21. priečku z 28. krajín EÚ, ide o pokles o jedno miesto oproti minulému roku.
· Dobré výsledky v oblasti ľudského kapitálu (podiel obyvateľstva so základnými a pokročilými digitálnymi zručnosťami je vyšší ako priemer v EÚ), zlepšenie v oblasti prepojiteľností na internet, využívaní internetových služieb a verejných digitálnych služieb.
· Pripojenie na internet: Slovensko sa umiestnilo na 23. mieste, pokles o 1 miesto oproti 2018; nedošlo prakticky k žiadnemu pokroku, pokiaľ ide o pokrytie pevným širokopásmovým pripojením. Pripojených je 88 % domácností (predtým 89 %), čo je stále pod priemerom EÚ (97 %). Slovensko sa zlepšilo v oblasti rýchleho širokopásmového pokrytia (NGA) pripojením 86 % domácností (čo je nad priemerom EÚ, ktorý je 83%).
· Počet Slovákov, ktorí nikdy nepoužili internet, klesá (13%). V oblasti ľudského kapitálu je Slovensko na 18. mieste spomedzi krajín EÚ (skóre 44.2), čo je pod priemerom Únie (skóre 48,0). 60 % slovenských firiem uviedlo, že nedokáže obsadiť pracovné miesta, ktoré si vyžadujú odbornosť v oblasti ICT (priemer v EÚ je 53 %).
· Internetové obchody na nákup a predaj tovaru a služieb využíva na Slovensku čoraz viac ľudí, pričom takmer tri štvrtiny z nich sú zapojené do sociálnych sietí. V oblasti integrácie digitálnych technológií podnikmi skončilo Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ. každá druhá firma na Slovensku disponuje veľmi nízkou mierou digitalizácie (52 % v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 46 %) a iba 13 % firiem je vysoko digitalizovaných (priemer EÚ 18 %).
· Slovensku sa dobre darí aj v ukazovateli otvorených údajov (Slovensko dosiahlo rekordné 8. miesto a prekročilo priemer EÚ) a zlepšuje sa v poskytovaní digitálnych verejných služieb pre podniky. V oblasti digitálnych verejných služieb je Slovensko na 21. mieste spomedzi krajín EÚ, čo je hlboko pod priemerom EÚ.

Závery DESI 2019 v rámci EÚ
· Pripojiteľnosť (konektivita) sa zlepšila, ale naďalej nepostačuje na riešenie čoraz náročnejších potrieb.
· Viac ako tretina ekonomicky aktívnych Európanov nemá základné digitálne zručnosti, aj keď väčšina pracovných miest si vyžaduje aspoň základné digitálne zručnosti a len 31 % má pokročilé zručnosti pri používaní internetu.
· 83 % Európanov surfuje na internete najmenej raz týždenne ( v roku 2017 to bolo 75) len 11 % obyvateľov EÚ nikdy nebolo online.
· Podniky čoraz viac využívajú digitálne technológie, ale elektronický obchod rastie pomaly.
· V uverejnenej hodnotiacej tabuľke digitálnej agendy týkajúcej sa žien sa uvádza, že krajiny EÚ, ktoré sú digitálne konkurencieschopné, sú aj lídrami v účasti žien na digitálnom hospodárstve. Avšak v sfére IKT pretrvávajú veľké nerovnosti medzi mužmi a ženami- ženy zarábajú v týchto odvetviach v priemere o 19% menej ako muži a tvoria len 17% odborníkov na IKT.

SR: Nová mobilná platobná služba

Mastercar a Visa s viacerými slovenskými bankami spustili službu Apple Pay aj na Slovensku. Podobne ako konkurenčná Google Pay umožňuje mobilné platby v obchodoch, aplikáciách a na webových stránkach.

Bezpečnosť je riešená tak, že skutočné čísla kariet nie sú uložené v zariadení ani na serveroch Apple. Namiesto toho je v bezpečnostnom prvku zariadenia priradené, šifrované a bezpečne uložené jedinečné číslo účtu. Každá transakcia je autorizovaná jednorazovým dynamickým bezpečnostným kódom.

Apple Pay funguje na tých istých bezkontaktných termináloch, ktoré spotrebitelia využívajú pri platbách kartami. K využívaniu služby sa už v stredu prihlásili napríklad Slovenská sporiteľňa, Tatra banka, J&T Banka či mBank.

Kryptomeny: Len jeden z desiatich ľudí chápe, ako fungujú

Rýchlosť, ktorou spotrebitelia využívajú kryptomeny, sa spomaľuje. Mnohí spotrebitelia stále úplne nerozumejú tomu, ako kryptomeny fungujú, čo brzdí ich rozšírenie a širšie využitie. 

Až štyria z piatich opýtaných (81 %) si nikdy nekúpili kryptomenu, čo dokazuje, ako je ich používanie v bežnom platobnom styku, či vo forme investície stále vzdialené realite. Prieskum Kaspersky však zistil, že mnoho spotrebiteľov by chcelo kryptomeny používať, no v ceste im stojí nedostatok informácií o tejto technológii. Okrem toho, veľa ľudí, ktorí si mysleli, že vedia, s čím majú dočinenia, neskôr upustili od využívania kryptomien. Takmer pätina opýtaných (18 %) tak spravila preto, lebo používanie kryptomeny začalo byť pre nich príliš komplikované z technického hľadiska. Nepochopenie systému fungovania kryptomien môže viesť k nedôvere voči tejto forme uchovávania peňazí. Tretina (31 %) respondentov napríklad uviedla, že podľa nich sú kryptomeny dosť nestále a skôr, ako ich začnú aktívne používať, by sa mali ustáliť. Medzi spotrebiteľmi tiež panuje názor, že kryptomeny tu nebudú večne. Až jedna tretina (35 %) verí, že kryptomeny sú len akýmsi výstrelkom doby, ktorým sa neoplatí zaoberať.

Aj napriek tomu, že záujem širokej verejnosti o kryptomeny už možno dosiahol svoj vrchol, stále existuje dopyt po využívaní tejto technológie. Takmer každý šiesty (14 %) opýtaný uviedol, že zatiaľčo teraz kryptomenu nepoužíva, chcel by ju v budúcnosti vyskúšať. Medzi spotrebiteľmi však stále existujú pochybnosti – často podnietené strachom, že ohrozujú svoje financie. Približne 19 % spotrebiteľov má skúsenosť s hekerskými útokmi na rôznych kryptoburzách. Kyberkriminálnici tiež vytvárajú falošné e-peňaženky, aby prilákali ľudí na neuvážené investovanie svojich peňazí. Až 15 % spotrebiteľov sa už takýmto spôsobom stalo obeťou podvodov s kryptomenami.

Trend: Prísnejšie bankové úvery

Malé a stredné podniky (MSP) v Európe môžu mať sťaženú situáciu pri získavaní úverov z bánk. Na tomto finančnom zdroji sú pritom, vďaka ústretovej politike Európskej centrálnej banky, závislé. Bankové úvery dnes predstavujú 70 % externého financovania malých a stredných podnikov v Európe, kým v USA je to len 40 %.

„Banky sú v dôsledku ukončenia realizácie regulačného rámca Basel III spoločne so zavádzaním počiatočnej fázy Basel IV nútené sprísniť podmienky poskytovania úverov MSP. Napríklad Basel III zvýši minimálnu požiadavku na vstupný kapitál firmy z 8 na 10,5 %. S tým potom môžu súvisieť vyššie celkové náklady aj prísnejšie požiadavky na zabezpečenie úveru, a to predovšetkým spoločností s podpriemernou bonitou. Snaha Európskej komisie (EK) o vytvorenie jednotného kapitálového trhu sťaží financovanie MSP a môže zhoršiť ich prístup k bankovým úverom", upozornil Peter Mucina. Firmy tak podľa neho budú nútené hľadať alternatívne spôsoby financovania formou nebankových inštitúcií alebo investorov. Na nebankové inštitúcie sa stále vzťahuje menej právnych obmedzení. Možno očakávať, že v nasledujúcich rokoch budú značne posilňovať a MSP ich budú čoraz viac začleňovať do svojich finančných portfólií.

Aj napriek tomu, že sa Európska komisia vo svojej iniciatíve tzv. Únie kapitálových trhov snaží zlepšiť financovanie MSP, ešte nejaký čas potrvá, než sa malí a strední podnikatelia bez problémov dostanú k finančným úverom. A to aj napriek tomu, že sú chrbticou globálnej ekonomiky. Predstavujú viac ako 99 % všetkých európskych nefinančných spoločností a zamestnávajú viac ako 90 miliónov ľudí, čo predstavuje takmer 70 % celkovej zamestnanosti v nefinančnom sektore a takmer 60% celkovej hrubej pridanej hodnoty.

Novinka: Slovenský vedecký klaster

Univerzita Komenského v Bratislave (UK), Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) a Slovenská akadémia vied (SAV) podpísali memorandum o spolupráci v oblasti vedy. Dve najsilnejšie univerzity a akadémia vied vytvoria vedecký klaster s cieľom zlepšiť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a prispieť k rozvoju vedy, vzdelanosti a kultúry spoločnosti. 

Poslaním vedeckého klastra bude najmä pozdvihnúť národný a medzinárodný profil inštitúcií a získať mimoriadne kvalitných študentov, vedcov, odborných zamestnancov, ako aj investície. Svoje aktivity budú koordinovať, aby spolu tvorili špičkovú vedu porovnateľnú so svetom a aby podporili spoločenský, ekonomický, kultúrny a environmentálny blahobyt a prosperitu krajiny.

Väčšina vedy na Slovensku je tvorená prevažne pracovníkmi SAV, UK a STU. Ich vedci vyprodukujú viac ako 55 % všetkých vedeckých publikácií evidovaných v databáze Web of Science spomedzi všetkých inštitúcií zo Slovenska. V prípade karentovaných publikácií je to až 70 % celkovej slovenskej produkcie.

Farby: Ako ovplyvňujú náš život?

Až 77 % ľudí žijúcich v Londýne a Miláne verí, že ich náladu ovplyvňujú farby, ktoré okolo seba vidia každý deň. Ale pretože si ich nevšímajú cielene, prichádzajú často o ich hlavné výhody. V novom výskume pritom až polovica respondentov vo veku 18 až 24 rokov (51 %) uviedla, že farby môžu zlepšiť ich náladu a takmer polovica z nich (49 %) potvrdila, že už sa im to stalo. Tri pätiny tiež súhlasia, že farba oblečenia ovplyvňuje prvý dojem.

Výskum pre HONOR  nám má pomôcť všímať si rôzne farby okolo nás a zároveň nabádať na používanie farieb ako prostriedku na zlepšenie nálady. Medzi kľúčové výsledky patria:
- 82 % osôb vo veku 18-24 rokov si myslí, že videnie, nosenie alebo tvorenie fotografií v rôznych farbách má potenciál zmeniť to, ako sa cítia.
- Biela, oranžová a žltá sú najviac spojené s pozitívnosťou, šťastím a optimizmom.
- Viac ako tri štvrtiny Britov (77 %) a 86 % osôb vo veku 18-24 rokov verí, že farby hrajú úlohu pri určovaní ich nálady.

Závery výskumu vyhodnotila Jules Standish, expertka na vplyv a silu farieb. Ľudia vo veku 18 - 24 rokov veria, že obliekanie sa do modrej farby im dodáva viac energie, zatiaľčo zelenú majú spojenú s optimizmom. Oranžová podľa nich vzbudzuje dôveru a fialová a červená zase podporujú kreativitu. Na prvé rande či pracovný pohovor je podľa nich najlepšie zahaliť sa do ružovej, modrej a zelenej farby, pretože podporujú optimistickú náladu a dodávajú energiu. „Je naozaj zaujímavé, že táto veková skupina spojuje modrú a zelenú s optimizmom a energiou, pretože tieto farby majú tradične upokojujúce účinky na naše zmysly, a to vďaka hormónu oxytocínu, ktorý pomáha znižovať krvný tlak a vyrovnávať nervový systém“, uviedla J. Standish. Jasnejšie farby, akými sú červená, oranžová a žltá, budú vhodnejšie naopak napríklad na pohovor, pretože uvoľňujú adrenalín, ktorý stimuluje a dodáva energiu. „Najdôležitejšou vecou je vedomé rozhodnutie, akú farbu si oblečieme. Farby projektujú našu náladu, charakter a úroveň dôvery a môžu zlepšiť naši náladu a každodenné prežitky“, doplnila J. Standish.

Akú farbu si obliecť?

Pracovný pohovor - Modrá (červená a žltá)
Predstavuje obraz dôvery, diplomacie a spoľahlivosti. Je to farba komunikácie. Modrá je veľmi neutrálna, ale pridaním akcentu červenej sa zvýši vaša vášeň a nadšenie. Kombinácia zo žltou pôsobí optimisticky, radostne a kreatívne. Farebnú kombináciu zvoľte podľa odboru.

Veľká pracovná prezentácia - Červená (a šedá) 

Červená vyžaduje pozornosť a zaistí, že si vás všetci všimnú a udržíte ich pozornosť. A pretože červená uvoľňuje adrenalín, bude vaša hladina energie vysoká a bude vás stimulovať. Pridajte akcent šedej, aby projektovala vašu profesionalitu a praktickosť.

Prvé rande - Čierna, ružová a červená 

Čierna pôsobí tajomne a udržuje veci skryté. Budete mať emócie pod kontrolou s tým, že viac o sebe odhalíte až neskôr. Ružová je farba lásky, zatiaľ čo červená je vnímaná ako vášnivá a vzrušujúca.

Stretnutie s rodičmi - Modrá a zelená 

Modrá a zelená sú farby pravdy a stability. Modrá je dôvera a otvorenosť, zelená je o nových začiatkoch a veľkom rozhodovaní.

Rozchod - Nachová a fialová 

Udržia vás pokojných a neotrasiteľných. Tieto farby vám môžu pomôcť vymaniť sa. Zmieriť sa s tým, že rozchodom sa posuniete dopredu a ukončíte vzťah, ktorý už nie je šťastný. Obnovuje pocit emocionálnej rovnováhy a umožňuje jasné myslenie.

Na súd - Čierna, biela a nachová 

Čierna znamená autoritu a kontrolu, ale aby sa to neprehnalo, musí byť v kombinácii s bielou. Tá evokuje dobre vyváženú a optimistickú povahu. Druhá možnosť je nachová ako upokojujúca farba, ktorá vám poskytne silu a pocit stability.

Stretnutie triedy - Modrá, oranžová, žltá 

Chcete sa cítiť sebaisto, takže si vyberte farbu, ktorá zahrňuje, kto ste „teraz“, a nie to, kto ste boli v škole. Modrá je vždy tou najlepšou voľbou, skvelá pre komunikáciu s toľkými známymi tvárami. Skvelou voľbou je kombinácia so spoločenskou a dobrodružnou oranžovou, alebo radostnou a optimistickou žltou.

EU: Dvojaká kvalita potravín

Európska komisia (EK) zverejnila výsledky celoúnijnej testovacej kampane týkajúcej sa potravinových výrobkov, z ktorých vyplýva, že niektoré výrobky s rovnakou alebo podobnou značkou majú odlišné zloženie.

V štúdii Spoločného výskumného centra EK sa opisuje situácia na trhoch 19 zúčastnených členských štátov počas obdobia vykonávania prieskumu (november – december 2018). Testovacia kampaň bola súčasťou reakcie Európskej komisie na obavy týkajúce sa dvojakej kvality potravín. Výrobky boli vybrané na základe návrhov členských štátov, a to po sťažnostiach na orgány alebo združenia na ochranu spotrebiteľov. V rámci štúdie sa posúdilo 1.380 vzoriek 128 rôznych potravinových výrobkov z 19 členských štátov. Z dôvodu obrovskej rozmanitosti potravinových výrobkov na trhu EÚ však vzorka nie je reprezentatívna.

Hlavné zistenia:
- Vo väčšine prípadov zloženie zodpovedá tomu, ako boli výrobky prezentované: 23 % výrobkov malo rovnakú prednú stranu balenia a rovnaké zloženie a 27 % výrobkov malo uvedené odlišné zloženie v rôznych krajinách EÚ a odlišnú prednú stranu balenia.
- V 9 % prípadov mali výrobky prezentované ako rovnaké v celej EÚ odlišné zloženie:mali rovnakú prednú stranu balenia, ale odlišné zloženie.
- Ďalších 22 % výrobkov, ktoré boli prezentované podobne, malo odlišné zloženie: mali podobnú prednú stranu balenia, ale odlišné zloženie.
- Pokiaľ ide o používanie rovnakého alebo podobného balenia výrobkov s rôznym zložením, neexistuje konzistentný geografický model. Rozdiel v zložení testovaných výrobkov navyše nemusí nevyhnutne predstavovať rozdiel v kvalite výrobku.

Európska komisia už dosiahla pokrok v rôznych iniciatívach:
- objasnením, kedy dvojaká kvalita výrobkov predstavuje zavádzajúce praktiky, a to prostredníctvom právnych predpisov v rámci nedávno schválenej Novej dohody pre spotrebiteľov,
- vytvorením spoločnej metodiky na testovanie potravinových výrobkov,
- vydaním súboru usmernení s cieľom pomôcť vnútroštátnym orgánom pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spotrebiteľov a potravín,
- vyčlenením viac ako 4,5 milióna EUR na vyriešenie tohto problému,
- testovaním výrobkov v celej EÚ rovnakou metodikou s cieľom lepšie pochopiť dvojitú kvalitu výrobkov.

Zároveň Európska komisia uverejnila novú výzvu na predkladanie návrhov s celkovým rozpočtom vo výške 1,26 milióna EUR na posilnenie kapacít spotrebiteľských organizácií v oblasti testovania výrobkov a identifikácie potenciálnych zavádzajúcich praktík. Žiadosti je možné podať najneskôr do 6. novembra 2019.

Upozorňujeme: V európskych domácnostiach vzplanie požiar približne každé tri minúty

Významný podiel na vzniku požiarov v budovách má elektrický prúd. Európsky priemer sa pohybuje až okolo 30 percent. V elektrickej inštalácii môže požiar spôsobiť elektrická iskra, skrat, nárast prechodového odporu, chyba na spotrebiči a tzv. prepätie. 

Možno im predchádzať vďaka ističom, poistkám, zariadeniam na ochranu proti zemnému zvodu či prepäťovej ochrane. Existuje však viacero elektrických javov, pred ktorými vás neochránia ani tieto nadprúdové bezpečnostné prvky. Ide najmä o povytiahnuté zásuvky, káble pritlačené nábytkom a uvoľnené rozvodnice, ktoré môžu vyvolať poruchové elektrické oblúky a následne požiar. Na zapálenie ľahko horľavých materiálov stačí prúd už od 270 miliampérov. Prúd s takouto nízkou hodnotou však žiaden nadprúdový prvok neodpojí, pretože sa nelíši od bežného prúdu spotrebičov. Preto sa do elektrických rozvodov s vyšším požiarnym rizikom inštalujú prúdové chrániče, ktoré sú schopné detegovať aj malé prúdy. Tie však majú jedno zásadné obmedzenie – nedokážu odhaliť a vypnúť prúdy, ktoré tečú medzi pracovnými vodičmi. Práve pre tieto prípady bol vyvinutý detektor oblúka, ktorý je napríklad v USA už viac než desať rokov povinnou súčasťou elektrických rozvodov v rezidenčných budovách. 

Na rozdiel od protipožiarnych riešení, akými sú detektory dymu alebo automatické hasiace systémy, ktoré sa aktivujú až pri vzniku požiaru, prístroje na detekciu poruchového elektrického oblúka odpájajú prívod ešte pred tým, ako sa káble alebo zásuvky zapália. V reálnom čase sledujú rôzne elektrické parametre, ktoré naznačujú, že došlo k poruchovému elektrickému oblúku. Dokážu rozlíšiť, či ide o kritický jav alebo nie, keďže v spínačoch, relé, stýkačoch a motoroch zapojených do obvodu často vznikajú aj neškodné elektrické oblúky. Napájanie odpoja len v nebezpečných situáciách a izolujú chybnú vetvu obvodu od zvyšku elektrickej siete.

Podľa štatistiky ministerstva vnútra za prvé tri kvartály minulého roka bolo na Slovensku 6.908 požiarov, ktoré si vyžiadali 24 obetí a škody za takmer 32 miliónov eur. V 1.046 prípadoch zapríčinili požiar prevádzkovo-technické poruchy, pričom z hľadiska odvetví najhoršiu bilanciu požiarovosti vykázalo bytové hospodárstvo, až po ňom nasledovalo nakladanie s odpadmi, cestná doprava a poľnohospodárstvo. V budovách určených na trvalé bývanie vzniklo 1.158 požiarov, v objektoch pre spoločné ubytovanie a rekreáciu 79 požiarov, vo výrobných halách 109 požiarov a v skladoch 34 požiarov. 

Trend: Technológie umelej inteligencie

Až 70 % podnikov na Slovensku mieni v najbližších troch až piatich rokoch nasadiť niektorú z technológií umelej inteligencie, pričom viac ako polovica chce využívať strojové učenie a prediktívnu analytiku, čiže spracovanie veľkých objemov dát. Okrem toho viac ako pätina firiem plánuje nasadiť autonómnych robotov a 19 % chce začať využívať analýzy obrazov so strojovým videním.

Zámery slovenských firiem v súvislosti s umelou inteligenciou ukázal prieskum agentúry Go4insight, do ktorého sa na jar tohto roku zapojili viac ako dve stovky majiteľov, riaditeľov a manažérov stredne veľkých a veľkých spoločností na Slovensku. Výsledky naznačujú, že firmy z rozličných odvetví rozumejú prínosom, ktoré môžu získať z analýzy a strojového učenia. Láka ich napríklad možnosť predpovedať, akú ponuku ktorému klientovi predostrieť, a to dokonca v reálnom čase, aby boli marketingové kampane a predaj efektívnejšie. Alebo možnosť na základe dátových modelov predpovedať napríklad poruchy strojov a upozorňovať na potrebu vymeniť súčiastku, ktorá pri prípadnom zlyhaní spôsobí veľké škody.

Štúdia poradenskej spoločnosti McKinsey však zároveň ukazuje, že premietnuť značné očakávania zo spracovania veľkých objemov dát a umelej inteligencie do reality nie je ľahké. Celosvetovo sa to podarí iba 8 % podnikov. „Nasadzovanie a rozširovanie analytiky vo firmách je komplikované, preto sa príliš veľa projektov nedostane ani za pilotnú fázu", tvrdí obchodný riaditeľ slovenskej pobočky softvérovej a poradenskej spoločnosti SAS Richard Kraus. Príčiny bývajú rôzne. Niekedy podľa neho firmy nemajú k dispozícii dostatočne kvalitné dáta, inokedy sú ťažko dostupné alebo sú modely príliš zložité, a preto v praxi nepoužiteľné, napríklad pre pridlhý čas odozvy. Medzi časté príčiny neúspechov patrí aj slabá koordinácia, alebo neschopnosť spolupráce medzi obchodnými oddeleniami, IT a dátovými špecialistami, prípadne akútny nedostatok dátových analytikov.

EU: Náhradný cestovný doklad

Európska komisia privítala konečné schválenie návrhu na vytvorenie moderného náhradného cestovného dokladu Európskej únie (EÚ) zo strany ministrov členských štátov. Od roku 1996 môžu občania EÚ, ktorým počas ich ciest v zahraničí ukradnú pas, alebo ho stratia, získať náhradné cestovné doklady aj na veľvyslanectvách alebo konzulátoch členských štátov EÚ, ktorých nie sú štátnymi príslušníkmi. 

Stratené alebo odcudzené pasy tvoria vyše 60 % prípadov konzulárnej pomoci poskytovanej občanom EÚ. Starý formát však nespĺňal moderné bezpečnostné normy, akými sú moderné tlačiarenské techniky či ochrana pred kopírovaním prostredníctvom bezpečnostných hologramov. Niektoré členské štáty ich preto prestali používať. Nový náhradný cestovný doklad EÚ bude vychádzať z formátu a bezpečnostných prvkov nálepky pre schengenské víza. Súčasťou tohto formátu, ktorý sa bude ľahko používať, bude aj priestor na potrebné tranzitné vízum a vydať by vám ho mali do 7 pracovných dní (s niekoľkými výnimkami). Členské štáty musia nové pravidlá transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 2 rokov po tom, ako Európska komisia prijme zostávajúce technické predpisy o požiadavkách na dizajn a bezpečnosť.

Ak v zahraničí neexistuje veľvyslanectvo alebo konzulát vlastného členského štátu, občania EÚ majú právo žiadať o pomoc veľvyslanectvo alebo konzulát ktoréhokoľvek iného členského štátu EÚ, napr. v prípade potreby núdzového cestovného dokladu (napríklad v dôsledku straty alebo krádeže pasu), zadržania alebo ako obeť trestného činu, pri závažnej nehode alebo vážnom ochorení, repatriácie v prípade núdze či úmrtia. Členské štáty EÚ musia poskytnúť tzv. nezastúpeným občanom EÚ akúkoľvek pomoc, ktorú by poskytli svojim vlastným štátnym príslušníkom. Táto podpora sa môže v jednotlivých členských štátoch EÚ líšiť. Existujú tiež pravidlá, do akej miery môžu rodinní príslušníci občanov EÚ, ktorí nie sú členmi EÚ, získať pomoc. Ak nezastúpení občania EÚ žiadajú o pomoc veľvyslanectvo alebo konzulát iného členského štátu EÚ, musia preukázať svoju totožnosť predložením cestovného pasu alebo preukazu totožnosti. Ak boli ich dokumenty odcudzené či stratené, ich štátna príslušnosť sa môže preukázať inými prostriedkami, vrátane overenia u orgánov konzulárnych úradov ich vlastného členského štátu EÚ.

Výskum: Ako predĺžiť zdravý život Slovákov?

Priemerná dĺžka života Slovákov je takmer 74 rokov, avšak priemerná dĺžka zdravého života Slovákov je iba 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. V rebríčku zdravia seniorov sa v rámci Európskej únie (EÚ) za Slovenskom umiestnili už len Litva, Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko. 

Vedci z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave skúmajú, ako predĺžiť zdravý vek seniorov. V spolupráci s Viedenskou univerzitou chcú prostredníctvom projektu Výživa a zdravé starnutie zvýšiť povedomie seniorov o zdravom životnom štýle. Podľa zodpovednej riešiteľky projektu za slovenskú stranu Jany Muchovej prispieva zdravý životný štýl k výraznému zníženiu chronických ochorení a k zvýšeniu kvality života vrátane duševného zdravia: „Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe sprevádzaný chorobami spojenými s vekom predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž.“ Práve preto je podľa nej nutné zvýšiť povedomie seniorov a budúcich seniorov o výžive a strave, a rovnako tak aj zvýšiť povedomie odborného personálu a všetkých ľudí, ktorí seniorov podporujú v ich životnej situácii.

Výsledkom projektu bude vybudovanie dvoch nových laboratórií so špičkovým prístrojovým vybavením na definovanie markerov starnutia, pomocou ktorých sa bude monitorovať vplyv proteínov, vitamínu D, omega-3 mastných kyselín a fyzickej aktivity na zdravie seniorov. „Doteraz sme prebudovali dve laboratóriá a zakúpili dva nové prístroje. Hľadáme vhodné markery starnutia najprv na molekulovej úrovni, potom na orgánovej úrovni a pripravujeme humánnu štúdiu s podávaním omega-3 mastných kyselín“, opisuje výskum Muchová. Projekt má pomôcť najmä seniorom, ale aj profesionálnemu personálu v uplatňovaní nových poznatkov o vplyve životného štýlu v praxi. Riziká spojené s nezdravým starnutím sa snažia eliminovať najmä zavedením poznatkov do sylabov budúcich lekárov, odborníkov na výživu, fyzioterapeutov, geriatrov a lekárov prvého kontaktu. Výstupmi budú aj návody na zdravé starnutie, letáky, príručky a prednášky. „Nízky zdravý vek seniorov na Slovensku nepredstavuje len zdravotný, ale aj socioekonomický problém. Verím, že vďaka cezhraničnej spolupráci našich odborníkov sa nelichotivé postavenie Slovenska v rebríčku zdravého starnutia zlepší“, približuje rektor UK Marek Števček.

Projekt Výživa a zdravé starnutie (Nutriaging) Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UK a Ústavu vedy o výžive Viedenskej univerzity je financovaný z grantu EÚ z programu Cezhraničnej spolupráce SR-AT, INTERREG V-A.

Zelená domácnostiam II: Poukážky na slnečné kolektory získali takmer všetci žiadatelia

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v 13. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vydala 413 poukážok na inštaláciu slnečných kolektorov. Poukážky získali takmer všetci žiadatelia. 

Ostatné 13. kolo bolo uzatvorené v utorok 18. júna po takmer dvoch hodinách od otvorenia, kedy záujem o podporu prekročil vyčlenenú sumu 700.000 eur. Poukážky na slnečné kolektory mali tento rok domácnosti možnosť získať už po štvrtý raz. Prvýkrát však solárne kolo trvalo dlhšie ako pár minút a podobne ako v kolách určených na kotly na biomasu a fotovoltické panely získali poukážky takmer všetci záujemcovia. Spomedzi štyroch zariadení boli solárne kolektory najčastejšie podporované v pilotnom projekte a je to tak aj v Zelenej domácnostiam II. Aktuálne eviduje SIEA vyše 1.600 platných poukážok na slnečné kolektory v hodnote 2,7 milióna eur. Záujem o kolektory by chcela pokryť aj v nasledujúcom kole, a preto zvýši alokáciu na 700.000 eur. Vyhlásené bude 6. augusta 2019. Aj pri tomto zvýšení alokácie SIEA plánuje podobne ako pri tepelných čerpadlách využiť všetky dostupné finančné prostriedky v tomto roku vrátane tých, ktoré zostanú voľné v plánovaných kolách určených na fotovoltické systémy a kotly na biomasu.

Aktuálne je vydaných vyše 3.900 platných poukážok v hodnote 7,2 milióna eur. Do septembra 2019 plánuje SIEA podľa zverejneného harmonogramu vyhlásiť ešte sedem kôl v celkovej hodnote päť miliónov eur. Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je vďaka európskej a štátnej podpore do roku 2023 zvýšiť využívanie OZE v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

Novinka: Slovenská batériová aliancia

Zakladateľskú zmluvu záujmového združenia právnických osôb - Slovenskú batériovú alianciu (SBaA) - podpísali v Bratislave zakladajúce spoločnosti IPM, InoBat, A.EN Slovensko, MSM Holding, GreenWay Infrastructure, Slovnaft, Matador Holding, Centrum pre využitie pokročilých materiálov SAV a Technická univerzita v Košiciach. Slovensko tým zároveň deklarovalo ambície na rozvoj konkurencieschopného batériového ekosystému od výskumu cez výrobu až po recykláciu.

Hodnota trhu s batériami podľa odhadov odborníkov bude od roku 2025 predstavovať 250 miliárd eur a bude rýchlo rásť. Batérie budú nepostrádateľným tovarom pre každú ekonomiku a ich výroba v Európe je nevyhnutná na pokrytie enormne rastúceho dopytu a zníženie závislosti od mimoeurópskej, najmä ázijskej produkcie. Slovenská batériová aliancia, ako uviedol jej predseda Marián Smik, je výkonnou platformou na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, inovátormi, akademickou obcou a finančnými inštitúciami s cieľom reálne sa podieľať na hodnotovom batériovom reťazci v Európe: „SBaA bude pôsobiť ako odborný klaster a partner pre verejný a súkromný sektor i odbornú verejnosť v oblasti budovania a podpory inovatívneho batériového ekosystému na Slovensku." 

Medzi priority SBaA patrí podpora výskumno-vývojových projektov a uplatňovanie inovácií v oblasti elektromobility, uskladňovania energie a vodíkových systémov. Plánuje iniciovať odborné štúdie v oblasti batériového ekosystému v spolupráci s univerzitami, školami a expertnými tímami.
Založenie aliancie ocenil aj viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák. Zdôraznil, že banka je pripravená finančne významne podporiť aktivity smerujúce do energií a ekológie.
Stanislav Kmeť, rektor Technickej univerzity v Košiciach, okrem iného podčiarkol skutočnosť, že vzhľadom na zvyšujúci sa podiel automatizácie a robotizácie v priemysle je nevyhnutné hľadať inovatívne a zároveň čisté, bezemisné a bezpečné technológie.

Upozorňujeme: Vyše 930.000 používateľov sa stalo obeťou falošných videohier s malvérom

Kyberkriminálnici zneužívajú rastúci dopyt po videohrách na šírenie malvéru vloženého do falošných kópií najobľúbenejších titulov. Za posledný rok bolo takto zasiahnutých vyše 930.000 používateľov. Viac ako tretina útokov sa zameriavala len na tri konkrétne hry. 

Podľa prieskumu Kaspersky nie sú videohry žiadnou novinkou, ale sila internetu urýchlila ich rast a vývoj. V súčasnosti približne jeden z desiatich ľudí hráva on-line hry. Podobne ako iné typy digitálnej zábavy, aj videohry sú zraniteľné voči zneužitiu, napríklad formou porušenia autorských práv a nelegálnym torrent trackerom, no v súčasnosti čelia ďalšej rastúcej hrozbe, a to zneužívaniu ich značky na zamaskovanie šírenia škodlivého malvéru. Mnohé z najpopulárnejších videohier sú umiestnené na digitálnych distribučných platformách. Tie nie vždy dokážu odhaliť, či sú nahraté softvérové súbory legitímne herné súbory alebo len maskované vzorky malvéru.

Odborníci z bezpečnostnej spoločnosti sa rozhodli preskúmať infikované súbory, ktoré objavili v roku 2018 a začiatkom roka 2019. Najzneužívanejšou hrou bola hra Minecraft. Kyberzločinci sa snažia nalákať používateľov na sťahovanie škodlivých súborov, ktoré predstierajú, že sú zatiaľ nevydané hry. Používatelia sa takto popálili najmenej na desiatich nevydaných hrách, pričom hry FIFA 20, Borderlands 3 a Elder Scrolls 6 predstavovali až 80 % útokov. „Už niekoľko mesiacov pozorujeme, že kyberzločinci zneužívajú zábavné formáty a hry na to, aby prekvapili používateľov, či už ide o sériu populárnych televíznych relácií, premiéry špičkových filmov alebo populárnych videohier. Existuje ľahké vysvetlenie. Keď sa chcú ľudia len baviť a relaxovať, sú menej ostražití. Neočakávajú, že nájdu malvér v hre, ktorú už roky hrávajú, hrozba preto vôbec nemusí byť pokročilá, aby bola úspešná. Vyzývame všetkých, aby boli ostražití a vyhýbali sa nedôveryhodným digitálnym platformám a podozrivým ponukám, nainštalovali si bezpečnostný softvér a vykonávali pravidelnú bezpečnostnú kontrolu všetkých zariadení, ktoré používajú na hranie hier", uviedla Maria Fedorova.