Upozorňujeme: Podvodný e-mail ZSE

Západoslovenská energetika (ZSE) upozorňuje na pravdepodobnosť hekerského útoku a odporúča neotvárať e-mail v mene ZSE (z adresy faktura@zse.sk). 

Na spoločnosť sa obrátilo prvých 5 osôb, pričom niektoré nie sú ani zákazníkmi ZSE, s otázkami o doručenom emaili s predmetom upomienky. Obsahuje tiež prílohu s príponou ".exe", ktorá môže po otvorení poškodiť počítačový systém prijímateľa. Spoločnosť ZSE neprevádzkuje emailové konto faktura@zse.sk a nie je ani odosielateľom predmetnej správy. Spotrebiteľovov a obchodných partnerov upozorňuje, aby prílohu neotvárali, keďže sa nemôže vylúčiť ani to, že cieľom odosielateľa môže byť hekerský útok škodlivým softvérom v prílohe emailu. 

ZSE analyzuje možné kroky na ochranu dobrého mena a obrátila sa tiež na Národný bezpečnostný úrad, s ktorým situáciu konzultuje. Zákazníci ZSE majú možnosť overiť si úhradu svojich pohľadávok na zákazníckej linke 0850 111 555 alebo prostredníctvom online zákazníckej zóny na stránke zse.sk.

EU: Geografické blokovanie

Len niekoľko mesiacov po začatí uplatňovania nariadenia o geografickom blokovaní už 50 % občanov Európskej únie (EÚ) vie o jej opatreniach na boj proti situáciám, keď obchodníci neodôvodnene diskriminujú zákazníkov. Treba však zlepšiť informovanosť o osobitných digitálnych právach zakotvených v právnych predpisoch EÚ, keďže len 29 % respondentov vedelo, ktoré práva sa ich konkrétne týkajú.

Za posledné štyri roky sa počet používateľov internetu, ktorí sa snažia získať cezhraničný prístup k obsahu, takmer zdvojnásobil (z 8 % v roku 2015 na 15 % v roku 2019). Najobľúbenejšie druhy obsahu vyhľadávané cezhranične sú audiovizuálne diela (9 % respondentov) a hudba (8 %). Tento trend bude pravdepodobne pokračovať, a to najmä u mladých ľudí. Percentuálny podiel respondentov vo veku 15 až 24 rokov, ktorí sa pokúsili získať prístup k týmto službám v zahraničí, predstavuje takmer dvojnásobok podielu, ktorý pripadá na celkový počet respondentov (28 %).
Najbežnejším dôvodom získať prístup k takémuto obsahu je nedostatočná dostupnosť v krajine pobytu respondentov (44 %). Na druhej priečke je želanie mať širší výber (39 %). Väčšina z tých, ktorí sa nesnažili pristupovať k obsahu určenému pre používateľov v inej krajine EÚ, by však stále mala o takúto možnosť záujem. To platí najmä v audiovizuálnom sektore (31 %) a hudbe (29 %), a osobitne v prípade mladších generácií.

Prieskum Eurobarometra je súčasťou prebiehajúceho hodnotenia Európskej komisie zameraného na potreby spotrebiteľov a trhové podmienky v odvetviach, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahujú pravidlá geografického blokovania, prípadne sa na ne vzťahujú len čiastočne. Bude podkladom pre prvé preskúmanie pravidiel plánované na marec 2020, ktoré sa bude zaoberať otázkou, či treba rozšíriť rozsah pôsobnosti nariadenia. Z prieskumu napríklad jasne vyplýva, že spotrebitelia cezhranične s najväčšou obľubou vyhľadávajú audiovizuálne a iné elektronické diela chránené autorskými právami, ako sú streaming a sťahovanie hudby, elektronické knihy či hry. Súčasné pravidlá sa na tento druh obsahu nevzťahujú. Je však pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti im právne predpisy EÚ začnú venovať osobitnú pozornosť.

Novinka: Informácie o nájomnom za pozemky

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v spolupráci s okresnými úradmi zverejnilo na svojej webstránke priemerné výšky nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy. Údaje o obvyklej výške nájomného sú zverejnené podľa jednotlivých katastrálnych území. 

Novela zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov stanovila pre nájomcov novú povinnosť, podľa ktorej sú povinní viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom za pozemky podľa katastrálnych území k 31. decembru. Údaje z formulárov boli následne použité na stanovenie obvyklej výšky nájomného za rok 2018 pre každé katastrálne územie v SR, ktorá sa vypočítala ako priemerná výška nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku pre každé katastrálne územie osobitne. Obvyklá výška nájomného sa bude určovať a zverejňovať každoročne.

Agrorezort vyhodnotil aj najčastejšie chyby a nedostatky pri vypĺňaní formulárov zo strany nájomcov. Išlo o duplicitne podané formuláre jedného nájomcu pre to isté katastrálne územie s rôznymi údajmi či neúplné údaje vo formulároch, kedy boli napríklad vyplnené len údaje o prenajatej výmere, ale údaje o dohodnutom alebo zaplatenom nájomnom nie.
Problémom boli aj nesprávne uvedené výmery prenajatej poľnohospodárskej pôdy alebo nesprávne uvedené hodnoty dohodnutého alebo zaplateného nájomného, prípadne oboch. Okresné úrady v takýchto prípadoch vyzývali nájomcov na nápravu a predloženie nových, opravených, respektíve doplnených sumárnych údajov. Údaje o obvyklej výške nájomného podľa jednotlivých katastrálnych území za rok 2018 sú zverejnené na stránke mpsr.sk/ovn2018.

Bankrot: V 2. štvrťroku zbankrotovalo 4.338 obyvateľov Slovenska

V júni 2019 bolo na Slovensku vyhlásených 1.430 osobných bankrotov a v druhom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 4.338. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK), je to o 22,37 % viac než v prvom štvrťroku 2019 s 3.545 osobnými bankrotmi.

V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2019 zbankrotovalo až o 26,03 % viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.442 občanov Slovenska. V júni 2019 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji - 312, najmenej v Bratislavskom kraji - 60. Zároveň bolo zrušených 1.139 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z tohto počtu až 1.068 bolo zrušených pre nedostatok majetku, čo znamená, že dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani jedno euro. Iba 6,41 % dlžníkov bolo oddlžených predajom majetku, z ktorého boli veritelia uspokojení aspoň v minimálnej miere.

V druhom štvrťroku tohto roku počet osobných bankrotov dosiahol 4.338, čo je prvýkrát, kedy ich počet v jednom kalendárnom štvrťroku prekročil hranicu 4.000 osobných bankrotov. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom s 3.545 osobnými bankrotmi je to o 22,37 % viac. V medziročnom porovnaní v druhom štvrťroku 2019 zbankrotovalo o 26,03 % viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.442 občanov.

Od roku 2006, kedy začal platiť na Slovenskú inštitút osobného bankrotu, do konca júna 2019 zbankrotovalo už 29.888 dlžníkov.

EU: Európsky akt o kybernetickej bezpečnosti

Nové celoeurópske pravidlá majú vo všeobecnosti posilniť kybernetickú bezpečnosť on-line služieb a spotrebiteľských zariadení.

Poskytujú Európe základný rámec pre certifikáciu produktov, procesov a služieb v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom taktiež posilňujú mandát Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť. Tento permanentný mandát zahŕňa väčšie zodpovednosti a taktiež aj zdroje na lepšiu podporu členských štátov pri riešení hrozieb a útokov v danej oblasti.

Európska komisia však okrem týchto pravidiel navrhla v septembri 2018 aj vytvorenie Európskej siete a centra kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť s cieľom lepšie zamerať a koordinovať dostupné finančné prostriedky na spoluprácu, výskum a inovácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

V súvislosti so aktom o kybernetickej bezpečnosti stanovila Európska rada v máji 2019 tiež sankčný režim, ktorý umožňuje Európskej únii zaviesť reštriktívne opatrenia na odradenie od kybernetických útokov, ktoré predstavujú vonkajšiu hrozbu pre členské štáty EÚ.

SR: Ženy vo svete informačných technológií

Čo dievčatá na moderných technológiách najviac zaujíma a priťahuje? Aký je ich vzťah k informatike ako predmetu v škole, aké je ich „informatické sebavedomie“ a ktoré majú najväčšie šance stať sa IT odborníčkou?

Výsledky výskumného projektu Ženy vo svete informačných technológií, ktorý bol realizovaný s finančnou podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis a spoločnosti Accenture predstavil Inštitút pre verejné otázky. Zameral sa najmä na to, aký je záujem dievčat o štúdium informatiky a o prácu v IT oblasti. Potenciál dievčat študovať a následne pracovať v oblasti informačných technológií na jednej strane  zvyšujú predpoklady ako výborné výsledky v škole  (celkový prospech s vyznamenaním), relatívne dobrý rozsah a úroveň digitálnych zručnosti a pozitívny vzťah k informatike. Na druhej strane sú to motivačné faktory, akým je záujem a príťažlivosť infotechnológií, odhodlanie ísť študovať informatiku ovplyvnené relevantnými informáciami o nárokoch na štúdium informatiky (resp. odbúravanie stereotypov o informatike ako „náročnom štúdiu“) alebo „informatické sebavedomie“ (teda pripustenie možnosti, že „som lepšia ako chlapci v mojom veku“). Ak vezmeme do úvahy vzájomný prienik všetkých faktorov, potenciál dievčat študovať a následne sa uplatniť v oblasti IT možno odhadnúť niekde na úrovni 20%. Avšak na to, aby sa „každé piate dievča“ presadilo ako IT špecialistka v mnohom závisí aj od externých faktorov, akými sú „nastavenie“ štátneho vzdelávacieho systému, podpora vzdelávania zo strany korporátnej sféry či globálny vývoj v IT sektore.

Nedostatok informácií o profesiách v IT oblasti je kritickým miestom rozhodovania dievčat, ale aj podpory zo strany rodičov. Väčšina z nich si totiž myslí, že IT = programovanie. No práve rôznorodosť smerov v IT je najväčším benefitom daného odvetvia, v ktorom sa vedia realizovať naozaj rôzne profily ľudí. Ak chceme systémovo zvýšiť podiel žien v IT sektore, musíme začať pracovať už s dievčatami na prvom stupni základnej školy a aby výučba informatiky mala relevantný obsah.

Kryptomeny: Zatiaľ Slovákov veľmi nezaujímajú

Úroveň informovanosti o kryptomenách je medzi internetovými Slovákmi stále skôr nižšia. Aktívny záujem o ne prejavuje štvrtina. 
Podľa tohtoročného výskumu Nielsen Admosphere Slovakia, ktorý nadväzuje na rovnaký výskum realizovaný minulý rok, štyri pätiny Slovákov vedia, čo sú to kryptomeny a tretina sa o ne aj aktívne zaujíma. Väčšina s nimi avšak doposiaľ neobchodovala (päťsto respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela). Drvivá väčšina Slovákov (81 %) o kryptomenách už počula. Približne tretina respondentov (32 %) sa však o túto tému ďalej nezaujímala. O niečo menej opýtaných (26 %) si o kryptomenách vyhľadalo ďalšie informácie - urobili tak viac muži ako ženy. 23 % opýtaných sa o tému kryptomien zaujíma, ale priznali, že ďalšie informácie si nevyhľadali.

O kryptomenách naopak nepočulo 19 % respondentov, väčšia neznalosť sa týka skôr žien a opýtaných so základným vzdelaním.

Z medziročného porovnania vyplýva, že už spomínané povedomie o kryptomenách (81 %) zostáva rovnaké ako minulý rok. Rozdiel sa však prejavil pri aktívnom záujme o tému kryptomien, ktorý oproti údajom z minulého roka mierne klesol, presnejšie o 6 % - bližšie informácie o kryptomenách si vyhľadalo 26 % internetových Slovákov

EU: Nové pravidlá pre daňové spory

Nový systém pomôže riešiť daňové spory pri odstraňovaní dvojitého zdanenia, ktoré môžu medzi členskými štátmi vzniknúť pri výklade a vykonávaní medzinárodných dohôd a dohovorov. V Európskej únii (EÚ) v súčasnosti prebieha odhadom 2.000 takýchto sporov, pričom 900 z nich trvá už viac ako 2 roky. 

Vďaka novému mechanizmu budú môcť podniky a občania svižnejšie a účinnejšie vyriešiť spory súvisiace s daňovými zmluvami. Ide v prvom rade o spory súvisiace s dvojitým zdanením, ktoré pre podniky a jednotlivcov predstavujú jednu z hlavných prekážok podnikania, spôsobujú neistotu, zbytočné náklady a viažu likviditu. Nová smernica zároveň vnáša do daňových sporov v EÚ väčšiu transparentnosť.

Ako bude mechanizmus na riešenie sporov fungovať?
Nová smernica o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia by mala pomôcť lepšie riešiť daňové spory, pretože členské štáty budú mať teraz zákonnú povinnosť prijímať konečné rozhodnutia:
· Daňovníci, ktorí sa ocitnú v daňových sporoch plynúcich z bilaterálnych daňových dohôd alebo dohovorov, v ktorých sa ustanovuje odstránenie dvojitého zdanenia, môžu teraz iniciovať postup vzájomnej dohody, pričom dotknuté členské štáty sa musia pokúsiť urovnať spor zmierom do 2 rokov.
· Ak sa koncom tejto 2-ročnej lehoty nenájde riešenie, daňovník môže požiadať o zriadenie poradnej komisie, ktorá vydá svoje stanovisko. Ak mu členské štáty nevyhovejú, daňovník môže podať žalobu na vnútroštátny súd svojej krajiny a donútiť členské štáty konať.
· Táto poradná komisia sa bude skladať z 3 nezávislých členov vymenovaných dotknutými členskými štátmi a zo zástupcov dotknutých príslušných orgánov. Svoje stanovisko musí vydať do 6 mesiacov a členské štáty sú povinné sa ním riadiť, pokiaľ sa v lehote 6 mesiacov od vydania stanoviska nedohodnú na inom riešení.
· Ak dotknuté daňové orgány nevykonajú konečné rozhodnutie, daňovník, ktorý s ním súhlasil a vzdal sa práva na vnútroštátne opravné prostriedky do 60 dní od oznámenia rozhodnutia, sa môže domáhať výkonu rozhodnutia na vnútroštátnom súde. Členské štáty sú povinné oznámiť daňovníkom konečné rozhodnutie a uverejniť jeho plné znenie alebo výťah.

Nová smernica sa vzťahuje na sťažnosti predložené 1. júla 2019 a neskôr vo veci spornej otázky týkajúcej sa príjmu alebo kapitálu za daňový rok začínajúci 1. januára 2018 alebo neskôr. Príslušné orgány však môžu smernicu uplatňovať aj na žiadosti predložené pred uvedeným dňom alebo na skoršie daňové roky.

Novinka: Onkologického ochorenia

O onkologických ochoreniach na Slovensku v interaktívnej forme informuje od utorka nová webová podstránka Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). 

Dáta Národného onkologického registra (NOR) SR môžu využívať nielen pacientske organizácie, ale aj odborná a laická verejnosť. Získať tak môžu prehľad o epidemiologickej situácii onkologických ochorení na Slovensku, odhad aj medzinárodné porovnanie. Zatiaľ ide o pilotnú prevádzku. Rozsah ponúkaných informácií tak nie je konečný, národné centrum ho plánuje postupne a v krátkom čase rozširovať. Na jeseň NCZI predstaví na webe prvýkrát prognózu vývoja onkologických ochorení až do roku 2025.

Nová webová podstránka je podľa NCZI interaktívnym nástrojom, ktorý poskytuje vizualizáciu výstupných údajov z NOR SR prostredníctvom grafického zobrazenia absolútnych počtov prípadov, ich percentuálneho zastúpenia a ukazovateľov výskytu choroby, ako napríklad incidencia.

Trend: Nárast používateľov sociálnych sietí

Záujem o sociálne siete na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách Európskej únie z roka na rok rastie. Kým pred ôsmimi rokmi ich nebola ani polovica, v roku 2018 využívalo sociálne siete až 60 % Slovákov. Vo vekovej kategórii 16 až 24 rokov je to až 93 %. 

„Na Slovensku má pripojenie k internetu 80 % domácností. Najviac internetových pripojení majú na západnom Slovensku, najmenej na strednom. Ešte pred desiatimi rokmi malo internet doma 58 % domácností. Ruka v ruke s tým u nás postupne narastá aj digitálna gramotnosť", uviedla analytička Lenka Buchláková. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat v rámci 28 krajín Európskej únie využívalo za rok 2018 sociálne siete až 56 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov. Aj v tomto prípade ide o nárast, nakoľko ešte v roku 2011 bolo pripojených na sociálnych sieťach len 38 % Európanov. 

Podľa analytičky využívanie sociálnych sietí v tomto prípade zahŕňa vytvorenie si profilu na Facebooku či Whatsappe, posielanie si správ či zdieľanie príspevkov. Najväčšiu aktivitu na sociálnych sieťach majú Dáni (79 %), Belgičania (73 %), Švédi a Veľká Británia (obe 70 %). Na opačnom konci rebríčka s využitím sociálnych sietí pod 50 % je Francúzsko (42 %), Taliansko (46 %) a Slovinsko (49 %).

Sociálne siete najviac využívajú mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov, a to až každý deviaty z 10 mladých má účet na nejakej sociálnej sieti. Čo sa týka staršej generácie vo veku 65 až 74 rokov, aj tam je viditeľný nárast používateľov za posledných osem rokov. Aktuálne sa takýmto spôsobom socializuje v únii v priemere 19 % dôchodcov. Na Slovensku to bolo za rok 2018 približne 12 % seniorov.

EU: Leto filmovej klasiky

Až do konca septembra t. r. si návštevníci na mnohých miestach v 13 krajinách Európskej únie (EÚ), a to v malých mestách aj metropolách, budú môcť zdarma pozrieť klasické európske filmy v rámci podujatí  Sezóny klasických filmov.

Sezóna klasických filmov sa začala na filmovom festivale v Bologni prehliadkou viacerých reštaurovaných filmových diel natočených jednou z prvých farebných filmových techník, systémom Chronochrome štúdia Gaumont. Medzi klasickými filmami, ktoré bude možné zhliadnuť počas filmovej sezóny, nájdeme niektoré z najznámejších titulov svetovej kinematografie – napríklad film Metropolis v réžii Fritza Langa z roku 1927, dielo Francoisa Truffauta s názvom Nikto ma nemá rád (Les quatre cents coups) z roku 1959 a film Kino Raj (Cinema Paradiso) z roku 1988 z dielne Giuseppeho Tornatoreho.

K ikonickým miestam, ktoré sa na istý čas stanú filmovými stánkami, patrí Aristotelovo námestie v gréckom Solúne, kaštieľ v írskom meste Kilkenny a hlavné námestie Piazza Maggiore v talianskej Bologni. Úplný program sezóny je k dispozícii tu.

Potraviny: Muži nakupujú často podľa zoznamu, ženy spontánnejšie

Slováci a Slovenky sú ohľaduplní a starostliví a až pri 7 z 10 nákupov potravín dbajú na chute partnerky, partnera alebo najbližšej rodiny. Za najdôležitejšie faktory pri výbere potravín považujú čerstvosť, chuť a kvalitu potravín. Samozrejmosťou je výhodná cena, ale aj čistota a poriadok v predajniach. 

Podľa prieskumu (pre spoločnosť BILLA na vzorke 1.016 respondentov realizovala agentúra 2muse koncom mája 2019) ženy viac ako muži dovolia svojim deťom vybrať si pri nákupe aj niečo len pre seba. Pravdepodobnosť, že deti dostanú svoju drobnosť do košíka je pri nákupe s mamou o 60 percent vyššia ako pri nákupe s otcom. Najčastejšie a aj najradšej nakupujú Slováci potraviny sami alebo s partnerkou či partnerom, pričom deti cielene berie na nákupy potravín len 5 percent opýtaných. Ženy pritom len s deťmi nakupujú až 5-krát častejšie ako muži. Rovnako však platí, že rodiny s deťmi nakupujú častejšie denne ako slobodní ľudia.

Najčastejšie zákazníci urobia nákup za 20 eur a nákupný košík tvoria pečivo, mliečne výrobky, ovocie, zelenina a mäsové výrobky. Mäso, nápoje a trvanlivé potraviny sa dostanú do košíka skôr pri väčšom týždňovom nákupe. Pečivo vyslovene kraľuje denným nákupom a vkladá si ho do košíka až 90 % ľudí. Mliečne výrobky nakupuje pri každom nákupe 74 percent Slovákov. Nasleduje zelenina s 65% a ovocie so 64%. Z mäsových výrobkov sa medzi populárne dostali salámy s 58 percentami obľúbenosti, ostatné položky putujú do košíka pri malom nákupe skôr výnimočne. Pri väčších nákupoch už je zloženie košíka pestrejšie a pribúda najmä mäso a trvanlivé mäsové výrobky, cukrovinky, zaváraniny, mrazené výrobky a väčšie balenia nealko nápojov.

Prieskum ukázal aj rebríček dôvodov, ktoré sú pre Slovákov pri nakupovaní najdôležitejšie. Prvé miesto obsadili suverénne čerstvosť, chuť a kvalita potravín – spomenulo ich až 9 z 10 Slovákov. V tesnom závese nasleduje výhodná cena a taktiež čistota a poriadok na predajni. V neposlednom rade je však pre kupujúcich dôležitá šírka ponuky, ochota personálu, dostupnosť predajne a prehľadnosť usporiadania tovaru v ponuke.
Keď nakupujú muži, tak najčastejšie cielene prejdú predajňou k vopred plánovaným položkám a štyria z piatich pripúšťajú, že si pritom aspoň občas pomáhajú nákupným zoznamom. Ženy sa najčastejšie orientujú podľa usporiadania predajne a systematicky prechádzajú jednotlivými oddeleniami a postupne vkladajú do košíka všetko dôležité a potrebné pre domácnosť. Výsledky prieskumu ukazujú aj to, že muži nakupujú takmer o 20 percent viac alko aj nealko nápoje. Ženy naopak preferujú v podobnej miere sladkosti a pochutiny, ktorých sa v košíkoch žien objaví rovnako o pätinu viac.

SR: Podpora staníc pre elektromobily

Ministerstvo hospodárstva SR má tento týždeň zverejniť program na podporu výstavby nabíjacích staníc pre elektromobily. Obce, mestá a vyššie územné celky budú môcť žiadať o finančný príspevok na vybudovanie vlastnej nabíjacej stanice. 

MH SR upozorňuje obce a mestá, aby pristupovali s maximálnou obozretnosťou k prípadným špekulatívnym ponukám ešte pred vyhlásením samotnej výzvy. Hoci bude celý proces nastavený administratívne čo najjednoduchšie, obec je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní a aj v záujme maximálnej výhodnosti a transparentnosti vyhodnotiť ponuky od viacerých dodávateľov. Možnosť čerpania dotácií pre samosprávy bude rozdelená na viac etáp. 

Rezort hospodárstva tento program avizuje už viac ako rok, obsahuje ho vládny Akčný plán na podporu rozvoja elektromobility v SR a aj preto sa zmenil zákon o dotáciách alebo zákony v oblasti energetiky. Aby bol program čo najúčinnejší, ministerstvo ho nepripravovalo samotné, ale spolupracovalo pri s pracovnou skupinou pre elektromobilitu, ktorej členmi sú Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA), distribučné spoločnosti na celom území SR, zväzy, ako aj vecne príslušné rezorty. Išlo o prípravu podmienok výzvy či nastavenie technických špecifikácií pre nabíjacie stanice.

EU: Domácnosti spotrebujú v priemere štvrtinu energií

Najviac sa využíva v domácnostiach v Európskej únii zemný plyn (36 %) a elektrina (24 %). Obnoviteľné zdroje energie (OZE) "zhltnú" 17,5 %, nasledujú ropné produkty (11,2 %) a druhotné teplo (7,6 %). Malý podiel pokrývajú tuhé palivá (3 %). 

Podľa analýzy Slovenskej sporiteľne európske domácnosti spotrebujú najviac energie na vykurovanie svojich príbytkov, čo tvorí až dve tretiny konečnej spotreby energie v sektore bývania. Elektrická energia využívaná na osvetlenie a väčšinu elektrických spotrebičov predstavuje zhruba 14 % z celkovej spotreby energie. To však nezahŕňa využívanie elektriny na napájanie hlavných vykurovacích, chladiacich alebo varných systémov. Európsky štatistický úrad Eurostat informoval, že vlani domáce spotrebiče na varenie zhltli 5,6 % energie spotrebovanej domácnosťami, zatiaľčo chladenie priestorov (klimatizácia) a iné konečné použitia pokrývajú len nepatrné percento, konkrétne 0,3 % a 0,9 %. Vykurovanie priestorov domácnosti a vody predstavuje dokopy 78,9 % konečnej spotreby energie domácností.

Slovenské domácnosti sa v účele spotreby príliš nelíšia od tých európskych. Najviac sa využíva energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %). Pritom najviac využívame zemný plyn (64,5 %), nasleduje druhotné teplo (26 %), elektrinu (5,7 %), obnoviteľné zdroje energie (1,9 %), tuhé palivá (1,4 %) a ropné produkty (0,4 %).
V rámci spotrebného koša priemernej slovenskej domácnosti tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Od roku 2007 u nás výrazne tieto výdavky rástli. Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky na bývanie 14,3 %, vlani do bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu, ale aj celkového nájmu.
Ceny energií by mali pritom rásť na Slovensku aj v budúcom roku. Posledné mesiace totiž rastie cena silovej elektriny na burzách, čo môže mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti.

Energetické úspory vyžadujú vstupné investície (zateplenie, regulácia kúrenia a montáž termostatických hlavíc, výmena kotla, výmena žiaroviek za úsporné), ale ušetrí sa tiež znížením teploty v domácnosti, jej prispôsobenie účelu miestnosti (v spálni nemusí byť tak teplo ako v obývacej či detskej izbe), vypínanie kúrenia pri odcestovaní, vypínanie spotrebičov namiesto ponechávania v stand-by móde. 

Aktuálne: Amalgám postupne skončí

Zubní lekári nesmú od 1. júla t. r. uvoľňovať priamo alebo nepriamo amalgámový odpad do životného prostredia. Nariaďuje im to Národný plán opatrení Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

Pôjde o postupné ukončovanie používania zubného amalgámu. Zubní lekári musia tiež zabezpečiť, aby amalgámový odpad vrátane amalgámových zvyškov, častíc, výplní a zubov alebo ich častí, kontaminovaný zubným amalgámom, bol spracovaný a zhromažďovaný v zariadeniach alebo podnikoch spĺňajúcich príslušný súhlas na nakladanie s nebezpečným odpadom.

Po roku 2030 je potrebné naďalej mať v špecializovanej ambulancii zubného lekárstva a ambulancii zubnolekárskej pohotovostnej služby odlučovač amalgámu s minimálne 95-percentnou účinnosťou z dôvodu odstraňovania amalgámových výplní zo zubov.