SR: Do roku 2020 by mala byť každá jedna obec pokrytá rýchlym internetom

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) podpísal s operátormi a združením lokálnych poskytovateľov internetu memorandá, na základe ktorých majú pokryť naše územie rýchlym internetom. V apríli t.r. začal ich záväzky monitorovať a z monitoringu vyplynulo, že biele miesta na území SR do roku 2020 úplne zmiznú. 

Jedným z cieľov Európskej únie je, aby mali všetci jej obyvatelia prístup k internetu s rýchlosťou minimálne 30 megabitov za sekundu (Mbit/s). Na Slovensku je aktuálne niekoľko desiatok obcí, v ktorých je menej ako 50 % ich územia pokrytých internetom s rýchlosťou 30 Mbit/s, pričom ich však do konca roka 2020 operátori plánujú pokryť. K dnešnému dňu je na našom území len jedna malá obec v okrese Rožňava, ktorú zatiaľ neplánuje pre ekonomické dôvody pokryť žiadny z operátorov.

Úrad pripravuje Národný plán širokopásmového internetu. Jeho predpokladom je detailnejšie zmapovanie Slovenska na každej adrese s prístupom k rýchlosti pripojenia minimálne 100 Mbit/s, s možnosťou zvýšenia na 1 gigabit za sekundu (Gbit/s). Výsledky mapovania by mali zabezpečiť, aby mala každá jedna domácnosť v nasledujúcich rokoch prístup k super rýchlemu internetu. Dôvodom mapovania každej adresy na Slovensku je budúce eurofondové programové obdobie 2021-2027, v ktorom chce SR čerpať peniaze na širokopásmový internet.

Pokrytie internetom už úrad v minulosti mapoval, vtedy sa ale zameriaval na pokrytie NGA sietí v obciach a zisťoval dostupnosť základného širokopásmového pripojenia s rýchlosťou 30 Mbit/s. Mapovanie vychádzalo z cieľov Digitálnej agendy do roku 2020. Aktuálne mapovanie vychádza zo strategických cieľov Európskej únie pre oblasť konektivity do roku 2025, uzatvára úrad vicepremiéra.

EU: Spoločné výskumné centrum

Európski výskumníci získali ďalšie príležitosti využívať zariadenia Spoločného výskumného centra (JRC): po prvom kole iniciatívy za otvorený prístup (takmer 100 oprávnených návrhov od 92 výskumných inštitúcií) majú teraz externí vedci prístup k ďalším laboratóriám útvaru Komisie pre vedu a vzdelávanie a budú môcť uskutočňovať aj experimenty týkajúce sa bezemisných riešení v oblasti energetiky a jadrovej bezpečnosti. 

Od momentu, kedy v roku 2017 JRC po prvý raz sprístupnilo svoje zariadenia, vedci z 21 krajín EÚ a troch susediacich krajín uskutočňujú experimenty v 12 laboratóriách JRC v Geeli (Belgicko), Ispre (Taliansko) a v Karlsruhe (Nemecko). Táto iniciatíva sa v súčasnosti rozširuje na Petten (Holandsko), v ktorom sa nachádzajú výskumné laboratóriá JRC pre energetiku a dopravu. Výskumní pracovníci z krajín EÚ a krajín pridružených k výskumnému programu Horizont 2020 sa môžu prihlásiť do 30. septembra.

V Pettene sú odteraz prístupné dve zariadenia na vývoj technológie vodíkových palív: zariadenie na testovanie vysokotlakových palivových nádrží a zariadenie na testovanie palivových článkov a elektrolyzérov. Vodík je jedným z najsľubnejších alternatívnych palív, keďže nevytvára žiadne emisie oxidu uhličitého. Technológia je však len v ranom štádiu vývoja a ak má nahradiť konvenčné fosílne palivá, je nutné v ňom pokračovať. Výskumníci budú v Pettene vykonávať experimenty s vodíkovými článkami a palivovými nádržami za rôznych environmentálnych podmienok

JRC okrem toho sprístupňuje dve špičkové laboratóriá na výskum aktinidových materiálov v Karlsruhe. Aktinidové prvky sú pilierom jadrových technológií využívaných v takých oblastiach ako energetika, výskum vesmíru alebo liečebné postupy. Vedci budú môcť uskutočňovať bádateľský výskum s cieľom prispieť k vývoju nových jadrových zariadení alebo materiálov.

Od septembra JRC poskytne takisto prístup k viacerým svojim európskym zariadeniam v Geeli na meranie údajov týkajúcich sa jadrových reakcií a jadrového rozpadu. Také merania slúžia na zlepšenie bezpečnosti jadrových reaktorov a nakladania s jadrovým odpadom, ako aj posilnenie rádiologickej ochrany občanov a životného prostredia.

Technológie: Čo nás čaká v blízkej budúcnosti?

Podľa Prognózy Future of the Economy spoločnosti Dell Technologies a Inštitútu pre budúcnosť (Institute for the Future) vstúpime v priebehu nasledujúcej dekády do ďalšej éry partnerstva medzi človekom a strojom. Laboratóriá, startupy a technologickí vizionári sa nepretržito venujú vývoju technológií, ktoré budú poháňať infraštruktúru sveta v roku 2030. Sú to však inovácie, ktoré radikálne zmenia spôsob nášho života?

Je rok 2019 a bežný človek dokáže ovládať hlasom domáce spotrebiče, alebo nakupovať kryptomeny cez aplikáciu na mobilnom telefóne. Je pravdepodobné, že sa technológie dostupné v súčasnosti naučia lepšie rozumieť našim každodenným potrebám a odbremenia nás od opakujúcich sa činností – pomocou nich človek prekoná svoje limity a prehĺbi sa tak spolupráca medzi ľuďmi a strojmi. Signál zmeny je badateľný už dnes. Hasičský záchranný zbor mesta Pittsburgh má k dispozícií nástroj s umelou inteligenciou, ktorý využíva prediktívnu analytiku na identifikáciu budov so zvýšeným rizikom požiaru. Pokročilá sieť senzorov tzv. internetu vecí (IoT) umiestnených na vertikálnej farme AeroFarms znásobuje produktivitu o 390-krát oproti konvenčnému poľnohospodárstvu.

Všadeprítomná 5G sieť umožní zapojenie nespočetného množstva zariadení, ktoré budú navzájom komunikovať prostredníctvom internetu vecí. Rýchlosť pripojenia už nebude prekážkou, čo otvorí priestor pre spracovanie dát v reálnom čase a prinesie okamžité informácie pre ľudí aj umelú inteligenciu. Mestá budú prepojené viac ako kedykoľvek predtým – koncept inteligentných miest a digitálnej infraštruktúry sa stane realitou. V priemysle bude umelá inteligencia monitorovať celý výrobný cyklus a vyhodnotí, aké sú najefektívnejšie spôsoby produkcie. Eliminuje vytváranie odpadu, určí primeranú rýchlosť či optimalizuje proces s ohľadom na dopyt. Navyše, prediktívne modely budú schopné zákazníkovi vytvoriť personalizované odporúčania.

Človek však nebude jediným správcom IoT zariadení. Viceprezidentka ELEVATE Global Heather Canon naznačila, že v roku 2030 by mohli byť IoT zariadenia schopné dozerať na stroje aj ľudských pracovníkov. Algoritmy v aplikáciách Uber alebo Lyft už dnes fungujú ako robotickí manažéri, ktorí priraďujú vodičom ďalšie jazdy.

Upozorňujeme: Nový vírus cez SMS

Po vyše dvojročnom období výskumníci ESET objavili opäť Android ransomware, ktorý sa cez SMS správy snaží šíriť do viacerých kútov sveta. Ide o typ škodlivého kódu, ktorý zašifruje obsah mobilného telefónu alebo tabletu s operačným systémom Android a za odšifrovanie žiada od majiteľa výkupné. 

Škodlivý kód sa šíril na stránke Reddit cez príspevky súvisiace s pornografiou, taktiež cez stránku XDA Developers, kde je fórum pre Android vývojárov. Po nainštalovaní a ešte pred zašifrovaním obsahu infikovaného zariadenia zašle škodlivý kód SMS správu na všetky kontakty, ktoré sú v mobile alebo tablete uložené. Týmto sa snaží naviesť ďalšie obete k tomu, aby si nainštalovali tento škodlivý kód. „Toto môže teoreticky viesť k veľkému nárastu infekcií. Obzvlášť tým, že tento ransomware má 42 jazykových verzií škodlivej SMS správy. Našťastie si aj nič netušiaci používatelia musia všimnúť, že správy sú veľmi zle preložené a že niektoré jazykové verzie nedávajú vôbec zmysel“, vysvetľuje Lukáš Štefanko. Jazykovú verziu správy si škodlivý kód vyberá na základe jazykového nastavenia infikovaného mobilného zariadenia.

Štefanko dodáva, že kampaň na šírenie tohto škodlivého kódu je malá a pôsobí amatérsky: „Ak však tvorcovia tohto škodlivého kódu vylepšia jeho distribúciu, môže sa z neho stať vážna hrozba.“ Výška výkupného je v tomto prípade dynamická od 0,01 Bitcoinu do 0,02 Bitcoinu, čo je aktuálne od 85 do 170 eur.

Ako sa chrániť pred Android malvérom:
- Svoj Android mobil alebo tablet nastavte tak, aby sa aktualizoval ideálne automaticky. Aby ste boli chránení aj v prípade, že nepatríte medzi technicky najzdatnejších používateľov.
- Pokiaľ je to možné, sťahujte aplikácie len z oficiálnych obchodov ako Google Play. Aj do týchto obchodov sa občas dostane škodlivá aplikácia, ale je v nich vyššia šanca, že ju Google odstráni.
- Ešte pred inštaláciou aplikácie si pozrite jej hodnotenie a recenzie. Zamerajte sa hlavne na tie negatívne, tie totiž väčšinou pochádzajú od skutočných používateľov. Pozitívne vie sfalšovať útočník.
- Zamerajte sa na povolenia, ktoré si aplikácia pýta. Ak sa vám zdá, že sú pre účel aplikácie neadekvátne, aplikáciu nesťahujte.
- Používajte spoľahlivú bezpečnostnú aplikáciu.

EU: Konvergencia a konkurencieschopnosť

Európska komisia navrhla rámec pre riadenie rozpočtového nástroja pre konvergenciu a konkurencieschopnosť. Tento nástroj pomôže členským štátom eurozóny a ďalším zúčastneným členským štátom posilniť odolnosť ich hospodárstiev a eurozóny prostredníctvom podpory cielených reforiem a investícií.

Podľa návrhu stanoví Rada každý rok po prerokovaní v Euroskupine strategické smery týkajúce sa reformných a investičných priorít eurozóny ako celku. Následne prijme Rada odporúčanie, ktoré bude obsahovať usmernenia pre jednotlivé členské štáty eurozóny týkajúce sa reforiem a investícií, ktoré sa majú v rámci nástroja podporiť. Oba tieto kroky budú v plnej miere začlenené do krokov a usmernení stanovených v rámci európskeho semestra a budú s nimi v súlade. Uplatňovanie tohto nástroja bude prispôsobené harmonogramu európskeho semestra. Nástroj sa bude tiež používať v súlade a v súčinnosti s ostatnými politikami pre investície, ako sú fondy politiky súdržnosti EÚ, Nástroj na prepájanie Európy a InvestEU.

Členské štáty mimo eurozóny, ktoré sa zúčastňujú na mechanizme výmenných kurzov II, sa do rozpočtového nástroja budú môcť zapojiť dobrovoľne. Na tento účel by sa mali vypracovať vhodné opatrenia, ktoré budú v súlade s dnešným návrhom.

Nový rámec umožní členským štátom eurozóny najmä:
a) stanoviť strategické smery reforiem a investičných priorít v eurozóne (ako súčasť odporúčania pre eurozónu);

b) poskytnúť usmernenia pre jednotlivé krajiny týkajúce sa reformných a investičných cieľov, ktoré budú prijaté súbežne s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

c) získať informácie od Európskej komisie o tom, ako sa členské štáty eurozóny riadili predchádzajúcimi strategickými smermi.

Rozpočtový nástroj pre konvergenciu a konkurencieschopnosť bude vytvorený v rámci návrhu programu na podporu reforiem. Má byť súčasťou rozpočtu únie a jeho veľkosť sa stanoví na základe rokovaní o budúcom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027.

Ľudia majú k vede rešpekt, niekedy sa jej až boja

Na tom, že veda je zaujímavou oblasťou ľudskej činnosti, sa zhodnú štyria z piatich ľudí. Zároveň skoro desatinu populácie desí, čo všetko sa dá s pomocou vedy dokázať. Vo všeobecnosti ľudia priznávajú, že toho o vede vedia málo a nedokážu si ju predstaviť v bežnom živote. 

Žiadne vedecké bádanie sa nezaobíde bez prirodzenej zvedavosti a rovnako vedecké poznatky obvykle vzbudzujú pozornosť. Podľa prieskumu technologickej spoločnosti 3M väčšinu ľudí veda zaujíma, aj keď s pribúdajúcim vekom tento záujem mierne klesá. Celosvetovo prejavuje o vedecké témy najväčší záujem veková kategória medzi 18 a 34 rokov, v ktorej sa ponúka súvislosť s ešte prebiehajúcim, alebo v blízkej minulosti ukončeným univerzitným vzdelávaním. Výsledky zo strednej Európy sú odlišné. Reputácia vedy medzi vekovou skupinou vysokoškolákov a doktorandov je tiež silná, ale ešte viac vede fandia ľudia v strednom veku (35 až 50 rokov, 87 %). Prieskum priniesol ešte jeden zaujímavý poznatok. Skoro polovica ľudí verí iba tým vedeckým tvrdeniam, ktoré sú v súlade s ich presvedčením. Viac ako tretina ľudí, či už vedcom fandia alebo nie, je k ich záverom skeptická. Najčastejšie uvádzaným dôvodom je to, že existuje rad vedeckých poznatkov, ktoré sa navzájom vyvracajú, alebo prostý fakt, že ľudia nedôverujú veciam, ktorým nerozumejú. 

Ľudia vidia vo vede nádej pre riešenie súčasných globálnych problémov, hlavne v otázkach životného prostredia. Najvýraznejšiu podporu má ale veda v oblasti medicíny. Spolu 64 % dopytovaných napríklad predpokladá, že vedci vynájdu liek na chronické choroby, ako je rakovina, ešte v priebehu ich života. Na druhej strane je vidieť, že sú oblasti, kam ľudia vedu ešte púšťať nechcú. Napríklad 79 % dopytovaných by uprednostnilo ako asistenta človeka pred robotickým asistentom. Viac ako tretina respondentov (36 %) ale tiež tvrdí, že keby veda neexistovala, ich život by sa nijako nezmenil. Málokto si však uvedomuje, že s výsledkami vedeckých poznatkov sa stretávame v každodennom živote. Či už to sú napríklad samolepiace bločky v kancelárii, náplasti v domácej lekárničke, fonendoskop na krku lekára alebo materiály v dopravných prostriedkoch, veda je všade okolo nás.

Medzi Stredoeurópanmi panuje presvedčenie, že najdôležitejšou vlastnosťou k úspešnej vedeckej kariére je inteligencia a že práca vedca je určená iba pre géniov. Vo svete sa ale ešte väčší význam prikladá zvedavosti. Tak či tak vedci majú vo verejnosti rešpekt. Možno aj preto si vyjadrenia vedcov k odborným témam udržiavajú väčšiu kredibilitu ako názory priateľov, rodiny a kolegov alebo sprostredkované informácie na sociálnych sieťach. V každom prípade, aspoň základné povedomie o vede by mal mať podľa 88 % respondentov úplne každý, bez ohľadu na to, akú prácu vykonáva. Typickou profesiou, ktorá vyžaduje technické vzdelanie a porozumenie vede, je podľa 80 % ľudí
kozmonaut, prípadne tiež elektrikár alebo mechanik (50 %). V strednej Európe ľudia tiež majú vysoké nároky na odborné znalosti bankárov (48 %).

Prieskum 3M okrem iného odhalil:
. 27 % dopytovaných by sa radšej vzdalo sexu ako svojho smartfónu.
. 15 % dopytovaných by radšej oslovilo 5 000 nových sledovateľov na sociálnych sieťach, ako by získali 5 naozajstných priateľov.
. 45 % dopytovaných verí iba tým vedeckým poznatkom, ktoré sú v súlade s ich vlastným presvedčením.
. Keby sa ľudia (58 % celosvetovo a 43 % v strednej Európe) mohli vrátiť v čase, zvolili by si kariéru súvisiacu s vedou.
. Skoro tretina respondentov po celom svete uviedla, že sa na vedeckú kariéru nedala preto, že dostatočne neštudovala. V strednej Európe 35 % ľudí uviedlo, že si nepripadali dosť múdri.
. Medzi predmety, ktoré v škole respondentom veľmi nešli, hrá celosvetovo prím hlavne matematika (26 %), v strednej Európe to sú prírodné vedy (25 %).

Trend: Stratégia pre budúcnosť práce

Umelá inteligencia, internet vecí, virtuálna realita a ďalšie pokročilé technológie menia spôsoby podnikania. Spoločnosti, ktorým sa podarilo úspešne implementovať stratégiu pre budúcnosť práce sú označované skratkou FDO.

Prieskum Dell Technologies a VMware publikovaný v rámci štúdie IDC s názvom Buďte pripravení na „budúcnosť práce“: Nasledujte lídrov ukázal, že iba 29% európskych firiem má stratégiu pre budúcnosť práce a upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska je ignorovanie tohto trendu neudržateľné.
Existujú desiatky významných technológií, ktoré formujú vývoj práce budúcnosti, avšak jedna z nich sa vyníma nad ostatnými. Je ňou digitalizácia pracoviska, ktorá je hnacím motorom transformácie a zamestnancom zjednodušuje prístup ku všetkým potrebným aplikáciám a materiálom. FDO firmy využívajú integrované platformy digitálneho pracoviska, ktoré zabezpečujú:
- Podporu všetkých aplikácií, naprieč zariadeniami a operačnými systémami, bez ohľadu na miesto a čas.
- Štatistiky a dáta, ktoré pomáhajú zlepšovať užívateľskú skúsenosť a bezpečnosť.
- Riešenia ušité na mieru zamestnancovi od prvého dňa až po odchod z pracoviska.

Cesta k pracovisku budúcnosti však nezávisí iba od digitálnych technológií, ale je naviazaná aj na zlepšovanie samotného pracovného prostredia. Štúdia identifikuje, že viac ako polovica FDO firiem sa prestáva riadiť ukazovateľmi výkonnosti(tzv. KPI) a prechádza na behaviorálne ukazovatele – tímová práca, riešenie problémov, adaptabilita a pod. Tento prístup prispieva k zvyšovaniu komfortu zamestnancov bez ohľadu na typ ich úväzku. Okrem toho, až 55% FDO organizácií investuje do tréningových programov, ktoré pracovníkov oboznamujú s najnovšími trendami a pripravujú ich na meniaci sa charakter ich súčasných pozícií.

Mnohé FDO firmy si osvojujú inovácie v spolupráci s tretími stranami – 45% s technologickými partnermi a 40% konzultáciami so zákazníkom. Prekračujú zaužívané hranice korporátnej komunikácie a práve preto je jednou z ich hlavných priorít bezpečnosť. FDO firmy razia nekompromisnú bezpečnostnú politiku, investujú do správy informácií o používateľoch, mobilnej bezpečnosti a iných riešení, ktoré zabraňujú strate citlivých údajov. Až 61% FDO organizácií zavádza nové bezpečnostné riešenia, s ktorými súvisí rekvalifikácia a dodatočné vzdelávanie zamestnancov.

EU: Verejné obstarávanie

Európska únia (EÚ) má otvorený trh verejného obstarávania, ktorého hodnota sa odhaduje na 2 bilióny EUR ročne. V novom usmernení sú uvedené praktické rady pre verejných obstarávateľov v členských štátoch. Slúži ako pomôcka na identifikáciu tých uchádzačov z tretích krajín, ktorí získali prístup na trh verejného obstarávania v EÚ. 

Usmernenie sa ďalej zameriava na zvýšenie informovanosti verejných obstarávateľov o rôznych nástrojoch zo súboru nástrojov EÚ pre verejné obstarávanie. Patria medzi ne opatrenia, ktoré možno prijať v prípade ponúk s neobvykle nízkou cenou, ako aj opatrenia na zabezpečenie toho, aby uchádzači z tretích krajín dosahovali rovnakú úroveň kvality ako uchádzači z EÚ v oblastiach, ako sú bezpečnostné, pracovné a environmentálne normy. Pomáha verejným obstarávateľom aj v tom, aby dokázali efektívne skúmať ponuky, odhaľovať ponuky s potenciálne neobvykle nízkou cenou a nachystať svoje obstarávania tak, aby v nich vybrali možnosť, ktorá bude najinovatívnejšia, sociálne najvýhodnejšia či najekologickejšia. 

Konkrétne sa zameriava na oblasti:

- Prístup zahraničných uchádzačov: Pravidlá EÚ vo všeobecnosti nerozlišujú medzi spoločnosťami z EÚ a z tretích krajín. V usmernení sa však objasňuje, že zaručený prístup na trh verejného obstarávania v EÚ majú len spoločnosti z tretích krajín, s ktorými EÚ podpísala záväzné medzinárodné alebo dvojstranné dohody o voľnom obchode vzťahujúce sa na verejné obstarávanie. Iné spoločnosti z tretích krajín na trhy verejného obstarávania v EÚ zabezpečený prístup nemajú a môžu byť z obstarávaní vylúčené. V usmernení sa ďalej potvrdzuje, že členské štáty majú naďalej možnosť obmedziť prístup na svoje trhy v oblastiach obrany a bezpečnosti.

- Odmietnutie ponúk s neobvykle nízkou cenou: Komisia verejným obstarávateľom pripomína, že v súlade s pravidlami EÚ majú možnosti zamietnuť ponuky, ktorých cena sa javí ako neopodstatnene nízka. Usmernenie obsahuje kontrolný zoznam otázok, ktoré môžu obstarávatelia položiť uchádzačovi, aby im vysvetlil nízku cenu.

- Verejné obstarávanie založené na kvalite: Pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania nabádajú verejné orgány, aby ich obstarávania boli strategické a aby stredobodom ich postupov verejného obstarávania bola inovácia, sociálna zodpovednosť a udržateľnosť. Takto sa dá predísť zadávaniu zákaziek len na základe najnižšej ceny. Usmernenie obsahuje konkrétne príklady takéhoto strategického obstarávania a vysvetľuje sa v ňom, ako pri postupe verejného obstarávania stanoviť a presadzovať sociálne, environmentálne a pracovné normy. Tieto pravidlá platia pre všetky verejné obstarávania bez ohľadu na to, či ponuky predkladajú podniky usadené v EÚ alebo nie.

- Praktická pomoc Európskej komisie: V usmernení sa pripomína aj to, že verejné orgány môžu Komisiu požiadať, aby pred prijatím dôležitých krokov, napríklad pred vyhlásením výzvy na predkladanie ponúk v rámci hlavného projektu alebo podpísaním medzinárodnej dohody, posúdila zlučiteľnosť projektu s pravidlami verejného obstarávania EÚ (tzv. mechanizmus „posudzovania ex ante“). Môže ísť napríklad o poradenstvo súvisiace s neobvykle nízkou cenou alebo o posúdenie formy verejného obstarávania na základe kvality.

Aktuálne: K polovici roka 2019 čerpalo Slovensko eurofondy na úrovni 24,92 %

Slovensko dosiahlo podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu k 30. júnu 2019 za všetky fondy na programové obdobie 2014 – 2020 čerpanie na národnej úrovni 3,82 miliardy eur, čo predstavuje 24,92 % z celkovej alokácie. 

K uvedenému dátumu bolo napríklad z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka čerpaných 44,6 % a zakontrahovaných je 65,9 % prostriedkov, z Kohézneho fondu bolo čerpanie na úrovni 35,2 % a zakontrahovanie 72,3 %. Prostriedky z Európskeho sociálneho fondu sa čerpali na 29,4 % a zakontrahované boli na 74,2 %, zatiaľ čo v prípade Európskeho námorného a rybárskeho fondu bolo čerpanie 6,8 % a kontrahovanie 11,1 %. 

Z alokácie bolo priebežne najväčšie čerpanie v Programe rozvoja vidieka (44,56 %), potom v operačnom programe (OP) Technická pomoc (43,85 %), na treťom mieste v PS INTERACT III (34,46 %) a na štvrtom v OP Integrovaná infraštruktúra (33,73 %), naopak, v programe Interreg V-A SK-AT dosiahlo čerpanie 3,03 %, v Interregu V-A SK-CZ to bolo 4,52 % a v OP Rybné hospodárstvo 6,79 %.

Riadiace orgány v platných výzvach a vyzvaniach pre potenciálnych žiadateľov nenávratného finančného príspevku sprístupnili k 30. júnu financie vo výške 15,77 miliardy eur, čo je 103,05 % z celkovej alokácie. Za prvý polrok boli kontrahované prostriedky v objeme 9,23 miliardy eur, čo predstavuje 60,17 % z celkovej alokácie.

Roaming: Regulácia iba v niektorých krajinách

Regulácia roamingu sa vzťahuje iba na krajiny Európskej únie (EÚ), Nórsko, Lichtenštajnsko a Island. Mobilní operátori tak odporúčajú pre výhodné volania a prístup k internetu mimo týchto krajín vopred sa informovať o cenách či balíčkoch služieb.

Mobilný operátor Orange zákazníkom radí, aby si mimo krajín s reguláciou roamingu aktivovali cestovateľský balík. Vhodné je tiež si kontrolovať spotrebu dát v roamingu. Dáta sú  rovnako využiteľné v EÚ ako doma, pričom po prečerpaní určitého objemu dát zákazník môže zaplatiť roamingový príplatok. Objem dát využiteľný v EÚ bez roamingového príplatku je pre každý paušál iný.

Spoločnosť O2 ponúka v dovolenkových destináciách, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ako napríklad Turecko či Egypt, bezplatnú službu O2 svetový roaming. Zákazník je upozornený bezplatnou SMS správou, ak používaním dátových služieb v roamingu prečerpá istú sumu, neskôr je dátovanie dokonca pozastavené.

Slovak Telekom odporúča naštudovať si dostupnosť operátorov a ich cenové podmienky pre hovory, SMS a dáta. Aj prijatý hovor býva totiž mimo EÚ účtovaný, nie je bezplatný ako na Slovensku či v EÚ. Odchádzajúci hovor mimo EÚ býva tiež účtovaný a spravidla je drahší ako prijímaný. SMS sa účtuje samostatne a býva drahšia ako v EÚ. Ak sú zákazníci zvyknutí na používanie dát, je vhodné aktivovať si dátový balíček.

EU: Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Európska komisia prijala oznámenie a štyri správy, ktoré pomôžu európskym a vnútroštátnym orgánom lepšie zvládať riziká spojené s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. Smernice je nutné implementovať v plnej miere, a zároveň sa poukazuje aj na potrebu doriešiť viacero štrukturálnych nedostatkov, ktoré sprevádzajú vykonávanie pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Oznámenie Smerom k lepšiemu vykonávaniu rámca EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu poskytuje prehľad štyroch správ. Nadnárodná správa o posudzovaní rizík obsahuje aktualizáciu odvetvových rizík spojených s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu (od roku 2017 Európska komisia prijíma túto správu každé dva roky). Stále pretrvávajú niektoré horizontálne nedostatky, najmä pokiaľ ide o anonymné výrobky, identifikáciu konečných užívateľov výhod a nové neregulované výrobky, ako sú virtuálne aktíva. Niektoré z nich sa budú riešiť prostredníctvom nadchádzajúcej transpozície piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí. Členské štáty ešte pritom ešte v plnej miere netransponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí. V správe o posúdení nedávnych ostro sledovaných prípadov prania špinavých peňazí vo finančnom sektore a v správach o finančných spravodajských jednotkách a vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa analyzujú nedostatky súčasného dohľadu a spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, ale zároveň sa navrhujú spôsoby ich riešenia. 

Ukazuje sa, že:
- Banky vo viacerých analyzovaných prípadoch v skutočnosti nedodržiavali, alebo niekedy vôbec nesplnili požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí. Nemali zavedené riadne vnútorné mechanizmy na predchádzanie praniu špinavých peňazí a nezosúladili svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu, keď mali riskantné obchodné modely. Zo zistení takisto vyplynulo, že medzi týmito politikami chýbala dostatočná koordinácia buď na úrovni jednotlivých subjektov, alebo na úrovni skupiny.

- Vnútroštátne orgány reagovali veľmi rozdielne, pokiaľ ide o včasnosť a účinnosť ich opatrení v oblasti dohľadu. Z hľadiska stanovovania priorít, zdrojov, odborných znalostí a dostupných nástrojov boli zistené značné rozdiely. Najmä v otázkach dohľadu nad bankovou skupinou mali orgány dohľadu sklony k tomu, že sa príliš spoliehali na rámec pre boj proti praniu špinavých peňazí hostiteľských členských štátov, čo narúšalo účinnosť opatrení v oblasti dohľadu v cezhraničných prípadoch na úrovni EÚ. Rozdelenie zodpovedností navyše viedlo k tomu, že spolupráca medzi orgánmi boja proti praniu špinavých peňazí, orgánmi prudenciálneho dohľadu, finančnými spravodajskými jednotkami a orgánmi presadzovania práva nebola účinná.

- Niektoré finančné spravodajské jednotky nie sú vzhľadom na svoj odlišný status, právomoci a organizáciu schopné získať prístup k relevantným informáciám (finančným a administratívnym informáciám a informáciám týkajúcim sa presadzovania práva) ani si ich vymieňať.

- Výmena informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami je naďalej nedostatočná a často je príliš pomalá.

- Nástroje IT: Finančné spravodajské jednotky navyše niekedy nemajú ani vhodné nástroje IT, aby dokázali účinne importovať a exportovať informácie do/zo siete FIU.net.

- Obmedzený rozsah pôsobnosti platformy finančných spravodajských jednotiek v EÚ, ktorá nemôže vydávať právne záväzné vzory, usmernenia a normy.

V správe o vzájomnom prepojení centralizovaných registrov bankových účtov sa uvádza niekoľko prvkov, ktoré treba zvážiť v prípade prepojenia registrov bankových účtov a systémov vyhľadávania údajov. Komisia navrhuje, že takýto systém by mohol byť prípadne decentralizovaným systémom so spoločnou platformou na úrovni EÚ. Na účely dosiahnutia takéhoto vzájomného prepojenia by bolo potrebné legislatívne opatrenie, ktoré by sa prijalo po konzultácii s vládami členských štátov, finančnými spravodajskými jednotkami, orgánmi presadzovania práva a úradmi pre vyhľadávanie majetku.

Radíme: Ako si nepoškodiť sluch

Časté a hlasné počúvanie hudby cez slúchadlá môže byť rizikové. Stanoviť bezpečný limit z hľadiska hlasitosti a dĺžky počúvania je podľa odborníkov veľmi ťažké, hlavne vzhľadom na veľa pôsobiacich faktorov. Okrem typu a kvality slúchadiel ide aj o interindividuálne rozdiely v citlivosti jedincov na hluk, čo je dané fyziológiou človeka, zmenami po prekonaných zápalových a iných ochoreniach, či ďalšími spolupôsobiacimi faktormi. 

Sluch je druhým najdôležitejším zmyslom po zraku. Umožňuje vnímať zvuky, dorozumievať sa a orientovať sa v priestore. Sluchový orgán je zložitý, a preto aj veľmi citlivý na vnútorné aj vonkajšie podnety, hlavne na hluk. Ten je z medicínskeho hľadiska škodlivý nadmernou intenzitou. Ako uviedla Jarmila Beláková z banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ), jedna zo štúdií napríklad preukázala, že ženy v porovnaní s mužmi vnímajú hlasnejšiu hudbu ako viac nebezpečnú. Taktiež u mladých ľudí, u ktorých hlasná hudba vyvolala dočasný tinitus, teda vnímané bzučanie, zvonenie a iné zvuky bez vonkajšej príčiny, sa posudzuje hlasná hudba ako viac riziková na rozdiel od jedincov, ktorí tento problém nezaznamenali. Vo všeobecnosti platí, že počúvanie hudby do 80 decibelov možno z hľadiska sluchu považovať za bezpečné. Zdravotné riziká vznikajú pri hudbe hlasnejšej ako 80 dB. Hranica zdravotného rizika závisí od intenzity hluku a času vystavenia. „V záujme nezvyšovania expozície, každý vzostup o tri decibely musí byť kompenzovaný skrátením času počúvania na polovicu. Napríklad expozícia 80 decibelov počas jednej hodiny za deň je ekvivalentná 83 decibelom počas 30 minút za deň, alebo 86 decibelov počas 15 minút za deň - za predpokladu, že tieto expozície zvuku sa opakujú počas dlhého obdobia. Zjednodušene povedané - pri dlhom a častom počúvaní hlasnej hudby zo slúchadiel riskuje človek, že si poškodí sluch“, upozorňuje J. Beláková.

Podľa odborníkov dočasné poškodenie sluchu môže pri opakovanom intenzívnom zaťažovaní vyústiť do jeho trvalého poškodenia. Okrem sluchových účinkov, ktoré sa prejavujú po dlhodobom vystavení hluku o intenzite 85 decibelov a viac, existujú závažné mimosluchové účinky hluku pri nižších hladinách intenzity hluku spôsobené neurovegetatívnym dráždením, vyvolávaním stresu s následnými zmenami na zdravotnom stave. Pri dlhodobom vystavení hluku sú najviac časté bolesti hlavy, poruchy sústredenia sa, zhoršenie pamäti, bolesti žalúdka, zvýšenie tlaku krvi. 

Aký typ slúchadiel používať? Kvalita osobných slúchadiel sa výrazne líši podľa výrobcov. Zaťaženie zvukom záleží od spôsobu založenia slúchadiel samotným poslucháčom, alebo od hĺbky vloženia vkladacích slúchadiel do zvukovodu a od ich charakteristík. Zaťaženie hlukom závisí však najmä od intenzity hluku a od výšky tónov. Platí, že čím je menšie slúchadlo, tým je väčšie množstvo zvukovej energie prenášané na príslušný objem zariadenia. „Podľa zahraničných štúdií bolo preukázané, že vkladacie slúchadlá do zvukovodu produkujú zvukový výkon, ktorý je o sedem až deväť decibelov väčší, ako zo štandardných vonkajších slúchadiel. Pre ochranu, čiastočnej či trvalej strate sluchu sa preto odporúča, aby bol obmedzený výkon osobných prehrávačov na 90 decibelov, čím by sa limitovalo riziko poškodenia sluchu“, dodala J. Beláková.

Trend: Malvér známy ako „zlodej hesiel"

Malvér zameraný na zber digitálnych údajov spotrebiteľov zaznamenal tento rok výrazný nárast. Podľa údajov spoločnosti Kaspersky dosiahol počet napadnutých používateľov iba v prvom polroku  940.000, čo je o polovicu viac v porovnaní so 600.000 obeťami v rovnakom období v roku 2018.

Password Stealing Ware (PSW) je hlavnou zbraňou v súbore nástrojov kybernetických zločincov, ktorý narúša súkromie používateľov. Tento škodlivý typ softvéru zachytáva údaje priamo z webových prehliadačov používateľov pomocou rôznych metód. Často sú tieto informácie citlivé a obsahujú prístupové údaje k online účtom, ako aj finančné informácie,  napríklad uložené heslá, údaje automatického dopĺňania či údaje o platobnej karte. Niektoré rodiny tohto typu škodlivého softvéru sú navyše určené na krádež súborov prehliadača cookies, súborov používateľov z konkrétneho umiestnenia (napríklad na pracovnej ploche používateľa), ako aj súborov aplikácií, (napríklad služieb na posielanie správ).

Počas posledných šiestich mesiacov Kaspersky zistil vysokú úroveň aktivity malvéru v Európe a Ázii. Najčastejšie sa zameriaval na používateľov v Rusku, Indii, Brazílii, Nemecku a USA. Jedným z najrozšírenejších trojanov tohto typu, tzv. stealerov, bol multifunkčný Azorult, ktorý bol identifikovaný na počítačoch viac ako 25 % všetkých používateľov, ktorí sa v skúmanom období stretli s malvérom typu Trojan-PSW. Podľa bezpečnostného experta Alexandra Eremina sú moderní spotrebitelia čoraz aktívnejší online a pochopiteľne sa v mnohých ohľadoch spoliehajú na internet, ktorý im pomáha s každodennými úlohami. Ich digitálne profily obsahujú stále viac a viac dát, ktoré sa dajú mnohými spôsobmi speňažiť, čo robí z nich lukratívny cieľ pre zločincov. Bezpečným ukladaním hesiel a poverení môžu spotrebitelia využívať svoje obľúbené online služby bez obáv, že ich informácie budú vystavené riziku.

EU: Upozornenia na neplnenie povinností

Európska komisia podniká právne kroky voči členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva Európskej únie (EÚ). Patrí k nim aj Slovensko.

Cieľom  rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych odvetví a oblastí politiky EÚ, je zaistiť riadne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov. Komisia okrem toho ukončuje konanie v 146 prípadoch, v ktorých sa problémy týkajúce sa dotknutých členských štátov vyriešili bez toho, aby musela v konaní pokračovať.

Slovensko je dotknuté v nasledujúcich oblastiach:
· Digitálny jednotný trh - oneskorenie s transpozíciou nariadenia EÚ o geografickom blokovaní do vnútroštátneho práva.

· Energetická efektívnosť - transpozícia pravidiel EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do vnútroštátneho práva a ich riadne vykonávanie.

· Udržateľné biopalivá – neúplná transpozícia pravidiel EÚ, ktorými sa posilňuje udržateľnosť biopalív.

· Ochrana prírody - výzva Európskej komisie na rozšírenie slovenskej sústavy Natura 2000 a dodržiavanie povinností, ktoré vyplývajú zo smernice o biotopoch.

· Vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP – transpozícia nových pravidiel EÚ týkajúcich sa strelných zbraní do vnútroštátnych právnych predpisov, neoznámenie transpozičných opatrení.

· Ochrana detí – nevykonávanie pravidiel EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii.

· Cestná doprava – nezmodernizovanie prepojenia vnútroštátnych elektronických registrov cestných dopravcov s novou verziou európskych registrov podnikov cestnej dopravy.

Radíme: Ako sa nenakaziť salmonelózou

Jún, júl a august sú obdobím s najvyšším počtom ochorení na salmonelózu. Podľa Úradu verejného zdravotníctva sú ich zdrojom kontaminované suroviny, nedodržanie správnej technológie, ale aj zlé skladovanie surovín a hotových pokrmov.  

Príčinou môže byť aj mäso pripravené na grile. Pri grilovaní mäso nakrájajte na tenšie plátky alebo menšie kúsky a naklepte ho, odstráňte z neho kožu aj tuk a pečte ho na hliníkovej fólii. Grilujte pri miernejšej teplote tak, aby bolo mäso menej spálené na povrchu, ale prepečené aj v strednej časti. Zažívacie ťažkosti môžu spôsobiť aj nedostatočne tepelne upravené potraviny. Okrem dodržiavania osobnej hygieny treba pri grilovaní používať čisté náčinie a utierky, myslieť na ochranu jedál pred hmyzom a pokrm skonzumovať čo najskôr.

Ochorenia prenášané potravinami postihujú najmä tráviaci systém. Najčastejšie spôsobujú hnačky, bolesti brucha, zvracanie, niekedy aj vysokú teplotu. V niektorých prípadoch môžu mať komplikovaný priebeh. Najčastejšie ich vyvolávajú baktérie prežívajúce v potravinách, ktoré nie sú dostatočne tepelne spracované, alebo sú nesprávne uskladňované. Ide najmä o mäso a mäsové výrobky, vajcia alebo výrobky z nich a tepelne nespracované mliečne výrobky. Kontaminované však môžu byť aj iné druhy potravín, napríklad nedostatočne umytá zelenina a ovocie.