Výzva: Štipendium a cestovný grant

Vysokoškoláci, doktorandi a postdoktorandi s trvalým pobytom na Slovensku sa môžu do 31. októbra t.r. uchádzať o štipendium a cestovný grant Národného štipendijného programu (NŠP) na študijný, výskumný a umelecký pobyt v ktorejkoľvek krajine sveta. 

Štipendiá sú podľa Slovenskej akademickej informačnej agentúre (SAIA) určené pre študentov a doktorandov slovenských vysokých škôl a postdoktorandov pôsobiacich na slovenských vysokých školách a výskumných organizáciách s trvalým pobytom na Slovensku na pokrytie životných nákladov na študijný, výskumný či umelecký pobyt realizovaný počas druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Tiež na študijný, výskumný či umelecký pobyt počas doktorandského štúdia, alebo na výskumný pobyt pre postdoktorandov na vybranej zahraničnej vysokej škole, respektíve výskumnej organizácii.

Program je určený aj na podporu mobilít zahraničných študentov, doktorandov, vysokoškolských učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov na pobyty na slovenských vysokých školách a výskumných organizáciách. Program je financovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a SAIA ho administratívne zabezpečuje. Doteraz bolo v rámci programu schválených 1.691 štipendistov zo Slovenska na študijné a výskumné pobyty v rôznych krajinách sveta a vďaka tomuto programu realizovalo na Slovensku študijné pobyty a výskum aj 2.072 štipendistov zo zahraničia.

EU: Boj proti zmene klímy

Európska komisia prijala oznámenie, v ktorom opätovne potvrdila záväzok Európskej únie (EÚ) zvýšiť ambície v oblasti klímy. V rámci príprav na samit o opatreniach v oblasti klímy, ktorý organizuje generálny tajomník OSN 23. septembra v New Yorku, pripomenula, že Európska únia stojí na čele globálnych opatrení v oblasti klímy. 

EÚ v rámci svojich záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody prijala už viaceré konkrétne opatrenia. Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra 92 % Európanov podporuje klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050 a 93 % občanov EÚ považuje zmenu klímy za vážny problém.

Niektoré zo zistení pre Slovensko:
· Viac ako tri štvrtiny respondentov považuje klimatické zmeny za „veľmi vážny“ problém: SK 78 %, EÚ 79 %).
· Dve tretiny respondentov (SK 66 %, čo je nárast o viac ako 22 percentuálnych bodov a viac ako priemer EÚ - 60 %) tvrdia, že v posledných 6 mesiacoch osobne podnikli kroky na boj proti klimatickým zmenám.
· Podiel respondentov, ktorí pravidelne používajú alternatívy šetrné k životnému prostrediu nahrádzajúce ich súkromné vozidlo, sa tiež zvýšil o 11 percentuálnych bodov na 29%, (EÚ 37 %).
· Veľká väčšina respondentov na Slovensku sa domnieva, že je dôležité, aby ich vláda stanovila ciele na zvýšenie množstva využívanej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 (SK 89 % , EÚ 92 %) a poskytovala podporu na zlepšenie energetickej účinnosti do roku 2030 (SK 88 %, EÚ 89 %).
· Viac ako 9 z 10 respondentov (91 %, EÚ 92 %) podporuje cieľ, aby sa EÚ stala do roka 2050 klimaticky neutrálnou.
· 53 % respondentov uviedlo, že EÚ musí zabezpečiť prístup k energiám pre všetkých občanov (EÚ 61 %).
· 44 % respondentov podporuje viac investícií do obnoviteľných zdrojov energie (EÚ 60 %).
· V rámci energetických priorít EÚ na nasledujúcich 10 rokov 42 % slovenských respondentov považuje za dôležité udržať ceny energií na čo najnižšej možnej cenovej úrovni (EÚ 37 %), 37 % respondentov požaduje znížiť celkovú spotrebu energií v EÚ (EÚ 30 %), 21 % požaduje znížiť dovoz energií (EÚ 13 %), 32 % investovať do rozvoja technológií na výrobu čistej energie (EÚ 47 %).
· 74 % respondentov pozná energetické štítky EÚ (EÚ 79 %), 86 % z nich tieto štítky ovplyvnili pri nákupe elektrických spotrebičov.

Upozorňujeme: Najväčšie podnikové mailové hrozby

Vyše 90 % kybernetických útokov dnes začína phishingovými emailami - ich cieľom sa za posledný rok stalo najmenej 75 % firiem a organizácií. Šesť najväčších hrozieb pre podnikové emaily aktuálne prestavujú spamy, malvér, phishingové útoky, zneužitie podnikových e-mailov (BEC), zdieľanie firemnej pošty a falošné domény (spoofing). 

Podľa spoločnosti GFI Software dnes prostredníctvom emailov preniká do firemných sietí 92 % všetkého malvéru, pričom 90 % všetkých kybernetických útokov začína phishingovými mailami. V roku 2019 je podľa niektorých odhadov poslaných a prijatých okolo 300 miliárd obchodných a osobných emailov každý deň a toto číslo do budúcnosti porastie, hlavne vo firemnej sfére. Rastúca mailová prevádzka predstavuje stále zaujímavejší cieľ pre kybernetických útočníkov, ktorí využívajú nedostatočne zabezpečené infraštruktúry hlavne SMB spoločností. 

Najväčším nebezpečenstvom sú podľa skúseností zákazníkov GFI aktuálne tieto hrozby:
1. Spamy – odhaduje sa, že denne je odoslaných okolo 130 miliárd spamových emailov a spamová pošta predstavuje 40 % všetkých prijatých obchodných mailov. Spamy zaťažujú poštový server, firemnú sieť a znižujú produktivitu práce používateľov, ktorí ju musia manuálne mazať.

2. Malvér – emaily sú hlavným distribučným kanálom škodlivého softvéru do firemných sietí. Ak hoci aj jediný používateľ z celej firmy neopatrne klikne na podozrivý odkaz v maile, nakazí celú sieť rizikom, napr. zašifrovania kritických dát ransomvérom. Najviac sú ohrození používatelia v odvetví veľkoobchodu, ťažobného priemyslu, poľnohospodárstva, výroby a vo verejných organizáciách.

3. Phishing – phishingové útoky majú za cieľ vylákať z užívateľa kľúčové informácie (heslá, čísla platobných kariet a pod.). Za posledný rok bolo phishingovými útokmi napadnutých 75 % všetkých firiem a organizácií, najviac sú ohrozené sektory platobných, cloudových/hostingových a finančných služieb.

4. BEC podvody – zneužitie firemných mailových adries (BEC – Business Email Compromise) je najrýchlejšie rastúcou emailovou hrozbou. Útočníci sa vydávajú za firemného zamestnanca, ktorý napríklad autorizuje finančné transfery, a môžu tak podvodom spôsobiť veľké straty. Odhaduje sa, že v priebehu piatich rokov takto vznikli škody za 12,5 miliardy USD.

5. Zdieľanie emailov – bezmyšlienkovité zdieľanie emailov s kolegami, partnermi ale aj externými dodávateľmi je bežná prax v mnohých spoločnostiach. Odhadom sa takto zdieľa až 29 % všetkých firemných mailov. Ak obsahujú citlivé informácie, podstatne zvyšujú riziko ich zneužitia.

6. Falošné domény – pomocou tzv. „spoofingu“ je možné vytvoriť e-mail so známou (a dôveryhodnou) doménou, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť, že ho príjemca otvorí a klikne na odkaz. S rovnakým cieľom sa vytvárajú domény takmer vyzerajúce ako tie známe - typicky „micrsoft.com“.

„Elektronická pošta je predovšetkým pre SMB firmy životne dôležitým obchodným nástrojom, ale zároveň je aj zdrojom značných bezpečnostných rizík. Popri školeniach zamestnancov a tradičných anti-spamových a antivírusových nástrojoch je dnes potrebné využiť aj ďalšie technické prostriedky na obranu pred emailovými útokmi, ako je napríklad filtrovanie obsahu emailov na kľúčové slová, patch management poštového softvéru či anti-spoofingové technológie na ochranu domény“, odporúča Zdeněk Bínek.

Novinka: Fond SK-NIC

Spoločnosť SK-NIC, a.s. podporuje každoročne rôzne projekty a má záujem pokračovať v tomto trende aj naďalej. Na zefektívnenie celého procesu zriadila Fond SK-NIC, z ktorého sa budú nové projekty podporovať. Pre rok 2019 je vyčlenených 100.000 EUR.

Vyhlásenie tohtoročnej výzvy na predkladanie projektov SK-NIC predpokladá na konci septembra. V spolupráci s Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu bola na realizáciu zberu žiadostí a vyhodnocovania projektov zvolená Nadácia Pontis.

V tohtoročnej výzve sa z Fondu SK-NIC podporia projekty zamerané na kybernetickú bezpečnosť a internetové vzdelávanie, ktorých realizácia neprekročí jeden rok. Vybrané projekty získajú financie v rozmedzí od 2.500 EUR do 10.000 EUR. Cieľom je pomôcť realizovať výborné nápady a tým pomôcť rýchlejšie odštartovať významné IT služby a technológie. Uchádzači o finančnú podporu sa všetky potrebné informácie dozvedia na webe SK-NIC a zároveň na webe Nadácie Pontis.

Osobný bankrot: Nový rekord

Počet osobných bankrotov vyhlásených na Slovensku v jednom mesiaci dosiahol novú historickú hodnotu. V auguste zbankrotovalo 1.639 obyvateľov Slovenska. 

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje nárast o viac ako 21 percent. V porovnaní s júlom, kedy zbankrotovalo 1.589 dlžníkov, ich počet v auguste vzrástol o viac ako 3 percentá. Najviac osobných bankrotov bolo v auguste vyhlásených v Nitrianskom kraji, najmenej v Bratislavskom kraji. Z celkového počtu bankrotov vyhlásených v auguste pripadla väčšina, konkrétne 59,85 percenta, na mužov, pričom ženy tvorili 40,15 percenta. Najväčšou skupinou dlžníkov boli muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s takmer tretinovým podielom, pričom súdy vyhlásili konkurz aj na jedného tínedžera a osemdesiatničku.

Z dlhodobých štatistík spoločnosti zároveň vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca augusta 2019 zbankrotovalo 33.116 občanov Slovenskej republiky, z toho 11.111, teda viac ako tretina, za osem mesiacov tohto roka.

Výzva: Smart city

Viac ako 1 milión eur je vyčlenených na podporu Smart city projektov v slovenských mestách. Ide o dotáciu na podporu malých a stredných podnikov pri implementovaní inovatívnych riešení v mestách. Žiadosť je možné predkladať do 4. októbra 2019.

Predmetom je poskytovanie pomoci de minimis vo forme dotácie určenej inovatívnym malým a stredným podnikom na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti a aplikovanie jej výsledkov do praxe. Schéma je realizovaná prostredníctvom dvoch fáz. Prvá fáza je zameraná na vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti, ktorej cieľom je zhodnotiť a analyzovať potenciál projektu a pomôcť pri rozhodovaní prostredníctvom objektívneho a racionálneho odhalenia silných a slabých stránok projektu, jeho možností a rizík, ako aj identifikovať zdroje potrebné na jeho realizáciu a jeho udržateľnosť. Maximálna výška pomoci v rámci prvej fázy je 20.000 eur. Druhá fáza je zameraná na podporu implementácie konkrétneho projektu v slovenských mestách, ktorý prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti príjemcu pomoci prostredníctvom aplikovania inovácií do praxe. Maximálna výška pomoci pre príjemcu v rámci druhej fázy je 150.000 eur.

V rámci pilotnej výzvy v roku 2018 získalo podporu 10 projektov inovatívnych malých a stredných firiem v rôznych oblastiach aplikácie technológií za účelom zlepšenia života v mestách Bratislava, Nitra, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava, Poprad, Hlohovec, Banská Štiavnica, Dolný Kubín a Senec. Ich realizáciu MH SR podporilo sumou takmer 500-tisíc eur a mali by byť realizované do marca 2020. Rozdielom v porovnaní s doterajšími schémami, ktoré realizuje rezort v oblasti podpory MSP, je uplatnenie prvku spolupráce medzi podnikom a mestom. Práve týmto spojením, ktoré je založené na vzájomnom konsenze, sa rezort snaží o efektívne využitie verejných zdrojov - podporuje nápad, resp. proces zrodu myšlienky, až po jeho reálne uplatnenie v praxi.

Najneskorší termín na predkladanie žiadostí je 4.október 2019. Viac informácií nájdete na adrese https://www.mhsr.sk/ministerstvo/dotacie/dotacie-v-roku-2019, v sekcii „Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu malých a stredných podnikov pri implementovaní inovatívnych riešení v mestách".

Aktuálne: Najpopulárnejší zostáva bankový prevod

V Európe zohrávajú digitálne platobné metódy naďalej malú úlohu a iba 28 % spoločností ponúka svojim zákazníkom digitálne platobné možnosti, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Zatiaľ čo v západnej Európe ponúka svojim zákazníkom takúto možnosť necelá tretina (32 %), vo východnej Európe tak robí asi iba štvrtina spoločností (26 %). 

Podľa prieskumu pre EOS iba 23 % európskych spoločností ponúka on-line prevody prostredníctvom poskytovateľov tretích strán, zatiaľčo dostupnosť mobilných platieb stúpla z piatich percent v roku 2018 na sedem percent. Kryptomeny sú aj naďalej špecifickým segmentom a len zriedka sa prijímajú ako platobné prostriedky. V priemere majú zákazníci k dispozícií iba štyri rôzne spôsoby platby.

V Európe je stále najpopulárnejšou platobnou metódou tradičný bankový prevod, ktorý ponúka 81 % spoločností. Nasleduje platba na účet (69 %) a platba vopred (50 %). „Z dlhodobého hľadiska sa v digitalizovanom prostredí nebude stačiť spoliehať iba na tradičné spôsoby platby. Spoločnosti by sa mali systematicky prispôsobovať potrebám zákazníkov a zvyšovať počet možných platobných možností, ak nechcú, aby im ušiel vlak. V spoločnosti EOS tiež pravidelne kontrolujeme, ktoré spôsoby platby sú najvhodnejšie pre danú krajinu, aby platiči, ktorí nezaplatili, mohli svoje dlhy vyrovnať spôsobom, ktorý im vyhovuje", upozorňuje Klaus Engberding.

V spolupráci s nezávislým inštitútom pre výskum trhu Kantar spoločnosť EOS uskutočnila telefonické rozhovory s 3.400 spoločnosťami v 17 európskych krajinách, aby sa ich opýtala na prevládajúce platobné postupy v jednotlivých lokalitách. Dvesto spoločností s ročným obratom nad 5 miliónov eur v krajinách Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Chorvátsko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko a Spojené kráľovstvo, odpovedalo na jar roku 2019 na otázky týkajúce sa ich vlastných platobných skúseností a aktuálnych tém v oblasti riadenia rizika a pohľadávok.

Galileo: Viac než miliarda používateľov

Počet používateľov smartfónov na celom svete, ktorí využívajú európsky systém satelitnej navigácie Galileo, prekročil miliardu. Tento míľnik sa prekrýva s 15. výročím vzniku Agentúry pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA), ktorá je kľúčovým partnerom Európskej komisie pri prevádzkovaní systému Galileo.

Od decembra 2016 poskytuje Galileo „počiatočné služby“, ktoré pomocou signálov na presné určovanie polohy, navigáciu a určovanie času už teraz zlepšujú každodenný život občanov a podnikov. Spomedzi spoločností, ktoré vyrábajú čipy satelitnej navigácie pre smartfóny, dnes 95 % vyrába čipy umožňujúce využívanie systému Galileo. Míľnik miliardy používateľov vychádza z počtu smartfónov predaných na celom svete, ktoré využívajú systém Galileo. Skutočný počet používateľov systému Galileo je väčší. 

V Európe sú všetky nové modely vozidiel, ktoré sú schválené pre trh, vybavené systémom eCall, ktorý využíva systém Galileo na oznámenie polohy vozidla záchranným službám. Od tohto roku je systém Galileo integrovaný do digitálnych tachografov nákladných automobilov – zariadení na zaznamenávanie rýchlosti a vzdialenosti – s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa času jazdy a zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky. Systém Galileo poskytuje aj kľúčovú pátraciu a záchrannú službu (SAR), vďaka ktorej sa čas potrebný na zistenie polohy osoby vybavenej vysielačom núdzového signálu na mori, v horách alebo púšťach znížil na menej než 10 minút. Vďaka systému Galileo sa presnosť lokalizácie zlepšila z 10 km na menej než 2 km. V budúcnosti systém danej osobe takisto potvrdí, že pomoc je na ceste. V neposlednom rade systém Galileo podporuje verejné orgány, a to vďaka verejne regulovanej službe na použitie v bezpečnostne citlivých situáciách. Používateľom spomedzi štátnych subjektov poskytuje spoľahlivú a plne kódovanú službu počas núdzových alebo krízových situácií celoštátneho významu, ako sú napríklad teroristické útoky, s cieľom zabezpečiť kontinuitu služieb.

Aktuálne: Únik dát v malých spoločnostiach

Približne 36 % malých podnikov sa už stalo obeťou úniku dát. A aj keď sú následky týchto útokov pre firmy skutočne bolestivé, zostávajú prijaté bezpečnostné opatrenia často nedostatočné. Navyše, ak dôjde k narušeniu osobných dát zákazníkov, malá firma môže stratiť ich dôveru a čeliť finančným sankciám za porušenie nariadení, ako napríklad GDPR.

Podľa prieskumu Kaspersky (1.138 spoločností s počtom do 49 zamestnancov, apríl 2019) aj malé firmy sa stretávajú s únikom dát a ich počet medziročne rastie, dokonca výraznejšie než v iných sektoroch. Aj keď podiel tých, ktorí sa stali obeťami narušenia údajov je v sektore SMB (46 %) a veľkých spoločností (53 %) vyšší, pri malých firmách došlo k medziročnému nárastu až o 6 percentuálnych bodov (z 30 % v roku 2018 na 36 % v roku 2019). To znamená, že aj keď každý typ firmy v nejakej miere bojuje s únikom údajov, pre tie menšie z nich sa tento problém stáva z roka na rok nebezpečnejším a vážnejším.

Aby sa predišlo týmto následkom, malé firmy by mali byť na možné dátové úniky pripravené. Z prieskumu však vyplýva, že v tretine z nich (33 %) neexistuje centrálne riadenie kybernetickej bezpečnosti a udržiavanie bezpečnosti na jednotlivých počítačoch zostáva v kompetencii jednotlivca. Niektoré spoločnosti síce používajú bezpečnostné programy určené pre domácich používateľov (25 %), a aj keď niektoré z nich dokážu poskytnúť základnú úroveň ochrany, nedisponujú špecifickými funkciami, ktoré zabezpečujú bezpečnosť podnikov. Napríklad len produkty špecifikované pre podnikovo-obchodný segment ponúkajú dostatočnú ochranu serverov alebo centralizovaný manažment.

V oblasti kyberbezpečnosti spoločnosť Kaspersky malým firmám odporúča:
- Naučiť zamestnancov základy kybernetickej bezpečnosti, ako napríklad neotvárať a neuchovávať súbory z emailov od neznámych odosielateľov alebo z neznámych webových stránok, pretože by mohli poškodiť celej firme.
- Pravidelne zamestnancom pripomínať, ako zaobchádzať s citlivými údajmi, napríklad ukladať dokumenty iba v dôveryhodných cloudových službách so zapnutým overením totožnosti a nezdieľať ich s neoverenými tretími stranami.
- Trvať na používaní legitímneho softvéru stiahnutého z oficiálnych zdrojov.
- Zálohovať si potrebné údaje a pravidelne aktualizovať aplikácie a IT vybavenie, aby predišli nezaplátaným zraniteľným miestam, ktoré by mohli byť dôvodom narušenia bezpečnosti.
- Používať špeciálny produkt určený pre malé firmy, ktorý vyžaduje minimum obsluhy a umožňuje zamestnancom venovať sa hlavnej náplni svojej práce, pričom chráni pred malvérom, ransomvérom, nevyžiadaným prevzatím účtu a online podvodmi. 

EU: Vesmírny program v hodnote 16 miliárd eur

V nasledujúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie (EÚ) na roky 2021 – 2027 navrhuje Európska komisia vyčleniť 16 miliárd eur na zachovanie a ďalšie posilnenie vedúcej pozície EÚ v oblasti vesmíru.

Vesmírne technológie, údaje a služby sa stali nevyhnutnou súčasťou každodenného života Európanov, ako aj úsilia Európy o dosiahnutie svojich strategických záujmov. Vďaka značným investíciám má EÚ v činnostiach vo vesmíre veľký náskok a európsky kozmický priemysel je jedným z najkonkurencieschopnejších. V tejto oblasti sa však objavuje mnoho nových výziev a nových aktérov na celom svete. Nový program EÚ umožní zvýšiť investície do činností vo vesmíre, prispôsobiť sa novým potrebám a technológiám a zároveň posilniť autonómny prístup Európy do vesmíru. Zachová existujúcu infraštruktúru a služby, ale zároveň zavedie viaceré nové prvky.

Podpora silného a inovačného kozmického priemyslu: Nový vesmírny program zlepší prístup k rizikovému financovaniu pre podniky, ktoré začínajú podnikať v oblasti vesmíru. Komisia zároveň preskúma vytvorenie špecializovaného kapitálového nástroja prostredníctvom programu InvestEU. V rámci nového vesmírneho programu sa vytvoria inovačné partnerstvá na účely vývoja a nákupu inovačných produktov a služieb; uľahčí sa prístup začínajúcich podnikov k zariadeniam na testovanie a spracovanie a podporí sa certifikácia a štandardizácia. Program sa bude realizovať spoločne s programom Európsky horizont, čím sa zabezpečí spolupráca medzi akciami v oblasti výskumu a inovácií súvisiacich s vesmírom.

Zachovanie autonómneho, spoľahlivého a nákladovo efektívneho prístupu EÚ do vesmíru: Strategická autonómia Európy je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o kritickú infraštruktúru, technológiu, bezpečnosť a obranu. Vzhľadom na to, že EÚ je najväčším inštitucionálnym zákazníkom, Komisia združí v rámci EÚ dopyt po službách vypúšťania umelých telies do vesmíru, pričom bude poskytovať investície a podporovať využívanie inovačných technológií, ako sú opakovane použiteľné nosné rakety, a prispeje k potrebným úpravám pozemnej infraštruktúry.

Jednotný a zjednodušený systém riadenia: EÚ zabezpečí, aby zvýšenie finančných investícií bolo podporované aj efektívnym prijímaním rozhodnutí, ktorým sa zaistí, aby sa všetky činnosti EÚ týkajúce sa vesmíru zrealizovali v súlade s plánovaným harmonogramom a rozpočtom. Komisia bude naďalej zodpovedná za celkové riadenie programu. Medzivládna Európska vesmírna agentúra (ESA) zostane vzhľadom na svoje bezkonkurenčné odborné znalosti hlavným partnerom pri technickej a operačnej implementácii Vesmírneho programu EÚ. Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém, ktorá sa má premenovať na Agentúru Európskej únie pre vesmírny program, bude v stále väčšej miere podporovať využívanie činností EÚ vo vesmíre a ich rozširovanie na trhu a zohrávať čoraz väčšiu úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti všetkých zložiek programu.

Komisia navrhuje prideliť rozpočtové prostriedky vo výške 16 miliárd eur na obdobie 2021 – 2027:
- 9,7 miliardy eur na Galileo a EGNOS – globálne a regionálne systémy satelitnej navigácie EÚ: tieto prostriedky budú určené na ďalšie investície do operácií a infraštruktúry s cieľom doplniť a zachovať konšteláciu satelitov, zvýšiť presnosť vysielaného signálu a podporovať rozširovanie služieb satelitnej navigácie na trhu v záujme autonómnych a prepojených automobilov, internetu vecí, smartfónov a riadenia dopravy,

- 5,8 miliardy eur na Copernicus – európsky program pozorovania Zeme: tieto prostriedky budú určené na zachovanie autonómie a vedúceho postavenia EÚ vo vysokokvalitnom monitorovaní životného prostredia, riadení núdzových situácií a podpore bezpečnosti hraníc a námornej bezpečnosti. Nové misie programu Copernicus, ako je monitorovanie CO2, umožnia EÚ, aby sa stala technologickým lídrom v boji proti zmene klímy v súlade so záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody. Služby prístupu k údajom a informáciám (DIAS) programu Copernicus vo veľkej miere uľahčia MSP a začínajúcim podnikom využívanie údajov z programu Copernicus a vývoj inovačných aplikácií,

- 500 miliónov eur na vývoj nových bezpečnostných komponentov: nový vesmírny program posilní výkonnosť a autonómiu získavania informácií o situácii vo vesmíre („SSA“), čo pomôže predchádzať zrážkam vo vesmíre a monitorovať návrat vesmírnych objektov na Zem. Bude riešiť aj nebezpečenstvá hroziace vo vesmíre v súvislosti s aktivitou slnka a asteroidmi alebo kométami ohrozujúcimi kritické infraštruktúry. Nová iniciatíva vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM) poskytne členským štátom spoľahlivý, bezpečný a nákladovo efektívny prístup k zabezpečenej satelitnej komunikácii a podporí policajnú ochranu hraníc, diplomatické komunity alebo civilnú ochranu a humanitárne intervencie.

On-line: Myšlienky o samovraždách

Tínedžeri hovoria o myšlienkach na samovraždu často v on-line priestore. Fenomén samovrážd sa stáva čoraz viac súčasťou rozhovorov tiež na linkách dôvery. Občianske združenie IPčko spúšťa kampaň DEJE SA TO, ktorej cieľom je povzbudiť a pomôcť ľuďom, ktorí uvažujú o samovražde.

Počas letných prázdnin on-line linka dôvery IPčko.sk a dobralinka.sk pomáhala mladým ľuďom spolu v 2.720 prípadoch. Z tohto počtu bolo 361 rozhovorov o myšlienkach na samovraždu a v 113 prípadoch išlo o rozhovor pri ohrození života a zdravia. „Internet prináša so sebou množstvo rizikových fenoménov, no vytvára priestor na väčšiu otvorenosť a prináša pocity blízkosti a dôvery. My sa tento tzv. disinhibičný efekt snažíme využívať v prospech mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej, krízovej situácii. Táto často prichádza nečakane. Ide o chvíle straty blízkej osoby, nejakej životnej istoty, bezpečia, domáceho a sexuálneho násilia a podobne. Kríza je zložitý mechanizmus, prekvapí, odzbrojuje a zaplavuje emóciami, ktoré človek nevie ovládať", uviedol psychológ Marek Madro. 

Od začiatku tohto roka odborníci rozprávali cez chat a e-mail s vyše 1.200 mladými ľuďmi, ktorí hovorili o ich túžbe zomrieť, v 420 prípadoch išlo o akútnu krízovú situáciu. „Veľmi často na pomoc mladým ľuďom v krízovej situácii nadväzujeme spoluprácu so záchrannými zložkami a ďalšími odborníkmi", poznamenal Madro.

Začiatkom prázdnin občianske združenie IPčko spustilo portál chcemsazabit.sk. „Portál funguje len dva mesiace a kontaktovalo nás vďaka nemu až 670 ľudí. Pritom slovné spojenie "chcem sa zabiť" zadávajú Slováci do internetového vyhľadávača mesačne asi 1600-krát. Potvrdilo sa naše očakávanie, že portál výrazným spôsobom pomôže ľuďom so samovražednými myšlienkami, ktorí hľadajú pomoc na internete", dodala psychologička Lenka Nemcová. 

Zelená domácnostiam: Poukážky na kotly na biomasu

V dnešnom 20. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II budú môcť domácnosti z mimobratislavských regiónov žiadať o poukážky na kotly na biomasu v celkovej sume 400.000 eur. 

Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) by v tomto kole mohlo byť vydaných asi 267 poukážok. V predchádzajúcom 19. kole projektu Zelená domácnostiam II bolo vydaných 512 poukážok na inštaláciu tepelných čerpadiel. Na čerpadlá je tento rok vyčlenená polovica z prostriedkov.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je vďaka európskej a štátnej podpore do roku 2023 zvýšiť využívanie OZE v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

Upozorňujeme: Hrozby v on-line učebniciach a študentských prácach

Experti Kaspersky odhalili až 53.531 prípadov škodlivých alebo potenciálne nechcených súborov, ktoré sa maskovali ako pomocné učebné materiály pre školy a univerzity. Na základe správy Back to school report boli v období od augusta 2018 do júla 2019 takto maskované súbory použité pri 356.662 útokoch na 104.819 používateľov.

Celkovo bolo 17.755 hrozieb maskovaných ako knihy pre študentov, pričom najčastejšie išlo o falošné učebnice angličtiny (2.080), matematiky (1.213) a literatúry (870). Drvivú väčšinu takto maskovaných stiahnutých hrozieb tvorili tzv. sťahovače rôznych súborov: od otravného advéru či nevyžiadaného softvéru, až po veľmi nebezpečný malvér zameraný na kradnutie peňazí. Zvyšných 35.776 hrozieb bolo zamaskovaných ako eseje a študentské práce na rôzne témy. Keď sa na ne analytici pozreli bližšie, všimli si niečo neobvyklé. V 35,5 % prípadov bol najčastejším škodlivým softvérom osemročný červ – teda zastaraný typ hrozby, ktorá sa v súčasnosti už tak často nepoužíva. Aktívne bol distribuovaný prostredníctvom špecifického útočného vektora – USB kľúčov. Po dôkladnejšom preskúmaní dospeli k záveru, že tento červ „žije“ na počítačoch v študentských reprografických službách, ktoré sa roky používajú bez pravidelných bezpečnostných aktualizácií a bežia na starých operačných verziách. Takto sa červ dostane do systému v podobe študentskej eseje, ktorú je potrebné vytlačiť.

„Študenti, ktorí sa pokúšajú vyhnúť platbe za originálne učebnice a iné študijné materiály sú pre kybernetických zločincov korisťou, ktorej jednoducho nevedia odolať. Pre vzdelávacie inštitúcie to predstavuje vážny problém, pretože infekcia, ak sa raz dostane do školskej siete, sa môže veľmi ľahko šíriť ďalej. Nie všetky vzdelávacie inštitúcie sú totiž pripravené účinne reagovat voči takýmto incidentom, aj keď sú z hľadiska bezpečnosti považované za typický objekt útočníkov. Práve preto sú pre takéto inštitúcie nevyhnutné preventívne opatrenia“, vysvetľuje Maria Fedorova, bezpečnostná analytička Kaspersky.

Aby sa študenti nestali obeťami škodlivého softvéru, Kaspersky odporúča:
• Neotvárať podozrivé emailové prílohy, prípadne prílohy od ľudí, ktorých nepoznáte.
• Vyhľadávať knihy v klasických kamenných knižniciach, resp. hľadať ich iba v dôveryhodných on-line knižniciach.
• Venovať pozornosť prípone sťahovaného súboru. Ak sa chystáte sťahovať akademické tituly, nemali by sa končiť príponou .exe.
• Všímať si osobu, ktorá vám poskytuje USB kľúč s obsahom na zdieľanie. Nezoberte si USB kľúč od niekoho, koho nepoznáte.
• Používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie.  Nakonfigurovať ho na automatické skenovanie zakaždým, keď je k vášmu počítaču pripojená externá jednotka alebo USB kľúč.

Univerzitám sa odporúča:
• Používať aktuálnu verziu využívaného operačného systému (OS).
• Nezanedbávať používanie špecializovaného produktu týkajúceho sa kybernetickej bezpečnosti pre váš typ organizácie, ktorý môže chrániť školské alebo univerzitné siete pred škodlivým softvérom a hrozbami pochádzajúcimi buď z internetu alebo z USB zariadení.

EU: Ovocie, zelenina a mlieko v školách

Európska komisia (EK) oznámila, že so začiatkom nového školského roka 2019/2020 sa v zapojených členských krajinách únie opäť rozbehne program na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka na školách.

Program Európskej únie (EÚ) pre školy sa zameriava na podporu zdravého a vyváženého stravovania, a to distribúciou ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov, ponúka však aj vzdelávacie programy o poľnohospodárstve a správnej výžive. V školskom roku 2017/2018 využilo tento program viac ako 20 miliónov detí, čo predstavuje 20 percent detí v celej Európskej únii. V každom školskom roku sa na tento program prideľuje celkovo 250 miliónov eur. Na obdobie 2019 – 2020 sa na ovocie a zeleninu vyhradilo 145 miliónov eur a na mlieko a iné mliečne výrobky 105 miliónov eur. Hoci je účasť v programe dobrovoľná, zapojili sa doň všetky členské štáty EÚ, či už do celého programu, alebo len do jeho časti.

Európska komisia v marci 2019 schválila a prijala pridelenie finančných prostriedkov krajinám EÚ zapojeným do programu v tomto školskom roku. Krajiny môžu doplniť pomoc EÚ aj finančnými prostriedkami z vnútroštátnych zdrojov. O konkrétnej forme programu rozhodujú členské štáty únie. Môžu si zvoliť druh produktov, ktoré budú deti dostávať, alebo tému vzdelávacích opatrení. Výber distribuovaných produktov však musí zohľadňovať zdravotné a environmentálne aspekty, sezónnosť, dostupnosť a rozmanitosť ovocia a zeleniny.