SR: Samovrážd je viac

V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. O samovraždu sa pokúsilo celkovo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68.

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií ukončiť svoj život touto cestou sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov. Štyri samovraždy spáchali aj deti vo veku do 14 rokov. Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú u detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy. Štatistika zachytáva aj štyri samovraždy maloletých detí (dvaja chlapci a dve dievčatá) a 15 samovrážd mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, z toho 11 z nich sa týkalo chlapcov. V oboch kategóriách je to o jeden prípad viac ako rok predtým.

Najviac prípadov, viac ako 600, bolo hlásených v rokoch 2008 až 2010 a v roku 2013. Z dlhodobého hľadiska je počet vlaňajších 533 dokonaných samovrážd menší ako priemer, čo predstavuje 548 prípadov. Pre samovraždu sa častejšie rozhodnú muži. Vlani prvýkrát klesol počet mužských samovrážd pod 80 percent (425 prípadov). Naopak, podiel samovrážd žien vzrástol na 20,3 percenta. Samovražda u žien prevažovala najviac vo veku od 60 do 69 rokov.
Od roku 2014 majú stúpajúcu tendenciu samovražedné pokusy pravidelne zamestnaných. V roku 2018 prevýšili počet nezamestnaných o 23 pokusov.

Galileo: Opäť funguje

Európsky satelitný navigačný systém Galileo obnovil poskytovanie služieb. Výpadok trval 6 dní od minulého piatka (12. 7.). 

Európska agentúra pre globálne navigačné satelitné systémy (GSA) uviedla, že komerční používatelia už môžu vidieť signály zotavenia navigačných služieb a služieb časovej synchronizácie, aj keď sa ešte dajú očakávať isté fluktuácie. Počas výpadku zostala v prevádzke len pátracia a záchranná služba (SAR), ktorá sa používa na lokalizáciu a pomoc ľuďom v núdzi, napríklad na mori alebo v horách. Podľa GSA problém spôsobila porucha prístrojov pozemných kontrolných centier satelitov. Čiastočne funkčný zostal aj systém "európskeho GPS", ktorý ponúka sústava družíc Galileo a ktorý vyšiel EÚ na vyše desať miliárd eur. Tento systém, ktorý využíva údaje až 30 družíc, je zameraný na poskytovanie geolokačných služieb so zatiaľ bezkonkurenčnou presnosťou. Tieto služby majú byť plne k dispozícii v roku 2020, kedy svojou presnosťou prevýšia ponuku amerického systému GPS, ruského systému GLONASS či čínskeho konkurenta Beidou. 

Na rozdiel od amerických, ruských alebo čínskych konkurentov je projekt Galileo civilný, čiže bol navrhnutý tak, aby ho mohli prevádzkovať civilné subjekty a aby slúžil predovšetkým civilným potrebám. Systém je funkčný od decembra 2016, ale stále je v takzvanej pilotnej fáze poskytovania prvotných služieb, ktorá predchádza fáze plnej prevádzkovej služby.

Systém Galileo v súčasnosti poskytuje tri typy služieb založených na satelitnej navigácii: otvorená služba (GOS) na určovanie polohy a času a na navigáciu; pátracia a záchranná služba (SAR) na zisťovanie polohy tiesňových signálov a verejne regulovaná služba, čiže kódovaná služba určená pre subjekty verejného sektora na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách, ako sú napríklad vojenské operácie. Cieľom tretieho typu služieb je zabezpečiť kontinuitu služieb aj v tom najkrízovejšom prostredí. Používateľom spomedzi štátnych subjektov poskytuje spoľahlivú a plne kódovanú službu počas núdzových alebo krízových situácií celoštátneho významu, ako sú napríklad teroristické útoky.

Výzvy: Pre údaje, e-government aj cloud

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) zverejnil tri dopytové výzvy, ktoré sa týkajú výmeny údajov medzi úradmi, zlepšovania e-governmentu, ako aj migrácie informačných systémov do vládneho cloudu.

O financie v dopytových výzvach môžu žiadať všetky subjekty verejnej správy.  Podmienkou je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktoré posúd ÚPVII a následne budú môcť žiadatelia predkladať už žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Schvaľovať ich budú odborní hodnotitelia. Nasleduje vydanie rozhodnutia a podpis zmluvy so žiadateľom. Paralelne sa robia aj verejné obstarávania, aby sa celý proces urýchlil. Výzvy sú vyhlásené ako otvorené a žiadosti o nenávratný finančný príspevok sa budú schvaľovať v hodnotiacich kolách. Uzávierka prvého z nich je 21. októbra. Projekty budú financované z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a z jeho prioritnej osi 7, uzatvára ÚPVII.

V rámci výzvy Manažment údajov, ktorej cieľom je systematický manažment dát v informačných systémoch verejnej správy, môžu byť podporené oblasti ako čistenie údajov, interná integrácia či konsolidácia údajov. Prílohou výzvy je aj vzorový projekt pre žiadateľa, ktorý mu pomôže s prípravou. Jednotlivé projekty môžu získať nenávratný finančný príspevok od 200.000 do 5 miliónov eur. Spolu je na projekty vyčlenených 26,7 milióna eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). 

Na elektronické služby pre občanov a podnikateľov, teda na elektronické služby verejnej správy je zameraná výzva Malé zlepšenia eGov služieb. Ide napríklad o jednoduchšie formuláre, notifikácie o stave služby, či možnosť vybaviť nejakú službu cez telefón alebo on-line, a to bez toho, aby bolo treba dokladať ďalšie papiere, či chodiť po úradoch. Výzvou chce ÚPVII zvýšiť využívanie e-služieb. Projekty musia riešiť také služby, ktoré už v súčasnosti preukazujú minimálne 5000 podaní ročne. Nenávratné finančné príspevky z tejto výzvy budú poskytnuté vo výške 200.000 až 5 miliónov eur. Na projekty poputuje z EFRR 28,1 milióna eur.

Výzva Migrácia informačného systému verejnej správy do cloudovej infraštruktúry ako služby uľahčí potenciálnym žiadateľom migrovať svoje informačné systémy do vládneho cloudu. Žiadatelia tým ušetria svoje financie, ktoré by inak museli investovať do správy vlastných informačných systémov. Projekty úspešných žiadateľov budú podporené sumou od 200.000 až 1,5 milióna eur. Spolu je na ne vyčlenených 7,5 milióna eur, takisto z EFRR.

5G: Súčasné smartfóny nedokážu naplno využiť potenciál 5G

Smartfóny boli ikonickým zariadeniami a základom úspechu 3G a 4G. Podľa reportu ConsumerLab spoločnosti Ericsson si väčšina spotrebiteľov myslí, že dnešné smartfóny nemôžu naplno využiť možnosti, ktoré ponúka 5G. Až 50% spotrebiteľov sa domnieva, že budú stále existovať aj s nástupom 5G, ale že ich do roku 2025 z veľkej časti nahradia inteligentné AR okuliare.

Predpovede spotrebiteľov odrážajú aj názory odborníkov. „Smartfóny budú za päť rokov mŕtvou technológií. Namiesto nich budeme využívať inteligentné okuliare", tvrdí Johan Hagegar z IMRSV centra inovácií AR / VR. Smartfóny, ako ich poznáme dnes, podľa neho nebudú v dlhodobom horizonte schopné využiť všetky výhody, ktoré prinesie 5G, napríklad holografické aplikácie. Marteen Ectors, riaditeľ pre inovácie z Legal & General, si myslí, že obrazovky budú úplne nahradené: „Zo sveta, ktorému dominujú obrazovky sa presunieme k iným spôsobom premietanie obrazov, ako sú napríklad trojrozmerné projekcie. Ruka v ruke s nimi nastúpi aj inteligentné okuliare s ich potenciálom pre komerčné účely."
Celkom 4 z 10 používateľov si myslia, že v budúcnosti nebudeme potrebovať mobilné obrazovky. Iní sa domnievajú, že sa súčasná generácia smartfónov bude vyvíjať spolu s 5G. Predstavia nové funkcie a stanú sa ústrednými bodmi alebo diaľkovým ovládaním pre iné zariadenia. Takmer všetci respondenti požadujú od smartfónov predĺženú životnosť batérie a väčšiu pamäť. Celkom 47% z nich očakáva, že telefóny budú disponovať niekoľkými kamerami, vrátane vstavanej 360 stupňové kamery. Používatelia ďalej požadujú 3D hologramové projektory (30%), sofistikovanejšie zabezpečenie podobné autentizáciu DNA (29%) a technológiu, ktorá im možní senzoricky vnímať textúry skrze obrazovku (25%).

Najnovšia štúdia Ericsson ConsumerLab je založená na 35.000 rozhovoroch s používateľmi smartfónov vo veku od 15 do 69 rokov v 22 rôznych krajinách. Za účelom získania pohľadu na hodnoty, ktoré má 5G pre zákazníkov, bolo vykonané ďalších 22 rozhovorov s poprednými odborníkmi, vrátane akademikov a vedúcich pracovníkov pracujúcich pre telekomunikačných operátorov, výrobcov headsetov a čipov, štart-upov a think-tankov.

Upozorňujeme: Nebezpečné modely klimatizácie

Spoločnosť FAST PLUS informuje o probléme 2 modelov mobilnej klimatizácie Sencor. Pri ich prevádzke môže dôjsť k závažnému poškodeniu vnútornej elektroinštalácie. 

Ide o mobilné klimatizácie Sencor SAC MT1221CH a SAC MT1222CH. Ich majitelia by mali kontaktovať centrálu spoločnosti FAST PLUS, ktorá u nich vykoná servisný zásah. Zákazníci tiež môžu výrobok vrátiť v predajni, kde ho zakúpili a získať späť plnú kúpnu cenu. Okamžite ich však prestaňte používať!

Pri niektorých modeloch bolo totiž zistené, že kabeláž elektroinštalácie je zle uchytená. Pri prevádzke tak hrozí skrat a zničenie výrobku. Do 1. júla t. r. firma dostala dve hlásenia o týchto problémoch. Modely mobilných klimatizácií pritom prešli všetkými mechanickými, elektrickými a chemickými testami potrebnými na uvedenie na trh EÚ.

Aktuálne: Mileniáli a príslušníci generácie Z strácajú dôveru v ekonomiku, médiá a vlády

Napriek ekonomickému rastu, všeobecnému rozvoju a príležitostiam sú mladšie generácie skeptické voči dianiu v spoločnosti a obávajú sa o svoju budúcnosť. 

Podľa tohtoročného prieskumu miléniovej generácie (Deloitte Global Millennial Survey 2019, vyše 13.000 mileniálov zo 42 krajín a viac ako 3.000 respondentov generácie Z v 10 krajinách) je ich ekonomický optimizmus na ústupe. Viera v budúci ekonomický rast je u respondentov na najnižšej úrovni za posledných šesť rokov. Iba 26 % respondentov očakáva, že sa hospodárska situácia v ich krajine zlepší, čo je výrazný pokles z minuloročných 45 %. Za pesimistický názor mladých môže hlavne nerovnosť príjmov, nezamestnanosť a zlá sociálna mobilita. „Od hospodárskej krízy spred desiatich rokov až po štvrtú priemyselnú revolúciu vyrastali mileniáli a príslušníci generácie Z vo výnimočnom časovom období, ktoré ovplyvnilo ich prepojenosť, dôveru, súkromie, sociálnu mobilitu aj prácu. Táto neistota sa odráža v ich osobných názoroch na podnikanie, vládu, líderstvo a potrebu sprostredkovateľov pozitívnej spoločenskej zmeny. Biznis lídri musia riešiť otázky, ktoré najviac rezonujú týmito dvoma generáciami, inak riskujeme, že nebudeme schopní prilákať mladých ľudí na konkurenčnom trhu", vysvetlila Ivana Lorencovičová. Nerovnosť príjmov a nezamestnanosť sa uvádzali ako najväčšie výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí a pravdepodobne môžu za prevládajúci pesimistický názor na ekonomiku. Dve tretiny mileniálov sú presvedčené, že nie všetci majú rovnakú šancu dosiahnuť kariérny úspech.

Okrem poklesu dôvery vo vládne a náboženské inštitúcie mileniáli a príslušníci generácie Z nedôverujú ani médiám. Až 43% z nich tvrdí, že tradičné médiá negatívne ovplyvňujú svet a 27 % z nich vyjadrilo nulovú dôveru v médiá ako spoľahlivý zdroj informácií. Aj preto príslušníci týchto dvoch generácií zbierajú informácie z alternatívnych zdrojov. Obavy z dôsledkov sociálnych médií tiež nie sú zanedbateľné. Viac ako dve tretiny respondentov verí, že keby obmedzili sociálne médiá, boli by v lepšej fyzickej kondícii. Dokonca 41 % by chcelo prestať s ich používaním úplne. „Napriek tomu, že si uvedomujú negatívne vplyvy sociálnych médií, vo všeobecnosti respondenti prijímajú technológie pozitívne. Sú však veľmi skeptickí ohľadom kybernetickej bezpečnosti. Dokonca až 79% percent z nich sa obáva, že sa stanú obeťami online podvodu a 78 % z opýtaných znepokojuje, ako firmy zdieľajú ich osobné údaje medzi sebou. Aj to je dôvod, prečo až štvrtina mileniálov už ukončila spotrebiteľské vzťahy s firmami, ktoré nechránili dostatočne ich osobné údajú", uviedla Ivana Lorencovičová. 

Technológie mileniáli vnímajú rozporuplne aj v súvislosti s ich kariérou. Takmer polovica z nich je presvedčených, že nové technológie rozšíria ich pracovné možnosti. Na druhej strane 46 % verí, že vďaka meniacemu sa charakteru práce bude pre nich náročnejšie nájsť si alebo zmeniť zamestnanie. Mileniáli sú presvedčení, že firmy nesú najväčšiu zodpovednosť za vyškolenie zamestnancov pre potreby meniacich sa výziev. Generácia Z, ktorej zástupcovia z väčšej časti ešte len študujú, alebo práve ukončili štúdium, pripisuje túto zodpovednosť akademickej obci. To pre firmy a školy predstavuje zaujímavú príležitosť na spoluprácu, ktorá by mohla vyriešiť budúce pracovné výzvy. „Mileniáli a príslušníci generácie Z sú zmätení ohľadom toho, akú úlohu zohrávajú technológie a dúfajú, že firmy im pomôžu prispôsobiť sa novej situácii. Aby firmy pritiahli alebo si udržali mladých zamestnancov, mali by tiež podporovať svoje iniciatívy týkajúce sa diverzity a inklúzie, nájsť nové spôsoby, ako zapojiť tieto generácie do programov zodpovedného podnikania a zamerať sa na rekvalifikáciu a školenia, aby zabezpečili, že ich zamestnanci budú pripravení na všetko, čo budúcnosť prinesie", uzavrela Ivana Lorencovičová.   

Novinky: Nové služby Google

Google uvádza na Slovensku novú hudobnú službu  YouTube Music. Predstavil tiež novinky v aplikácii Prekladač Google. 

Hudbu a hudobné videá z YouTube tak bude možné v rámci mesačného predplatného počúvať a sledovať bez reklám, ako aj na pozadí a v neposlednom rade sťahovať do offline režimu. K dispozícii sú okrem hudobných videí a oficiálnych albumov aj remixy či unikátne živé vystúpenia a cover verzie a takisto aj tisícky playlistov pre každý žáner a náladu. Nová služba vďaka sofistikovaným algoritmom odporúča používateľom hudbu nielen podľa žánru, ale aj podľa toho, čomu sa práve venujú, kde sa nachádzajú, prípadne podľa toho, čo sa deje vo svete. Navyše v službe je možné pohodlne sa prepínať medzi audiom a videom kedykoľvek v priebehu skladby. YouTube Music Premium a YouTube Premium sú dostupné na mesiac zadarmo.

 

V rámci okamžitého vizuálneho prekladu pribudla podpora ďalších jazykov a Google prekladač bude ponúkať preklady aj medzi menej používanými jazykmi navzájom. Okrem iného dokáže automaticky rozpoznať prekladaný jazyk a preklad textov naďalej vylepšuje vďaka strojovému učeniu. Pred štyrmi rokmi Google prvýkrát zvýšil počet podporovaných jazykov zo 7 na skoro 30. Aktuálne rozširuje počet jazykov, ktorým okamžitý vizuálny preklad rozumie, na 89. Patrí medzi ne napríklad arabčina, hindčina, malajčina, thajčina alebo vietnamčina.

EU: Viac žien v európskej spoločnosti a hospodárstve

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), poradný orgán Európskej komisie, vyhlásil súťaž o Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2019 na tému Viac žien v európskej spoločnosti a hospodárstve.

Šesťdesiat rokov po tom, čo sa Európska únia v Rímskych zmluvách zaviazala odstrániť rozdiely v príjmoch medzi ženami a mužmi, je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov naďalej obrovský a dosahuje 16 percent. Rozdiel v dôchodkoch medzi ženami a mužmi predstavuje neuveriteľných 38 percent. To všetko v situácii, kedy ženy tvoria 51 percent obyvateľstva EÚ, ale len 67 percent z nich pracuje. Podiel žien na podnikaní predstavuje iba 31 percent. Vzhľadom na svoje opatrovateľské povinnosti doma je pravdepodobnejšie, že sa zamestnajú na čiastočný úväzok alebo na neistých pracovných miestach, takže napokon zarábajú menej. Ženy sú ešte stále v nedostatočnej miere zastúpené v politických a hospodárskych rozhodovacích orgánoch, ako napríklad v správnych radách spoločností.

EHSV tento rok udelí svoju Cenu pre občiansku spoločnosť výnimočným projektom a iniciatívam, ktoré sa týkajú aspoň jednej z týchto otázok: boj proti rodovým stereotypom alebo zvyšovanie povedomia o nich; zvyšovanie povedomia o následkoch rodových stereotypov v mediálnom obsahu; podpora účasti žien v povolaniach, v ktorých tradične dominujú muži, a boj proti rodovej segregácii vo vzdelávaní; boj proti rozdielom v odmeňovaní a dôchodkoch mužov a žien; podpora podnikania žien, rovnosť v rozhodovacom procese, ekonomická nezávislosť žien a zosúladenie pracovného a súkromného života a tiež riešenie osobitných problémov, ktorým čelia zraniteľné ženy, ako sú slobodné matky, ženy so zdravotným postihnutím, migrantky, príslušníčky etnických menšín alebo pracovníčky s nízkou kvalifikáciou.

O cenu EHSV sa môžu uchádzať všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii a pôsobiace na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Prihlásiť sa môžu aj jednotlivci. Prihlasovať sa môžu iba iniciatívy alebo projekty, ktoré sa už realizovali alebo ktoré ešte stále prebiehajú. Suma v celkovej výške 50.000 eur sa rozdelí najviac medzi piatich víťazov. Konečný termín na zaslanie prihlášok je 6. september 2019 do 10.00 h. Slávnostné odovzdanie ceny sa uskutoční 12. decembra 2019 v Bruseli. Úplný popis požiadaviek a prihlasovací formulár sú dostupné na https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/2019-eesc-civi l-society-prize.

SR: Spotrebiteľské ceny v júni 2019

Podľa Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v júni 2019 v porovnaní s júnom 2018 v úhrne zvýšili o 2,6 %. 

Vzrástli ceny v odboroch bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá o 4,1 %, reštaurácie a hotely o 4 %, potraviny a nealkoholické nápoje o 3,9 %, rozličné tovary a služby, pošty a spoje zhodne o 3 %, alkoholické nápoje a tabak o 2,3 %, zdravotníctvo o 2,1 %, rekreácia a kultúra o 1,6 %, vzdelávanie o 1,4 %, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti o 1,3 %, odevy a obuv o 1 %. Klesli ceny v doprave o 2,3 %. 

Spotrebiteľské ceny v porovnaní s májom v úhrne vzrástli o 0,1 %. Vzrástli ceny v odboroch potraviny a nealkoholické nápoje o 0,6 %, rekreácia a kultúra, rozličné tovary a služby zhodne o 0,4 %, alkoholické nápoje a tabak, nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domácnosti, vzdelávanie zhodne o 0,2 %, odevy a obuv, bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá, zdravotníctvo zhodne o 0,1 %. Znížili sa ceny v doprave o 1,5 %, v reštauráciách a hoteloch o 0,1 %. Na májovej úrovni zostali ceny za pošty a spoje. 

Index spotrebiteľských cien v júni oproti máju vzrástol v domácnostiach zamestnancov, domácnostiach dôchodcov a v nízkopríjmových domácnostiach zhodne o 0,1 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,5 %, za domácnosti dôchodcov o 3,1 % a za nízkopríjmové domácnosti o 2,7 %.  

V priemere za prvý polrok 2019 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,5 %. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2018 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,4 %, za domácnosti dôchodcov o 2,9 % a za nízkopríjmové domácnosti o 2,6 %.

Trend: Záujem Slovákov o prácu v zahraničí stúpa

Počet pracovných ponúk do zahraničia bol v prvom polroku 2019 podľa pracovného portálu Profesia.sk takmer o pätinu nižší ako vlani. Záujem ľudí o prácu za hranicami napriek tomu stúpa.

Prvý polrok 2019 bolo v ponuke 4.273 pracovných inzerátov do zahraničia. Oproti minulému roku ide o pokles o vyše 19 %. Zatiaľ najvyšší počet pracovných ponúk evidovala Profesia v roku 2016. Portál vtedy zaznamenal viac ako 5.700 zahraničných pracovných príležitostí. Ale ak porovnáme počet reakcií v týchto dvoch obdobiach, je porovnateľný. Za prvých šesť mesiacov tohto roka bolo zaznamenaných vyše 66.000 reakcií uchádzačov na zahraničné pracovné ponuky.
Priemerný počet reakcií na jednu ponuku je tak v súčasnosti pomerne vysoký.  Na jeden zahraničný pracovný inzerát zareaguje v priemere viac ako 17 uchádzačov. Minulý rok to pritom boli približne 13 uchádzači.

Ľudí zaujíma najviac práca v Nemecku, Rakúsku a Holandsku. Susedná Česká republika, v ktorej sa Slováci nestretávajú s veľkou jazykovou bariérou, skončila na štvrtom mieste. Medzi najčastejšie inzerovanými pozíciami sú robotník, pomocný pracovník, montážnik, vodič kamiónu či operátor výroby. 

EU: Vzájomné uznávanie liekov s USA

Európskej únii a Spojeným štátom sa podarilo naplniť dôležitý aspekt spoločného vyhlásenia, na ktorom sa v júli 2018 dohodol predseda EK Juncker a prezident USA Trump. Súčasťou prínosnej transatlantickej obchodnej agendy stanovenej v spoločnom vyhlásení je záväzok, že obe strany budú pracovať na odstraňovaní prekážok a zvyšovaní objemu obchodu v celom rade odvetví vrátane liekov.

Americký úrad pre potraviny a lieky (The Food and Drug Administration) napokon uznal aj Slovensko, ktoré bolo zostávajúcim členským štátom EÚ. Dohoda o vzájomnom uznávaní medzi EÚ a USA sa, pokiaľ ide o inšpekcie výrobných prevádzok liekov na humánne použitie, tak vykonáva v plnom rozsahu na územiach oboch strán. Pre obe strany sa tak uvádzanie liekov na trh stáva rýchlejším a menej nákladným. Zároveň potvrdila, že Únia a USA majú porovnateľné postupy na vykonávanie inšpekcií správnej výrobnej praxe humánnych liekov.

Na Európu a Spojené štáty dnes spolu pripadá viac ako 80 % celosvetového predaja nových liekov. Farmaceutický priemysel aj verejné orgány na oboch stranách budú môcť vďaka úplnému vykonávaniu tejto dohody uvoľniť zdroje, ktoré sa môžu použiť na kontrolu zariadení v iných krajinách, kde sa vo veľkom vyrábajú lieky. Farmaceutický priemysel je strategickým odvetvím, v ktorom je spolupráca medzi EÚ a USA v oblasti regulácie oveľa pokročilejšia než vo väčšine ostatných odvetví. Tímy Európskej komisie, príslušných orgánov členských štátov EÚ, Európskej agentúry pre lieky a Amerického úradu pre potraviny a lieky (EMA) od mája 2014 overujú a posudzujú príslušné systémy dohľadu. Americký úrad pre potraviny a lieky s priaznivým výsledkom posúdil všetky príslušné vnútroštátne orgány EÚ.

Zároveň sa odteraz začína uplatňovať aj výnimka týkajúca testovania šarží. Odborne spôsobilí zástupcovia farmaceutickej spoločnosti EÚ tak už nebudú musieť robiť kontroly kvality, ak sa už spravili v Spojených štátoch. Spolupráca na vzájomnom uznávaní bude pokračovať, aby sa pôsobnosť mohla rozšíriť aj na veterinárne lieky, očkovacie látky pre ľudí a lieky získané z plazmy. 

Novinka: Mladomanželská pôžička

Od 1. júla t. r. môžu mladé manželské páry na Slovensku požiadať o pôžičku zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu, kúpu bytu alebo na jeho úpravu. 

Tento rok je zatiaľ k dispozícii 15 miliónov eur. Žiadosti možno posielať do 31. októbra na príslušnom mestskom úrade okresu, v ktorom sa realizuje financovanie nehnuteľnosti. Formulár žiadosti nájdete na webstránke ŠFRB.

Základné podmienky pre žiadateľa sú:
* vek minimálne 18 rokov a trvalý pobyt na území SR,
* vek oboch manželov nesmie v deň podania žiadosti presiahnuť 35 rokov,
* manželstvo muselo byť uzavreté maximálne 1 rok pred podaním žiadosti,
* príjem z podnikania, zo závislej činnosti alebo podľa osobitného predpisu,
* maximálny spoločný príjem manželov za predchádzajúci rok nesmie presiahnuť 4 násobok životného minima,
* bez nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení alebo danianiach.
Za úver zo štátneho fondu musí žiadateľ ručiť založenou nehnuteľnosťou, ktorá musí byť poistená voči živelným pohromám.

Mladomanželská pôžička prináša zvýhodnenú úrokovú sadzbu 1 % p. a. na prvých 15.000 eur z úveru. Splatnosť úveru môže byť maximálne 15 rokov. Úroková sadzba je fixovaná, čiže nemenná, počas celej doby splatnosti úveru. Ak sa vám počas splácania úveru narodilo dieťa, ktoré sa následne dožilo jedného roku života v spoločnej domácnosti so žiadateľom, štát vám odpustí 2.000 eur zo sumy úveru. O túto sumu bude znížená aktuálna istina úveru, maximálne pritom môže ísť celkovo o 6 000 eur (čiže za tri deti). Uvedené fakty platia aj pri osvojení si dieťaťa.

Radíme: Bezpečnosť na cestách

Počas minuloročných letných prázdnin bolo na Slovensku podľa štatistiky ministerstva vnútra  2.531 dopravných nehôd, pri ktorých prišlo o život 49 osôb, ťažko sa zranilo 245 osôb a ľahké zranenia utrpelo 1.130. K zvýšenému počtu nehôd v lete dochádza v dôsledku viacerých faktorov. 

Najčastejšou príčinou dopravných nehôd vo všeobecnosti je nedodržanie povolenej rýchlosti, ale aj alkohol a omamné látky za volantom či nedodržanie prednosti v jazde. K ďalším dôvodom patrí porušovanie povinností vodiča, ako napríklad nepoužívanie smeroviek či používanie mobilov. Počet nehôd, najmä v letných mesiacoch, stúpa priamo úmerne zvýšenému počtu vozidiel na cestách.

Ospalosť a únava sú príčinou vážnych dopravných nehôd približne v ⅕ prípadov. Málo vodičov si uvedomuje, že unavení by sme si podľa zákona ani nemali sadať za volant. Odporúčame preto, aby vodiči nepreceňovali svoje sily a počas jazdy si radšej dali častejšie prestávky na oddych, a čo je veľmi dôležité, dodržiavali pitný režim. Ďalším výrazným faktorom, ktorý prispieva k zvýšenej nehodovosti, sú extrémne teploty. Unavujú, otupujú pozornosť aj čas reakcie vodiča a výrazne prispievajú k stavom mikrospánku aj na kratších trasách. Východiskom nie je ani klimatizácia – tá únavu len oddiali, rozhodne ju však nepotlačí úplne. Odborníci teda varujú pred jazdou dlhšou ako 3 hodiny nepretržite. Je rozumné dávať si pravidelné prestávky aj za cenu, že sa tým cesta predĺži. Sezónnym nebezpečenstvom sú tiež lokálne prietrže mračien vznikajúce pri extrémnych horúčavách, ktoré môžu znížiť bezpečnosť na vozovke. Veľké množstvo vody pri vysokej rýchlosti v kombinácii s letnými pneumatikami s plytším dezénom zvyšuje riziko šmyku a následnej kolízie. 

Riziká pohybu na cestách počas leta:
- nezodpovední vodiči nedodržiavajúci dopravné predpisy,
- väčší počet neskúsených vodičov v požičaných motorových vozidlách,
- zvýšený počet cyklistov a motorkárov,
- negatívny vplyv striedajúcich sa teplôt na ľudský organizmus,
- únava z tepla,
- nepredvídateľný mikrospánok,
- dlhé trasy,
- náhle dažďové prehánky.

EU: Európsky inovačný a technologický inštitút

Európska komisia navrhla aktualizáciu právneho základu Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT), ako aj jeho nový strategický inovačný program na roky 2021 – 2027.

EIT je nezávislý orgán EÚ vytvorený v roku 2008, ktorý posilňuje inovačnú schopnosť Európy. Prijaté návrhy zosúladia EIT s budúcim programom EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027). Tým sa napĺňa záväzok komisie ďalej podporovať inovačný potenciál Európy. S navrhovaným rozpočtom vo výške 3 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 600 miliónov EUR alebo o 25 % v porovnaní so súčasným strategickým inovačným programom (2014 – 2020), bude EIT financovať činnosti existujúcich a nových znalostných a inovačných spoločenstiev (ZIS) a podporí inovačnú kapacitu 750 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

EIT v súčasnosti podporuje osem ZIS, ktoré spájajú podniky, univerzity a výskumné centrá formou cezhraničných partnerstiev. Strategický inovačný program na roky 2021 – 2027 má dosiahnť tieto ciele:
1. Zvyšovanie regionálneho vplyvu znalostných a inovačných spoločenstiev: V budúcnosti EIT vďaka rozvoju regionálnych podporných stratégií posilní svoje siete. Budú sa do nich zapájať inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, podniky aj výskumné organizácie. Výber spolupracujúcich partnerov a príprava činností ZIS budú inkluzívnejšie. ZIS budú takisto rozvíjať prepojenia na stratégie pre inteligentnú špecializáciu, čo je iniciatíva EÚ na podporu hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest tým, že každému regiónu sa umožní identifikovať a rozvíjať vlastné konkurenčné výhody.
2. Rozvoj inovačnej kapacity vysokoškolského vzdelávania: EIT bude podporovať 750 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania finančnými prostriedkami, odbornými znalosťami a poradenstvom, ktoré im umožnia rozvíjať hospodárske činnosti v ich oblasti záujmu. Inštitút bude navrhovať a realizovať činnosti najmä v krajinách s nižšou inovačnou kapacitou. EIT bude pritom stavať na úspešných politických iniciatívach, ako je HEInnovate, bezplatný nástroj na sebahodnotenie pre všetky typy inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, alebo rámec pre hodnotenie vplyvu na regionálne inovácie, ktorý umožní univerzitám posúdiť, ako podporujú inovácie v regiónoch, v ktorých majú sídlo.
3. Zakladanie nových ZIS: EIT zriadi dve nové ZIS v oblastiach, ktoré sú najviac relevantné pre politické priority programu Horizont Európa. Prvé nové ZIS sa má zameriavať na kultúrny a kreatívny priemysel a začiatok jeho pôsobenia je naplánovaný na rok 2022. Toto odvetvie má vysoký potenciál rastu, venujú sa mu mnohé miestne iniciatívy, je veľmi atraktívne pre občanov a vhodne dopĺňa existujúcich osem ZIS. O prioritnej oblasti druhého nového ZIS, ktoré začne fungovať v roku 2025, sa rozhodne neskôr.

Revidovaným nariadením o EIT sa zabezpečuje väčšia právna zrozumiteľnosť a zosúladenie s rámcovým programom EÚ pre výskum a inovácie. Nový právny základ takisto zavádza jednoduchý a zjednodušený model financovania EIT, ktorého cieľom je účinnejšie podporiť ďalšie súkromné a verejné investície. Okrem toho posilňuje riadiacu štruktúru EIT.

Nariadenie o EIT, ako aj rozhodnutie Európskej komisie o strategickom inovačnom programe na roky 2021 – 2027 budú predložené Európskemu parlamentu a Rade na diskusiu a prijatie.

Aktuálne: Splatnosť faktúry

Ani mesiac nestačí, aby došlo k úhrade faktúr na Slovensku. V Nemecku to trvá 23 dní, rovnako tak v Dánsku. Ešte aj v Českej republike či Chorvátsku uplynie menej dní - 34, kým dôjde k úhrade faktúr než na Slovensku. 

Na Slovensku sa platby priemerne realizujú až za 36 dní, čo výrazne prevyšuje počet dní v kalendárnom mesiaci. Naproti tomu, aj Rusko má oveľa kratšiu splatnosť faktúr – len 19 dní. Také výsledky priniesla štúdia European Payment Practices 2018. Podľa nej tak 

Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa čas splatnosti fraktúr pre koncových, ale aj pre biznis zákazníkov pohybuje na hornej hranici. Je to nad priemerom krajín východnej Európy - faktúry sa uhrádzajú za 35 dní, ale aj priemerom západoeurópskych krajín (31 dní). Celkovo za Európu bola vlani doba splatnosti faktúr 34 dní.

Trendom sa pritom stáva skôr skracovať lehoty splatnosti faktúr. Štúdia European Payment Practices 2018 tiež odhalila, že firmám sa v rámci celej skúmanej vzorky európskych krajín podarilo medziročne skrátiť splatnosť faktúr o 1 deň – z 35 na 34 dní.