Internet: Nedostatočná kapacita

Rastúce toky v komunikáciách, aplikáciách a cloudových službách nútia firmy hľadať nové riešenia. Až 37 % slovenských a českých firiem aktuálne pociťuje nedostatok internetovej kapacity.

Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými malými a stredne veľkými spoločnosťami (SMB) viac ako tretinu trápi nedostatočná kapacita internetového pripojenia. Na vine je predovšetkým rastúca spotreba internetovej šírky pásma zo strany podnikových komunikačných riešení, najrôznejších desktopových a mobilných aplikácií a cloudových služieb.

Stále viac malých a stredných spoločností využíva množstvo cloudových aplikácií typu Office 365 či SalesForce a konferenčné riešenia na báze IP, ako sú napríklad Skype, Zoom alebo WebEx. Nedostatočná kapacita hlavne v špičkách má potom za následok výpadky kritických aplikácií a zníženie kvality či prerušenie komunikačných prenosov. Namiesto posilňovania podnikovej priepustnosti sa stále viac firiem snaží optimalizovať existujúce kapacity prostredníctvom prioritizácie internetových tokov vo firemných sieťach.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- Lokálne SMB podniky väčšinou využívajú firemné internetové pripojenie do 100 Mbit/s (79 %), ďalších 18 % využíva rýchlosť 100 – 500 Mbit/s a iba 3 % využíva rýchlosti vyššie než 500 Mbit/s.
- Podľa 3 % spoločností je ich kapacita predimenzovaná, pre 60 % nastavená adekvátne, v 34 % firiem nepostačuje v špičkách a pre 3 % nepostačuje chronicky.
- Priemerná SMB spoločnosť dnes využíva v priemere 15 firemných aplikácií, pričom ich počet a nároky na internetové pripojenie neustále rastú.

EU: Cestovanie láka

Takmer každý z nás vo svojom voľnom čase rád cestuje a spoznáva okolité alebo aj vzdialenejšie krajiny, či už za účelom oddychu, návštevy rodiny či známych, pobytu pri mori, turistiky, alebo jednoducho len z túžby spoznávania nových miest. V jednotlivých krajinách Európskej únie (EÚ) je úroveň finančných príjmov rôzna, a preto sú aj výrazné rozdiely medzi priemernými výdavkami na jeden výlet. Analýzu pripravila Poštová banka.

Podľa údajov z Eurostatu za rok 2017 aspoň raz vycestovalo 62 % obyvateľstva Európskej únie. Zo všetkých krajín únie boli najscestovanejšími Fíni - 9 z 10 obyvateľov strávilo pár dní na dovolenke mimo svojho domova. Vysoký podiel obyvateľov absolvujúcich aspoň jeden výlet za rok mali aj Holanďania (86 %), Švédi, Česi a Luxemburčania (81 až 82 %). Naopak najmenej cestujúcich za oddychom bolo v Rumunsku (27 %), Bulharsku (35 %) a Grécku (39 %). Podiel Slovákov, ktorí boli minimálne na jednej dovolenke, bol ešte vyšší než priemer únie (70 % vs. 62 %). Slovensko má spomedzi krajín EÚ najväčšie zastúpenie cestujúcich (až štvrtina) vo vekovej kategórii 35 až 44 rokov, ktorá je celkovo najbežnejšou vekovou kategóriou v únii. Najviac ľudí v dôchodkovom veku, teda obyvateľov nad 65 rokov užívajúcich si oddych (viac ako štvrtina obyvateľstva), je vo Švédsku, Francúzsku, Fínsku, Nemecku a Dánsku. 

V ktorých krajinách únie nájdeme najväčších cestovateľov? Na vrchole tohto rebríčka boli opäť Fíni, ktorým šliapali na päty Švédi. Každý obyvateľ z týchto krajín totižto absolvoval v priemere až 8 výletov za rok. Zatiaľ čo Fíni preferovali kratšie dovolenky, cca 3-4 noci, tak Švédi si dopriali v priemere o 2 noci viac. Dáni na tretej priečke uzavreli rebríček trojice najväčších cestovateľov (7 výletov za rok zhruba na 4 noci). Priemer za úniu ako celok boli 4 výlety za rok na 5 nocí. Slováci si vyrazili v priemere za celý rok 2017 na dovolenku či výlet trikrát a strávili tam 4 až 5 nocí. Najmenej cestovali Gréci, na ktorých pripadli 1 až 2 výlety za rok, no tí keď si už dopriali výlet, tak aspoň na 10 nocí, čo bol najvyšší priemer prenocovaní v únii. 

Aké boli priemerné výdavky prepočítané na jeden výlet v jednotlivých krajinách? Najviac boli ochotní utratiť za jeden trip Švédi (takmer 780 EUR) a Luxemburčania (762 EUR). Viac ako 600 EUR minuli aj obyvatelia Rakúska, Malty a Dánska. Priemer v únii ako celku bol 382 EUR. Slováci zaplatili za jednu dovolenku v priemere 247 EUR. Obyvatelia ostatných krajín V4 dali za výlet menej peňazí ako my. Najmenej z tohto zoskupenia a aj celkovo v únii minuli Česi a Rumuni (cca 135 EUR). 

Medzi top 3 destinácie Slovákov v roku 2017 patrila v prvom rade naša domovina. No v rámci V4 sme najmenej verní svojej krajine. Vyše polovica našincov navštívila nejakú časť Slovenska, kde strávila v priemere predĺžený víkend (3 noci), pričom jedna noc ich stála zhruba 43 EUR. Druhou najobľúbenejšou krajinou Slovákov bola blízka Česká republika. Tú si prišlo pozrieť 7,4 % Slovákov, pričom tu strávili v priemere 3 až 4 noci a cena za noc bola porovnateľná ako u nás (48 EUR). No a tretia priečka patrí našej obľúbenej prímorskej krajine, Chorvátsku, kam smerovali kroky takmer 7 % Slovákov. More sme si tam užívali 7 až 8 nocí, no za noc sme zaplatili takmer dvojnásobok toho čo u nás (79 EUR).

Patrí aj naša krajina medzi niekoho obľúbené destinácie? Naši českí bratia majú podobné preferencie, čo sa týka cestovania, ako my. Najradšej chodia na predĺžené víkendy (3-4 noci) v rámci svojej domoviny (takmer 70 %), kde za noc minú len 21 EUR, čiže polovicu toho čo my. Ak cestujú za hranice svojej krajiny, tak najčastejšie do Chorvátska (5 % Čechov) na 8 až 9 nocí a za noc tam nechajú necelých 50 EUR. A TOP3, Čechmi najnavštevovanejších krajín, uzatvára Slovensko, ktoré navštívilo 3,8 % Čechov v priemere na 4 noci a za noc u nás minuli priemerne 44 EUR. Aj Poliaci majú najradšej krásy svojej krajiny, navštívilo ju 64 % domácich v priemere na 5 nocí. No medzi ich obľúbené krajiny patrí aj Nemecko a Veľká Británia, kde v priemere strávili 12-15 dní. Aj Maďari najčastejšie chodia na výlety v rámci svojej krajiny (54 %), a to v priemere na 3 noci. Aj ich obľúbenou krajinou je Nemecko, a tiež radi navštevujú susedné Rakúsko. Slovensko nepatrí medzi TOP destinácie Poliakov, Maďarov ani Rakúšanov. Kam najradšej chodia Rakúšania? Iba tretina domácich si spravila výlet v rámci svojej domoviny, kde strávili v priemere 3 noci. Ich obľúbenými destináciami sú Taliansko a Chorvátsko, kde pravdepodobne vyrazili za pobytom pri mori. Do Talianska sa vybralo 10,5 % Rakúšanov na týždennú dovolenku (5-6 nocí), pričom za noc tam nechali až 137 EUR. Do Chorvátska cestovalo 8,5 % Rakúšanov na približne 7 nocí, pričom noc ich vyšla takmer 100 EUR. Podľa výdavkov za noc to vyzerá, že Rakúšania si vyberajú pri Jadranskom mori luxusnejšie ubytovanie v porovnaní s nami, a teda pravdepodobne uprednostňujú hotely so službami pred apartmánmi s vlastnou kuchyňou. 

A kde najčastejšie dovolenkujú obyvatelia ostatných krajín únie? Patrí aj na ich prvé miesto domovina? Veľa záleží od krajiny, a to predovšetkým od jej veľkosti a lokality. Napríklad takí Luxemburčania navštevujú často Portugalsko a Francúzsko (zhruba 16 až 18 %) a taktiež aj Španielsko. Obyvatelia Malty (viac ako 19 %) preferovali Taliansko a Britániu pred trávením času na ich domácom ostrove. Aj veľa Belgičanov smerovalo na dovolenku do Francúzska (viac ako 22 %) a do Španielska (takmer 14 %) radšej ako na dovolenku v domovskej krajine. Ešte dve krajiny únie mali inú cieľovú destináciu ako svoju domácu krajinu. A to Slovinci, ktorí mali na prvom mieste susedné Chorvátsko (až 43 %) a Cyperčania, ktorí uprednostňujú Britániu (22 %).

Upozorňujeme Letné horúčavy a auto

Na základe výskumu Stanfordskej univerzity varujú experti z AAA AUTO pred smrteľným nárastom teploty v aute zaparkovanom na slnku. Počas jednej hodiny sa môže interiér vozidla vyhriať až na 47 stupňov Celzia a stať sa tak smrteľnou pascou pre dieťa alebo domáce zvieratko. Vážne to pritom ohrozuje aj dospelého človeka v dobrej telesnej kondícii.

Pri vonkajšej teplote 35 stupňov sa počas jednej hodiny môže interiér auta zaparkovaného na slnku vyhriať až na 47 stupňov Celzia. Niektoré prvky interiéru môžu dosahovať ešte vyššie teploty, napríklad sedadlá až 51 stupňov, volant 53 a palubová doska až 69 stupňov. Na druhej strane, v prípade auta zaparkovaného v tieni, kde je vonkajšia teplota tiež 35 stupňov, dosahuje interiér 38 stupňov, palubná doska 48 stupňov, volant 42 a sedadlá 41 stupňov.

Rýchlosť, s akou sa automobily môžu zohrievať, je veľmi nebezpečná, takže už keď je vonkajšia teplota okolo 20 stupňov Celzia, nemali by sme v zaparkovanom aute nechávať dieťa alebo zviera, inak sa ich telesná teplota bude postupne zvyšovať. Nie sú schopné toto teplo dostatočne rýchlo odbúrať a tento nárast teploty môže viesť k nebezpečnému stavu a ohrozeniu života. Rýchlosť ohrievania závisí aj od typu vozidla. Malé mestské autá sa zohrievajú rýchlejšie než kombíky alebo minivany.

Rady, ako v zaparkovanom aute udržať čo najnižšiu teplotu:
· Parkujte v tieni.
· Nechajte okná otvorené aspoň na dva centimetre.
· Na čo najviac okien použite slnečnú clonu.
· Ideálne je použitie solárneho ventilátora.
· Najlepšie odpudzujú slnečné lúče svetlé autá a okná s certifikovanou ochrannou fóliou.

Trend: Zdieľaná ekonomika

Takmer polovica Slovákov aktívnych na internete pozná pojem zdieľaná ekonomika, avšak nevedia presne, čo znamená. Za najužitočnejšie považujú Slováci všeobecne zdieľanie služieb pre každodenný život. 

Podľa výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (na vzorke 500 respondentov z aktívnej slovenskej internetovej populácie staršej ako 15 rokov) pojem zdieľaná ekonomika pozná 47 % internetových Slovákov, avšak nie sú si istí, čo presne znamená. Tí, ktorí naozaj vedia, čo sa zdieľanou ekonomikou myslí, tvorí dokopy iba 13 %. Vedľa týchto skupín s priepastným rozdielom je ešte skupina tých, ktorí tento pojem vôbec nepoznajú (40 %). Tieto odpovede korešpondujú s rovnakým výskumom realizovaným v Česku. Zo služieb zdieľanej ekonomiky vyberali slovenskí respondenti tie, ktoré sú podľa nich najužitočnejšie. Za takéto služby označili hlavne ubytovanie - krátkodobé či dlhodobé (35 %); požičiavanie vecí, ako je náradie, technika, nástroje a rôzne pomôcky na cestovanie a turistiku (30 %); potom prepravu zásielok, vecí a nábytku (27 %) alebo služby v domácnosti, ako remeselnícke práce a upratovanie (27 %). Internetoví Slováci, ktorí už majú so zdieľanými službami skúsenosť, pravidelne využívajú predovšetkým zdieľané ubytovanie; alternatívne taxi služby typu Uber, Taxify/Bolt; prepravu zásielok, vecí a nábytku a spolujazdu. Naopak medzi tie služby, ktoré respondenti nevyužívajú a ani ich neplánujú využiť, patria najviac venčenie a stráženie domácich zvierat; požičiavanie peňazí (prostredníctvom služby typu Zonky); stráženie detí; alebo taktiež zdieľanie kancelárií.

Veľká časť slovenskej internetovej populácie (42 %) uvádza, že služby zdieľanej ekonomiky síce nevyužíva, avšak radi by ich využili v budúcnosti. Zhruba tretina naopak tvrdí, že služby zdieľanej ekonomiky nevyužíva a ani to neplánuje (29 %). Výrazne viac sa tak vyjadrili ľudia so základným a stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným kategóriám. Približne tretinu potom spoločne tvoria ľudia, ktorí tieto služby využili alebo využívali v minulosti (19 %), a takí, ktorí ich aktívne využívajú aj dnes (11 %). Týka sa to viacej žien a ľudí s vyšším vzdelaním. Svoju skúsenosť hodnotí viac než polovica (58 %) týchto respondentov ako skôr pozitívnu a približne štvrtina (23 %) ako veľmi pozitívnu. Zvyšok opýtaných má neutrálny postoj (18 %). Negatívnu skúsenosť nedeklaroval nikto z týchto opýtaných.

Môžeme pozorovať určité rozdiely v porovnaní s českými výsledkami rovnakého výskumu: medzi Čechmi je napríklad viac tých, ktorí tieto služby nevyužívajú a ani sa ich využiť nechystajú (45 %). Menší záujem Čechov o zdieľanú ekonomiku je vidieť taktiež z počtu respondentov, ktorí tieto služby zatiaľ nevyužívajú, avšak radi by to skúsili v budúcnosti: je ich 34 %, teda o 8 % menej ako na Slovensku. Ohľadom vnímania zdieľanej ekonomiky zastávajú internetoví Slováci aj Česi rovnaký všeobecný postoj, ktorý najlepšie vystihuje tento výrok: sú služby, pri ktorých zdieľanie oceňujú, ale sú aj služby, ktorých zdieľanie považujú za negatívne (25 % Slovákov a 22 % Čechov).

EU: Prvý rok GDPR

Európska komisia uverejnila po roku od nadobudnutia účinnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov správu, v ktorej sa zaoberá pozitívnym vplyvom pravidiel Európskej únie (EÚ) na ochranu údajov a možnosťami ďalšieho zlepšenia jeho uplatňovania. Väčšina členských štátov vytvorila potrebný právny rámec a nový systém na posilnenie presadzovania pravidiel na ochranu údajov sa uplatňuje. 

Všeobecné nariadenie o ochrane údajov zvýšilo povedomie občanov EÚ o pravidlách ochrany údajov a ich právach, ako vyplýva z výsledkov Eurobarometra uverejneného v máji 2019. Len 20 % Európanov však vie, ktorý orgán verejnej moci je zodpovedný za ochranu ich údajov. Toto je dôvod, pre ktorý Európska komisia spustila toto leto novú kampaň s cieľom motivovať Európanov, aby si prečítali vyhlásenia o ochrane osobných údajov a aby optimalizovali svoje nastavenia ochrany súkromia.

Hoci nové pravidlá ochrany údajov dosiahli mnohé zo svojich cieľov, v oznámení komisie sa stanovujú aj konkrétne kroky na ďalšie posilnenie týchto pravidiel a ich uplatňovania:

- Jeden kontinent, jeden právny rámec: v súčasnosti všetky členské štáty okrem troch – Grécka, Portugalska a Slovinska – aktualizovali svoje vnútroštátne právne predpisy o ochrane údajov pravidlám EÚ. Komisia bude naďalej monitorovať právne predpisy členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby ďalšia špecifikácia všeobecného nariadenia o ochrane údajov prostredníctvom právnych predpisov členských štátov bola v súlade s týmto nariadením a aby tieto vnútroštátne právne predpisy pritom zbytočne nenavršovali právne požiadavky. Komisia v prípade potreby bez váhania využije nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane konaní o porušení povinností, aby zabezpečila, aby členské štáty správne transponovali a uplatňovali pravidlá.

- Podniky prispôsobujú svoje postupy: súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov pomohol spoločnostiam zvýšiť bezpečnosť ich údajov a rozvíjať ochranu súkromia ako konkurenčnú výhodu. Komisia podporí súbor nástrojov všeobecného nariadenia o ochrane údajov pre podniky s cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov, ako sú napr. štandardné zmluvné doložky, kódexy správania a nový certifikačný mechanizmus. Naďalej bude tiež podporovať MSP pri uplatňovaní týchto pravidiel.

- Silnejšia úloha orgánov pre ochranu údajov: všeobecné nariadenie o ochrane údajov poskytlo vnútroštátnym orgánom pre ochranu údajov väčšie právomoci na presadzovanie pravidiel. Počas prvého roka ich vnútroštátne orgány pre ochranu údajov v prípade potreby účinne využili. Orgány pre ochranu údajov takisto užšie spolupracujú v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov. Do konca júna 2019 bolo prostredníctvom mechanizmu spolupráce riešených 516 cezhraničných prípadov. Európsky výbor pre ochranu údajov by mal intenzívnejšie presadzovať svoju vedúcu úlohu a pokračovať v budovaní kultúry ochrany údajov v celej EÚ. Komisia takisto nabáda vnútroštátne orgány na ochranu údajov, aby spojili svoje úsilie, napríklad realizáciou spoločných vyšetrovaní. Európska komisia bude naďalej finančne podporovať vnútroštátne orgány pre ochranu údajov v ich úsilí zameranom na spoluprácu so zainteresovanými stranami.

- Pravidlá EÚ sú referenčným bodom pre kvalitnejšiu ochranu údajov po celom svete: keďže čoraz viac krajín na celom svete pristupuje k moderným pravidlám ochrany údajov, ako referenčný bod používajú štandardy EÚ v oblasti ochrany údajov. Táto vzostupná konvergencia otvára nové príležitosti pre bezpečné toky údajov medzi EÚ a tretími krajinami. Komisia ďalej zintenzívni svoje dialógy o primeranosti, a to aj v oblasti presadzovania práva. Zameriava sa najmä na ukončenie prebiehajúcich rokovaní s Kórejskou republikou v nadchádzajúcich mesiacoch. Komisia sa okrem problematiky primeranosti snaží preskúmať možnosti vytvorenia multilaterálnych rámcov na výmenu údajov na základe vzájomnej dôvery zmluvných strán.

V súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov Európska komisia podá správu o jeho vykonávaní aj v roku 2020, s cieľom posúdiť pokrok dosiahnutý po dvoch rokoch uplatňovania, a takisto preskúma aj 11 rozhodnutí o primeranosti, ktoré boli prijaté na základe smernice z roku 1995.

Upozorňujeme: Nebezpečná miska aj kozmetika

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR upozornil na nebezpečnú drevenú misku aj na ďalšie nebezpečné kozmetické výrobky, ktoré nahlásili do systému Rapex (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolné orgány v Írsku a vo Fínsku. 

Drevená miska Schale, vyrobená v Číne, bola určená na predaj na území Slovenskej republiky cez pobočky spoločnosti TEDi. Laboratórnou analýzou hygienici zistili migráciu formaldehydu a melamínu. Výrobok je tak v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, podľa ktorého musia byť tieto materiály a predmety vyrobené tak, aby za obvyklých alebo predvídateľných podmienok používania ich zložky neprechádzali do potravín v množstve, ktoré by mohlo ohroziť zdravie ľudí. 

Medzi nebezpečné kozmetické výrobky, ktoré sa môžu nachádzať aj v slovenských predajniach, patrí farbiaci prášok henna od výrobcu M. Manzoor & Co. Pak z Pakistanu s názvom Zarqa Henna. Vo výrobku bol zistený prekročený limit na mikroorganizmy, kvasinky a plesne. Potenciálne nebezpečenstvo predstavuje aj prírodný šampón značky Ayumi Naturals pod názvom Shikakai Powder 100 % Natural Hair Cleanser. Výrobca šampónu nie je uvedený, no jeho dovozcom je Spojené kráľovstvo. Výrobky sú v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o kozmetických výrobkoch. V prípade, že výrobky prídu do kontaktu s poškodenou pokožkou alebo očami, môžu spôsobiť infekcie alebo podráždenie. Úrad varuje aj pred čistiacim výrobkom na vlasy a telo pre deti pod názvom No perfume baby all-over wash. Výrobcom je Urtekram International A/S z Dánska. Ďalším výrobkom, na ktorý upozorňujú hygienici, je henna farbiaci prášok s názvom 100 % Pure (Mehandi) Henna Powder od výrobcu Ayumi Naturals z Indie. Vo výrobkoch bol prekročený limit na mikroorganizmy.

Spotrebiteľom sa odporúča, aby uvedené výrobky nekupovali a v prípade už zakúpené výrobky nepoužívali. Môžu ho vrátiť späť do predajne a požiadať o vrátenie kúpnej ceny.

Radíme: Symboly na plastových výrobkoch

Symboly na plastových obaloch a výrobkoch by sme ako spotrebitelia rozhodne nemali prehliadať. Dodržiavanie pokynov uvedených formou značiek a symbolov je dôležité pre správne použitie a minimalizovanie ohrozenia zdravia ľudí. Inštrukcie môžu byť uvedené aj slovne.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) sa na plastových výrobkoch často objavujú napríklad symboly umývačky riadu, mikrovlnnej rúry či mrazničky. Ak sa tieto symboly na plastových obaloch alebo na výrobkoch nenachádzajú, znamená to, že nie sú určené na takéto použitie. Aj ak sú prečiarknuté, rovnako sa nesmú v danom prostredí používať! Trojuholníkové značky informujú o materiáli plastového výrobku. Číslo v trojuholníku v žiadnom prípade neznamená počet použití. Väčšina plastov, napríklad tégliky, poháre a PET fľaše, je určená na jedno použitie. 

Symboly a značky môžu byť umiestnené na obale alebo na priamo na výrobkoch, na etikete, prípadne priloženom oznámení. Mali by byť zreteľne čitateľné a uvedené v slovenskom jazyku. Používatelia sa s nimi môžu stretnúť napríklad na PET fľašiach, plastových miskách, dózach na potraviny či kuchynskom náčiní. K neoficiálnym symbolom patrí označenie BPA free - označuje produkt, ktorý neobsahuje chemickú zlúčeninou bisfenol A. Používanie tejto látky je obmedzené, úplný zákaz platí pri výrobe PC pohárov a fliaš pre deti do troch rokov.

EU: Hospodárska prognóza z leta 2019

Rast v eurozóne bol v prvom štvrťroku tohto roku silnejší, než sa očakávalo, a to vďaka viacerým dočasným faktorom (mierna zima či oživenie predaja automobilov). K rastu prispeli aj opatrenia fiškálnej politiky, ktoré zvýšili disponibilný príjem domácností vo viacerých členských štátoch. 

Krátkodobé vyhliadky pre európske hospodárstvo sú však poznačené vonkajšími faktormi. Prognóza rastu HDP eurozóny v roku 2019 zostáva nezmenená na úrovni 1,2 %, zatiaľ čo prognóza na rok 2020 sa mierne znížila na úroveň 1,4 %. Prognóza HDP pre Európsku úniu (EÚ) zostáva nezmenená na úrovni 1,4 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020. Predpokladá sa, že rast HDP bude v roku 2020 vyšší, čiastočne v dôsledku vyššieho počtu pracovných dní. Hospodársky rast v Európe je naďalej poháňaný domácim dopytom, a to najmä spotrebou domácností, k čomu prispieva pretrvávajúci silný trh práce. HDP má podľa prognózy v tomto aj budúcom roku rásť vo všetkých členských štátoch EÚ, no rast bude výrazne silnejší v niektorých oblastiach (napr. v strednej a východnej Európe, na Malte a v Írsku) v porovnaní s inými (napr. Taliansko, Nemecko).

Prognózy celkovej inflácie v eurozóne a EÚ sa v tomto a budúcom roku znížili o 0,1 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku nižších cien ropy a mierne slabšieho hospodárskeho výhľadu. Inflácia v eurozóne dosiahne podľa aktuálnych prognóz priemernú úroveň 1,3 % v roku 2019 aj v roku 2020, zatiaľ čo v EÚ má dosiahnuť v priemere 1,5 % v roku 2019 a 1,6 % v roku 2020.

Riziká pre globálny hospodársky výhľad sú naďalej výrazne previazané a sú prevažne negatívne - prehĺbená hospodárska konfrontácia medzi USA a Čínou spolu so zvýšenou neistotou spojenou s obchodnou politikou USA, napätie na Blízkom východe okrem toho zvyšuje potenciál výrazného nárastu cien ropy, na domácej pôde zostáva hlavným zdrojom neistoty brexit.

Hospodársky rast Slovenska zostáva naďalej silný, ale predpokladá sa jeho zmienenie z 4,1 % v roku 2018 na 3,6 % v roku 2019 a 3,3 % v roku 2020. Domáca spotreba v dôsledku silného rastu reálnych miezd a rastu zamestnanosti ostáva naďalej ťahúňom rastu. Napriek pretrvávajúcej neistote v obchodných vzťahoch, vývozy budú kvôli rastúcemu objemu automobilovej produkcie naďalej výrazným prispievateľom k hospodárskemu rastu. Inflácia, ktorá dosiahla v roku 2018 úroveň 2,5 % by mala mierne klesnúť na 2,4 % v 2019 a 2,3 % v 2020.

Upozorňujeme: Ďalší podvodný e-shop

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) zaevidovala viacero spotrebiteľských podaní o porušovaní právnych predpisov v súvislosti s prevádzkovaním e-shopov alabo.sk, resp. alabo.cz.

Okrem slovenských spotrebiteľov na nekalé obchodné praktiky prevádzkovateľa uvedených e-shopov poukazujú aj spotrebitelia z iných členských štátov Európskej únie, ktorí svoje podnety podali prostredníctvom Európskeho spotrebiteľského centra v SR. Spoločnosti ALABO zatiaľ nereagovala na výzvy SOI, ani nekomunikuje s kupujúcimi, ktorým nedodala zaplatený tovar.

Odporúča sa preto, aby ste zvážili nákup prostredníctvom internetových obchodov alabo.sk a alabo.cz, ktoré prevádzkuje spoločnosť ALABO, s. r. o., Gorkého 10, Bratislava.

Trend: Zmena zamestnania

V najbližších troch mesiacoch uvažuje o zmene práce tretina Slovákov a ďalšia takmer štvrtina túto možnosť úplne nevylučuje. Konkurencia ich k sebe láka aj na vyšší plat. 

Zamestnávatelia musia zostať v strehu, viac než polovica zamestnancov sa buď chystá (33 %), alebo sa rozhoduje (23 %) o zmene zamestnania. Podľa prieskumu personálnej agentúry Manuvia (prostredníctvom Instant Research na jar 2019 na  vzorke 1.050 zamestnancov) pri úvahách o zmene práce rozhoduje pre viac než štvrtinu zamestnancov už suma 100 eur. Až dve tretiny zamestnancov by požadovali zvýšenie platu o 200 eur a viac. Novú prácu si chcú nájsť predovšetkým mladšie vekové skupiny a ľudia so základným vzdelaním, teda veľmi často ľudia na pozíciách, ktoré je už dnes veľmi ťažké obsadiť. K regiónom, kde ľudia uvažujú o zmene práce najčastejšie, patrí Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Trenčiansky kraj (nad 30 %). Oproti ostatným regiónom je v Bratislave už tradične nízka nezamestnanosť. Hlavné mesto sa stalo akýmsi centrom pracovného trhu Slovenska. Netreba zabúdať ani na Košice, kde sú silne zastúpené IT spoločnosti, ako aj na automobilky v Žilinskom, Nitrianskom a Trnavskom regióne, ktoré rádovo znižujú mieru nezamestnanosti. 

Nový zamestnávateľ by hľadal jednoduchšie v susednom Česku než na Slovensku, resp. aspoň tak to respondenti v prieskume vnímajú. Novú prácu by 6 % zamestnancov na Slovensku našlo prakticky okamžite. Každý desiaty človek by nemal problém nájsť si prácu do dvoch týždňov, takmer tretina ľudí do mesiaca a zostávajúcej polovici by hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac. Vyhliadky na uplatnenie na trhu práce sa líšia podľa veku respondentov. Zatiaľčo 33 % mladých dospelých si myslí, že by im hľadanie práce trvalo len niekoľko týždňov, v skupine zamestnancov v preddôchodkovom veku je to 23 %. Pesimistickejšie sú ženy, ktoré uvádzali, že by im hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac (59 % u žien a 40 % u mužov).

EU: Bezpečnosť sietí 5G

V nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie (EK) o spoločnom európskom prístupe k bezpečnosti sietí 5G sa 24 členským štátom Európskej únie (EÚ) podarilo podniknúť prvý krok vo forme predloženia vnútroštátnych posúdení rizík. 
Vnútroštátne posúdenie rizika zahŕňa prehľad:
· hlavných hrozieb a aktérov s vplyvom na siete 5G;
· stupňa citlivosti prvkov a funkcií sietí 5G, ako aj ďalších zložiek a
· rôznych typov zraniteľnosti vrátane technických, ako aj iných – napríklad riziká potenciálne vyplývajúce z dodávateľského reťazca sietí 5G.
Na vypracovaní vnútroštátnych posúdení sa podieľala celá škála zodpovedných aktérov v členských štátoch vrátane orgánov kybernetickej bezpečnosti a telekomunikačných orgánov a bezpečnostných a spravodajských služieb, vďaka čomu sa posilnila ich spolupráca a koordinácia.

Na základe doručených informácií členské štáty v spolupráci s EK a Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) do 1. októbra 2019 pripravia koordinované celoúnijné posúdenie rizika. Agentúra ENISA pritom v súčasnosti pripravuje analýzu hrozieb sietí 5G, ktorá poslúži ako dodatočný vstup. Skupina pre spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti do 31. decembra 2019 vypracuje a odsúhlasí súbor opatrení na zmiernenie rizík identifikovaných v posúdeniach rizík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Vzhľadom na to, že koncom júna nadobudol účinnosť akt o kybernetickej bezpečnosti, EK a Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť zriadia rámec certifikácie platný v celej EÚ. Členské štáty sa vyzývajú na spoluprácu v záujme priorizovania systému certifikácie, ktorý sa vzťahuje na siete 5G a ich vybavenie. Do 1. októbra 2020 by mali posúdiť účinky prijatých opatrení s cieľom stanoviť, či treba podniknúť ďalšie kroky. V tomto posúdení by sa malo zohľadniť koordinované európske posúdenie rizika.

SR: Upravený register partnerov verejného sektora

S účinnosťou od 1. septembra 2019 schválila

Národná rada SR novelu zákona o registri partnerov verejného sektora. Na aké novinky sa máme pripraviť?

Upravuje sa okruh pôsobnosti zákona. Povinnosť registrácie po novom nebudú mať podniky odoberajúce energie vo veľkom množstve. Keďže odber energií sa spravidla uskutočňuje v rámci bežného obchodného styku, povinnosť registrácie sa v tomto prípade míňala účelu zákona. Povinnosť registrácie nebudú mať ani verejné podniky, banky, poisťovne a niektoré finančné inštitúcie, ktorých registrácia bola vzhľadom na ich postavenie zbytočná. Tešiť sa môžu aj veľké zahraničné firmy (emitenti cenných papierov), ktoré budú môcť výrazne zredukovať počet zapísaných osôb. Zákon myslí aj na ochranu osobných údajov, keďže za určitých podmienok bude umožnené namiesto údajov o trvalom pobyte fyzickej osoby zapísať údaj o sídle spoločnosti. Oprávneným osobám uľahčí prácu zavedenie tzv. dobrovoľného overenia identifikácie, ktoré spočíva v tom, že oprávnené osoby budú môcť vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod aj mimo zákonom povinne stanovených udalostí. 

Novela zákona operatívnym spôsobom rieši aj medzery zákona, ktoré vyšli najavo v aplikačnej praxi súdu a ktoré sa snažili využiť subjekty, voči ktorým sa viedlo konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Po novom zákon výslovne uvádza, že ak v priebehu konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod dôjde k výmazu partnera verejného sektora na návrh oprávnenej osoby, súd toto konanie dokončí. „Veľmi podstatnou je tiež skutočnosť, že v prípade výmazu spoločnosti sa táto spoločnosť nebude môcť nasledujúce 2 roky do registra znova zapísať, čo bude firmy motivovať odhaľovať svoje skutočné vlastnícke pozadie ešte viac ako vysoké finančné pokuty“, dodáva Ján Azud. Napriek pozitívnemu hodnoteniu novely naďalej existuje priestor na precizovanie zákona, a to najmä v jeho procesnej časti. JUDr. Ivan Šafranko uvádza: „Ministerstvo spravodlivosti SR pri tvorbe novely odignorovalo návrh Slovenskej advokátskej komory a ďalších subjektov na zavedenie možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o výmaze subjektu z registra. Partner verejného sektora tak v súčasnosti nemá možnosť brániť svoje práva v rámci dvojinštančného konania. Zastávame názor, že takýto stav popiera ústavné princípy a medzinárodné dohovory zaručujúce spravodlivý súdny proces.“

Aktuálne: Osobné údaje z kamier

Úrad na ochranu osobných údajov upozornil na verejnú konzultáciu Európskeho výboru na ochranu osobných údajov (EDPB) o spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení.

Usmernenia, ktoré prijal na júlovom plenárnom zasadnutí Európsky výbor na ochranu osobných údajov, sa venujú nasledujúcim oblastiam: zákonnosť spracúvania (právny základ), vylúčenie monitorovania spod pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov z dôvodu spracúvania fyzickou osobou výlučne pre domácu činnosť, poskytnutie videonahrávky tretím stranám, spracúvanie biometrických údajov, právo na prístup, právo namietať a právo na výmaz, informačná povinnosť, štandardná a špecificky navrhnutá ochrana a iné. 

Dostupné sú na https://edpb.europa.eu/our-work-tools/public-consultations/2019/guide lines-32019-processing-personal-data-through-video_en. 

Pripomienky je nutné zaslať v anglickom jazyku priamo na mailovú adresu EDPB@edpb.europa.eu do 6. septembra 2019.

EU: 36 miliárd phishingových správ ročne

Podľa údajov Európskej komisie zločinci ukradli za minulý rok 1,44 miliardy eur páchaním podvodov v oblasti bezhotovostných platieb. Medzi najčastejšie spôsoby patrí odčítanie údajov z karty pri platení bezkontaktne, zadávanie údajov z karty pri on-line nákupoch a tzv. phishing, teda vymáhanie údajov podvodnými správami.

Európskym občanom sa každý rok zašle približne 36 miliárd phishingových správ. Ide o činnosť, pri ktorej sa podvodník snaží neoprávnene získať od používateľov heslá, používateľské mená a ďalšie podrobnosti napríklad o platobných kartách. Problémom je aj nakupovanie cez internet. „V roku 2018 až 70 % Slovákov nakúpilo cez internet. V porovnaní s okolitými krajinami sme lídrami. Súvisí to aj s tým, že Slováci radi využívajú zľavy a tých ja na eshopoch veľa. Vlani minuli viac ako miliardu eur. Takmer 7 % všetkých platieb kartou sa uskutoční práve pri nákupe cez internet", uviedla Lenka Buchláková. Podľa nej je dôležité rozoznať nedôveryhodný web. Väčšinou sú to neaktívne webové stránky, ktoré aj podľa grafiky vyzerajú zastarané. Majú nefunkčné podstránky alebo obsahujú preklepy. Veľakrát im chýba bezpečnostný certifikát https, ktorý je na začiatku okienka s URL adresou. Zobraziť sa môže aj ako odomknutý zámok pri názve domény. Tieto stránky nemajú štandardné platobné brány. 

„Akonáhle klient zistí neštandardnú operáciu na jeho účte, mal by hneď kontaktovať klientske centrum banky, kartu zablokovať a následne zadať reklamáciu. V prípade podozrenia na zneužitie platobnej karty na internete všetky reklamácie banky prešetrujú a posudzujú individuálne, nakoľko musia zohľadňovať aj pravidlá kartových spoločností. Záleží to aj od toho, o aký typ zneužitia ide, v niektorých prípadoch môžu mať klienti svoje peniaze naspäť už o niekoľko dní, pri tých komplikovanejších to môže byť však dlhšie", zdôrazňuje analytička. Bezkontaktné platobné karty v porovnaní s klasickými kartami neznamenajú pre klientov vyššie riziko. Práve naopak, keďže klient kartu pri platení nedáva z rúk, je v podstate nemožné, aby ju niekto počas platenia oskenoval. Navyše, pokiaľ by sa preukázalo, že karta bola zneužitá na bezkontaktnú platbu, banka klientovi vráti peniaze.

 

Výzva: Podpora rodovej rovnosti

Úrad vlády SR  vyhlásil v rámci Nórskych grantov otvorenú výzvu na predkladanie žiadostí o projekt v programe Domáce a rodovo podmienené násilie. Na výzvu vyčlenil 1.440.000 eur. Oprávnenými žiadateľmi sú verejné alebo súkromné, komerčné aj nekomerčné subjekty i mimovládne organizácie. 

Podporu získajú najmä projekty realizované inštitúciami či odborníkmi s relevantnou históriou o ich doterajšej činnosti, projekty podporujúce inštitúcie dlhodobo aktívne v oblasti rodovej rovnosti, projekty, v rámci ktorých budú poskytnuté prednášky vo viacerých školách a okresoch a viacerých školách s vysokým zastúpením žiakov a študentov z rómskeho etnika. Rovnako projekty zamerané na aktívne zapojenie rôznorodých zainteresovaných strán, projekty, ktoré sú udržateľné a inovatívne a zároveň boli konzultované so zodpovednými zainteresovanými stranami či projekty realizované v partnerstve so subjektmi z Nórskeho kráľovstva.

Rôzne projekty budú vyberané tak, aby spoločne prispeli k naplneniu týchto priorít. Posudzovať ich bude výberová komisia, pozostávajúca najmenej zo štyroch osôb s príslušnými odbornými znalosťami. Žiadosť o projekt má byť vypracovaná v anglickom jazyku a predložená elektronicky prostredníctvom aplikácie na webovej stránke eeagrants.sk