Aktuálne: Týždeň zelených budov

Týždeň zelených budov na Slovensku vrcholí 27. septembra. Hlavným mottom tohtoročnej kampane je Spoločným úsilím za ekologické, zdravé a klimaticky odolné prostredie pre všetkých. Piatkový festival udržateľnosti Green Day sa uskutoční  v priestoroch auly Ústavu manažmentu STU, Bratislava. 

Programom bude sprevádzať Ladislav Miko alias youtuber Zlý Zajo. Róbert Holý zo Slovenských elektrárni 630 stredoškolákom predostrie tému globálneho otepľovania a možného riešenia. Počas jeho prednášky s názvom Odysea Zeme otvorí rôzne témy ohľadom elektriny, zdrojov energie a problémov s tým súvisiacich. Riešenie vidí v nízkouhlíkových zdrojoch energie, ako sú jadrové, vodné, slnečné a veterné elektrárne. Podujatie príde podporiť aj Peter Varmuža z Yeme, kde vytvorili vlastné zero – waste recyklačné centrum. Až 70 % odpadu z obchodu dokážu zrecyklovať a nepoužívajú ropné plasty, ale kompostovateľné bioobaly. Súčasťou programu bude predstavenie vzdelávacieho projektu a súťaže pre stredoškolákov Ambasádori udržateľnosti. Tímy, ktoré medzi sebou súťažia, pracujú vo virtuálnej platforme SOLVED. Ide o simuláciu skutočného pracovného prostredia. Počas Green Day sa študenti zoznámia aj so základnými princípmi elektromobility. Názorná ukážka a fungovanie elektromobilu im pomôže lepšie pochopiť teóriu o e-mobilite či elektronabíjačkách. 

Podľa Hany Ovesnej v budovách dnes trávime až 90 % svojho času. Zelené budovy sú ohľaduplné k ľuďom, ktorí v nich bývajú a pracujú: zdravý vzduch bez škodlivých látok, správne osvetlenie, tepelný komfort, dostatok priestoru... Ľudia, ktorí pracujú v takýchto budovách sú produktívnejší a majú aj nižšiu chorobnosť. Zelená budova je taká, ktorá je navrhnutá, postavená, prevádzkovaná a využívaná udržateľným spôsobom. Vyššie nároky na architektonické ako aj technologické prevedenie spravidla znamenajú vyššie náklady, no v dlhodobom horizonte sa stanú zdrojom šetrenia nákladov. Súvisiacou témou sú brownfields - pozemky, ktoré sú nedostatočne využívané, zanedbané a často kontaminované a o možnosti ich transformácie. 

EU: Falšovaný tovar

Podľa aktuálnych údajov, ktoré zverejnila Európska komisia, sa v roku 2018 zvýšil počet prípadov, kedy bol pri dovoze do Európskej únie (EÚ) zachytený falšovaný tovar. Príčinou je veľký počet malých balíkov zasielaných expresnou doručovacou službou či poštou. 

Počet zaistených zásielok narástol z 57.433 v roku 2017 na 69.354 v roku 2018, hoci celkové množstvo zaisteného tovaru sa oproti minulému roku znížilo. V roku 2018 sa zaistilo 27 miliónov výrobkov, ktoré porušovali práva duševného vlastníctva. Ich predajná hodnota na čiernom trhu predstavovala takmer 740 miliónov eur. Hlavnou kategóriou zaisteného tovaru boli cigarety, ktoré predstavovali 15 % z celkového množstva zaistených výrobkov. Po nich nasledovali hračky (14 %), obalový materiál (9 %), štítky, etikety a nálepky ( 9%) a odevy (8 %). Výrobky určené na každodennú osobnú potrebu v domácnosti, ako napríklad telová kozmetika, lieky, hračky a elektrické domáce spotrebiče spolu tvorili takmer 37 % celkového množstva zaisteného tovaru.

Najviac tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva pochádzalo aj naďalej z Číny. Severné Macedónsko bolo zase hlavnou krajinou pôvodu falšovaných alkoholických nápojov. Iné nápoje, parfumy a kozmetika pochádzali v prvom rade z Turecka. Európski colníci odhalili veľké množstvo falšovaných hodiniek, mobilných telefónov a príslušenstva, atramentových náplní a tonerov, CD/DVD nosičov a štítkov, etikiet a nálepiek z Hongkongu (Číny). Hlavným pôvodcom počítačového vybavenia bola India, cigarety putovali najmä z Kambodže a obalový materiál z Bosny a Hercegoviny.

Výzva: Zvýšenie úrovne informačnej a kybernetickej bezpečnosti v podsektore ISVS / ITVS

Pomôcť inštitúciám štátnej správy lepšie sa pripraviť na možné kybernetické hrozby je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s alokáciou 20 miliónov EUR. Výzva je určená ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy, ktoré spadajú pod sektor informačných systémov verejnej správy.

Dopytová výzva je predĺženou rukou národného projektu Riadenie incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe a má za cieľ napomôcť orgánom štátnej správy zabezpečiť kybernetickú a informačnú bezpečnosť vo svojej pôsobnosti. Žiadatelia by mali svoje projekty zamerať na jednu zo štyroch hlavných oblastí kybernetickej a informačnej bezpečnosti, a to zvýšenie ochrany pred útokmi z externého prostredia; zvýšenie schopnosti detekcie škodlivých aktivít a bezpečnostných incidentov; ochranu dát, dátových prenosov a komunikácie alebo budovanie bezpečnostného povedomia.

Výzva je určená na projekty s dĺžkou trvania do jedného roka, pričom podpora na jeden projekt môže byť vo výške od 500 tisíc EUR do 5 miliónov EUR. Celková indikatívna výška finančných prostriedkov predstavuje 20 miliónov EUR. Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti.
Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

Virtuálna realita: Na liečbu očných chýb

V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave budú pacientov liečiť aj hrou vo virtuálnej realite. Pri hre na Klinike detskej oftalmológie (KDO) sú v 3D okuliaroch pre jednotlivé oči rôzne obrazy. Podobajú sa a princíp binokulárneho videnia je v tom, že mozog ich spojí do jedného zrakového vnemu.

Beáta Bušányová dodáva, že hry sú určené práve na zdokonaľovanie binokulárnych funkcií: „Cvičiť treba opakovane, liečba je dlhodobá a trvá niekoľko mesiacov až rokov.“ Prístroje, ktoré NÚDCH zakúpila vďaka pomoci občianskeho združenia (OZ) Billa ľuďom, sa využívajú pri liečbe porúch binokulárneho videnia a strabizmu, teda škúlenia. Na dosiahnutie želaného efektu je potrebná séria ôsmich cvičení, trvajúcich asi 40 minút, dvakrát do týždňa. Dieťa cvičí pod dozorom špeciálnej ortoptickej sestry. „Na tupozrakosť liečime deti od tretieho roku života, avšak táto liečba má efekt aj u starších detí po siedmom roku života a dokonca aj u dospelých“, konštatuje Bušányová. Liečba hrou dokáže eliminovať aj stres spojený s pobytom v nemocnici. 

Tupozrakosť je očná chyba, ktorou trpia dve až štyri percentá detskej populácie. Spôsobuje, že zraková dráha oka, ktorá doň prenáša zrakové podnety, nie je dostatočne funkčná. Dieťa nemá ostré a priestorové videnie. Jedno z očí je postihnuté viac a treba ho rozcvičiť. Tupozrakosť môže byť spojená s výrazným rozdielom dioptrií medzi očami a strabizmom. Najčastejšie je odhalená v súvislosti s týmito ochoreniami. S liečbou tupozrakosti u dieťaťa je potrebné začať čo najskôr.

AI: Pripravia nás moderné inovačné technológie o zamestnanie?

Európske spoločnosti sú skeptické voči umelej inteligencii (AI). Podľa reprezentatívneho prieskumu European Payment Practices 2019 takmer polovica opýtaných finančných pracovníkov verí, že AI je hrozbou pre pracovné miesta. Dôvera v samovzdelávacie inteligentné systémy je nízka: len jedna z piatich spoločností si dokáže predstaviť, že by sa v oblasti manažmentu pohľadávok spoliehala úplne na umelú inteligenciu. 

„Z prieskumu vyplýva, že európske spoločnosti sú všeobecne skeptické voči využívaniu umelej inteligencie. Jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je zvyšovanie osvety, pretože tým, ktorí okamžite spájajú umelú inteligenciu s predstavou boja človeka proti strojom, často chýbajú potrebné základné informácie“, zdôrazňuje Joachim Göller. So svojím tímom pracuje na riešeniach AI, ktoré podporujú EOS v riadení pohľadávok. „Moja skúsenosť je, že čím viac sa naši kolegovia zaoberajú touto témou, tým je pravdepodobnejšie, že sa ich predsudky zmenšia. Pretože ak pri svojej každodennej práci používate nástroje AI, je zrejmé, že vám pri práci pomáhajú a nie sú pre ňu hrozbou.“ Strach z umelej inteligencie sa odráža aj na skutočnosti, že iba 30 % opýtaných tvorcov finančných rozhodnutí predpokladá, že umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom, zatiaľčo 36 % ju považuje za „úplne nadhodnotenú“.

Ako vyplýva z prieskumu EOS, východoeurópske spoločnosti sú celkovo skeptickejšie ako ich západoeurópski kolegovia. Napríklad len 17 % respondentov vo východnej Európe si dokáže predstaviť, že sa bude úplne spoliehať na AI, v porovnaní s 22 % v západnej Európe. Vo východnej Európe je tiež väčšia obava zo straty pracovných miest, kde si 49 % myslí, že AI predstavuje hrozbu pre pracovné miesta, čo je znepokojenie, ktoré v západnej Európe zdieľa 43 %. Mimochodom, najväčší optimisti v oblasti umelej inteligencie sú Dáni, kde si takmer tretina spoločností (najvyššia hodnota v Európe) dokáže predstaviť, že sa v budúcnosti bude môcť úplne spoliehať na umelú inteligenciu. Aj keď spoločnosti z Európy, ktoré odpovedali na prieskum, sú prevažne skeptické, niektoré vidia potenciál v riešeniach, ktoré ponúka AI. Napríklad štvrtina vidí samovzdelávacie systémy ako nevyhnutnú súčasť riadenia pohľadávok. A 30 % finančných riaditeľov predpokladá, že AI „drasticky zníži“ chybovosť.

V Európe chýba dôvera v umelú inteligenciu
„Viem si dobre predstaviť,že sa môžem úplne spoľahnúť na umelú inteligenciu.“	19 %
„Nemôžem sa dočkať, až budem pracovať s umelou inteligenciou pri riadení pohľadávok.“	18 %
„Použitie umelej inteligencie pri riadení pohľadávok ohrozuje pracovné miesta.“	47 %
„Umelá inteligencia bude v nasledujúcich dvoch rokoch trendom v riadení pohľadávok.“	30 %
„Umelá inteligencia je iba módny výraz a je úplne nadhodnotená.“	36 %

Prieskum oslovil 3.400 spoločností v 17 európskych krajinách.

On-line: Bezpečnosť detí

Podľa nového prieskumu  pre spoločnosť Kaspersky sa až 84 % rodičov obáva o bezpečnosť svojho dieťaťa v on-line prostredí. Vyše 9 z 10 detí vo veku 7 až 12 rokov na svete k dispozícii smartfón či tablet, resp. iné zariadenie s pripojením k internetu. A najmä, dvaja z troch rodičov (64 %) súhlasí s tvrdením, že ich deti trávia v on-line prostredí príliš veľa času. Svoje detstvo tak presedia pred obrazovkou namiesto toho, aby zažívali iné radostné momenty patriace k detstvu, pričom sú neustále vystavované rôznym potenciálnym rizikám. 

Podľa rodičov predstavuje pre deti najväčšie nebezpečenstvo škodlivý obsah násilného alebo sexuálneho charakteru (27 %), závislosť na internete (26 %) a prijímanie anonymných správ alebo obsahu, ktorý ich môže podnecovať k nevhodnej, či násilnej činnosti (14 %). S cieľom znížiť potenciálne riziká a vysvetliť deťom nástrahy, ktoré na ne číhajú pri surfovaní na internete si 81 % rodičov myslí, že učiť deti o online bezpečnosti je spoločnou zodpovednosťou ako ich, tak aj škôl. No až 86 % rodičov súhlasí s tvrdením, že táto zodpovednosť by mala byť skôr na pleciach rodičov, nakoľko im deti vo všeobecnosti dôverujú viac. Rodičia si síce uvedomujú, že na nich leží bremeno usmerňovania svojich detí, no takémuto podstatnému rozhovoru či diskusii na tému on-line bezpečnosti dokopy nevenujú ani len hodinu času. Z prieskumu jasne vyplýva, že je pre nich takýto rozhovor zložitý.

Najväčšie výzvy pre rodičov:
· Vysvetliť on-line hrozby spôsobom, ktorému deti porozumejú a budú sa s ním vedieť stotožniť (60 %).
· Primäť deti k tomu, aby tieto hrozby brali vážne (51 %).
· Vysvetliť, resp. odradiť deti od toho, aby nepodľahli tlaku rovesníkov (42 %).

Na ochranu detí pred internetovými hrozbami spoločnosť Kaspersky rodičom odporúča:
· Pokiaľ viete, čo chce vaše dieťa vyhľadať on-line, môžete mu ponúknuť pomoc a podporu, no pristupujte k týmto informáciám citlivo.
· Diskutujte so svojím dieťaťom o tom, koľko času môže tráviť na sociálnych sieťach. Pokúste sa s ním dohodnúť, aby tam netrávilo čas počas vyučovacích hodín alebo v noci.
· Snažte sa neobmedzovať jeho sociálne okolie, ale povedzte mu, aby si priateľov a známych vyberalo dôsledne a zodpovedne.
· Dôležitý je tiež výber spoľahlivého bezpečnostného riešenia.

---

[1] Spoločnosť Kaspersky realizovala medzinárodnú štúdiu, do ktorej boli zapojení rodičia 7 až 12 ročných detí, s cieľom preskúmať trendy, postupy a výzvy, ako udržať svoje deti v bezpečí v online prostredí. Pokrývajúc takmer 20 krajín po celom svete bolo do štúdie zapojených takmer 9-tisíc rodičov. Štúdia v rámci prieskumu skúmala, ako sa zariadenia s internetovým pripojením používajú v domácnostiach, aké sú najväčšie obavy rodičov týkajúce sa online bezpečnosti a ako ich rodičia riešia.

Pôžička: Na školské pomôcky sa aj zadlžujeme

Zatiaľčo necelé dve pätiny (37 %) Slovákov úplne odmietajú vziať si pôžičku na akýkoľvek účel, viac ako šestina (16 %) opýtaných by bola ochotná zadlžiť sa v prípade školských potrieb a ďalších nákupov spojených so školskou dochádzkou (výlety, škola v prírode atď.). 

Podľa prieskumu pre KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) na rebríčku rozumných dôvodov na zadlženie, ako ich vnímajú Slováci, je úver z dôvodu školskej výbavy ďaleko za pôžičkami v prípade poruchy v byte (pokazená práčka, zatečený strop atď.) s 58 % respondentov, splátkou za leasing vozidla so 47 % opýtaných i pôžičkou na splátku spotrebiteľského úveru za nový TV prijímač alebo chladničku (43 % respondentov). „Možnosti vziať si pôžičku na nákup školských potrieb sú viac naklonení ľudia, ktorí už nejaký úver majú, so základným vzdelaním a s päť a viacčlennými rodinami. Medzi rozumnými dôvodmi na zadlženie stojí pôžička na obstaranie školských potrieb na podobnej úrovni ako úver na zaplatenie nájmu alebo elektriny či plynu“, uvádza Jaroslava Palendalová.

Aj v prípade, že sa rodičia zamerajú na najlacnejšie výrobky, vyjde potrebná výbava pre dieťa nastupujúce do prvej triedy na 100 až 150 eur. Ďalšie náklady sú spojené so školskými výletmi a exkurziami alebo pobytom na škole v prírode. Školáci potrebujú tiež viac oblečenia či vybavenia na telocvik a ďalšie náklady sú spojené so stravovaním v školskej jedálni a možnosťou navštevovať školskú družinu. „Náš predchádzajúci prieskum ukázal, že na školské pomôcky a ďalšie vybavenie spojené s nástupom školskej dochádzky si niekedy požičala peniaze viac ako osmina slovenských rodičov. Väčšina domácností je teda schopná financovať tieto náklady v rámci svojich bežných prevádzkových výdavkov alebo majú vopred nasporené“, dodáva Jaroslava Palendalová.

Na školskej výbave sa dá aj ušetriť, napríklad v prípade nákupu aktovky a ďalších potrebných vecí z druhej ruky. Rodinám vo finančnej núdzi môžu pomôcť rôzne neziskové a charitatívne organizácie.

Technológie: Nadšenie aj obavy

Technológie sú už prirodzenou súčasťou nášho života a ľudia sú nadšení možnosťami, ktoré prinášajú. V niektorých oblastiach ale stále vzbudzujú nevôľu.

Celosvetový prieskum 3M, v ktorom 14.025 ľudí zo
14 krajín vyjadrilo svoje názory na vedu a disciplíny s ňou súvisiace, prináša zaujímavé výsledky. Napríklad 64 % ľudí by si radšej vybralo bežné ako autonómne auto, v strednej Európe až 74 %. Ešte viac ľudí, 74 % celosvetovo a 79 % v strednej Európe, by uprednostnilo ako asistenta druhého človeka pred robotom. Vo svojom každodennom živote si viac cení technológie ako vedu 61 % ľudí,  pričom jedno bez druhého nemôže existovať. V strednej Európe je to ale naopak, až 59 % pripisuje väčšiu hodnotu vede ako technológiám. Keď sa pozrieme na to, ako ľudia prijímajú technologické novinky do svojho života, zistíme, že celosvetovo najväčšia skupina, až 35 %, nepotrebuje mať

tieto novinky okamžite a zadováži si ich až vtedy, keď ich bude potrebovať. Ale druhý najčastejší postoj je rezistencia voči novým veciam a snaha využívať svoje technologické zariadenia čo najdlhšie - 20 % respondentov. Na druhej strane iba 8 % ľudí musí mať najnovšiu technológiu čo najskôr.

Ľudia síce vítajú nové technológie a vedecké poznatky, ale majú z nich tiež obavy, najmä v otázkach klonovania, geneticky modifikovaných potravín, zmien v génoch a robotických technológií na pracovisku. K týmto celosvetovým obavám sa v strednej Európe ešte
pridávajú aj už spomínané autonómne automobily a ich budúca možná prevaha na ceste. Potom sú témy, ktoré nevyvolávajú jednoznačné emócie. Napríklad
prítomnosť robotov na každom pracovisku víta 48 % respondentov a cestná premávka tvorená iba autonómnymi vozidlami vyvoláva nadšenie u 53 %
respondentov a tiež takmer rovnako, 47 %, by z nej malo obavy. Čo sa však vníma s výrazným nadšením, to sú lety do vesmíru. Fandí im 71 % respondentov. Najlepšie hodnotenou oblasťou vedeckých pokrokov je potom zdravie a liečba závažných ochorení, to kvituje 87 % respondentov.

Väčšina účastníkov prieskumu tiež predpokladá, že vedecké a technologické pokroky sa dostanú k ľuďom ešte počas ich života. 66 % celosvetovo a 54 % v
strednej Európe verí, že bežnou súčasťou našich ciest sa stanú autonómne autá. Rovnako bežnou súčasťou našich pracovísk sa stanú roboty, celosvetovo
je o tom presvedčených 61 % respondentov, v strednej Európe 45 %. Ale u viac ako polovice ľudí prevažujú obavy nad nadšením z tohto robotického nástupu.
O nástupe cestovania a turistiky do vesmíru ešte počas ich života je presvedčených viac ako polovica ľudí - 59 % celosvetovo a 52 % v strednej Európe.

Výzva: Lepšie využívanie údajov inštitúciami verejnej správy

Podporiť jednotlivé inštitúcie verejnej správy v oblasti lepšieho využívania údajov, napomôcť im, aby sa pre ne analytické využívanie dát stalo cieľovo orientovanou aktivitou a zlepšili tak svoje fungovanie je cieľom otvorenej dopytovo-orientovanej výzvy s indikatívnou výškou 20 miliónov EUR, ktorú vyhlásil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Výzva je určená pre organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja. Jednotlivé inštitúcie môžu žiadať o podporu minimálne vo výške 200 tisíc EUR a maximálne 5 miliónov EUR na projekt. Hlavné aktivity projektu musia byť zamerané na modernizáciu fungovania verejnej správy pri výkone agendy prostredníctvom IKT alebo na podporu využívania znalostí vo verejnej správe.

Celkovo ide o 14 typov projektov, ktoré výzva podporuje a na ktoré žiadateľ vypracuje štúdiu uskutočniteľnosti – Lepší návrh politík a regulácií; Lepší dozor a dohlaď nad regulovaným prostredím; Spojenie úradníka a stroja: Inovácie procesov; Prediktívne kontroly; Automatizácia spracovania podaní; Určovanie opatrení na základe rizík; Lepšie riadenie zdrojov a plánovanie činností; Plánovanie budúcich kapacít; Prediktívna polícia a prediktívne hasičstvo; Územné plánovanie; Zvýšenie kvality služieb; Zvýšenie výkonnosti vnútorných procesov; Optimalizácia prevádzky organizácií verejnej správy; Využitie decentralizovaných technológií.

Výzva bude uzatvorená po vyčerpaní alokácie alebo z dôvodu nedostatočného záujmu žiadateľov. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

SR: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Slovensko ako prvá krajina v strednej Európe zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Nová legislatíva nadobudne účinnosť 1. januára 2020. Prvé zálohovanie sa spustí v roku 2022, po nastavení celého systému zálohovania, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky.

Právna norma počíta s výškou zálohy 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku. Zaviesť zálohovanie podľa novej legislatívy nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 m2. Je však predpoklad, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.

Cieľom novej legislatívy je zásadným spôsobom znížiť množstvo voľne pohodených plastových nápojových obalov. V súčasnosti sa ročne uvedie na slovenský trh miliarda PET fliaš. Z toho 400 miliónov končí na skládkach, či v horšom prípade voľne pohodená v prírode, riekach či pri cestách. Vďaka zálohovaniu asi 95 % nápojových obalov skončí tam, kde patrí – v recyklačných zariadeniach.

V súčasnosti neexistuje v Európe iný overený spôsob, ako maximalizovať mieru recyklácie PET fliaš. Zálohovanie má zavedených 10 krajín v Európe. Päť krajín dosahuje deväťdesiat a viac percentnú mieru recyklácie PET fliaš. Ďalších 5 krajín je nad osemdesiatimi percentami a na hranicu 90 % sa doťahujú. Na druhej strane, neexistuje krajina, ktorá by nezálohovala a dosahovala 90 % mieru recyklácie, čo je aj cieľom Slovenska.

EU: Trh s recyklonými plastami

Viac ako 100 subjektov z verejného a súkromného sektora podpísalo vyhlásenie Aliancie pre plasty v obehovom hospodárstve, ktorým sa majú podporiť dobrovoľné kroky na zabezpečenie dobre fungujúceho trhu Európskej únie (EÚ) s recyklovanými plastami. 

Vo vyhlásení sa objasňuje, ako aliancia do roku 2025 dosiahne cieľ zvýšenia objemu recyklovaných plastov, ktoré sa v Európe každý rok použijú na výrobu nových výrobkov, na 10 miliónov ton. Tento cieľ stanovila Európska komisia vo svojej Stratégii pre plasty z roku 2018 v snahe zvýšiť mieru recyklovania plastov v Európe. Vo vyhlásení participujúce subjekty mimo iného aj vyzývajú na prechod k nulovému množstvu plastového odpadu v prírode a nulovému skládkovaniu.

Vo vyhlásení stanovujú konkrétne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa, napríklad:

* zlepšiť dizajn plastových výrobkov tak, aby sa zvýšila ich recyklovateľnosť a zväčšil podiel recyklovaných plastov, ktoré obsahujú,
* identifikovať nevyužitý potenciál, pokiaľ ide o rozsiahlejší zber plastového odpadu, jeho triedenie a recykláciu v celej EÚ, ako aj medzery v investíciách,
* vypracovať program výskumu a vývoja v oblasti obehového využívania plastov,
* zaviesť transparentný a spoľahlivý monitorovací systém na sledovanie všetkých tokov plastového odpadu v EÚ.

Vyhlásenie aliancie zostane na webovom sídle Európskej komisie prístupné pre ďalšie subjekty, ktoré by ho ešte chceli podpísať. Záujmovým združeniam a podnikom sa zároveň adresuje výzva, aby predložili dobrovoľné záväzky týkajúce sa intenzívnejšieho využívania alebo výroby recyklovaných plastov.

Výzva: Digitálna inklúzia

S cieľom výraznejšie začleniť ľudí zo znevýhodnených skupín do digitálneho prostredia Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu vyhlásil otvorenú dopytovo-orientovanú výzvu v objeme 15 miliónov EUR. Je určená inštitúciám verejnej správy na projekty zamerané pre ľudí so zdravotným postihnutím a občanov vo veku od 55 do 74 rokov.

Zámerom je podporiť také typy projektov, ktoré u ľudí zo znevýhodnených skupín zabezpečia inklúziu do digitálneho prostredia. Projekty môžu byť zamerané na rozvoj digitálnych zručností, zjednodušenie prístupu k internetu, k informáciám a službám verejnej správy či na rozvoj participácie na digitálnom trhu. Ďalšou skupinou aktivít je podpora asistovaného života a telemedicíny pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Organizácie štátnej správy, ostatné subjekty verejnej správy, vyššie územné celky, obce a mestá a nimi zriadené právnické osoby mimo Bratislavského kraja sa tak môžu uchádzať o podporu projektu v minimálnej výške 200 tisíc EUR a maximálnej výške 5 miliónov EUR. V prípade zamerania projektov na rozvoj digitálnych zručností je miestom realizácie celé územie Slovenska. Dopytovo-orientovanú výzvu vyhlasuje Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu ako sprostredkovateľský orgán pre OPII, v rámci prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť. Poskytovanie príspevkov podľa tejto výzvy sa realizuje formou nenávratného finančného príspevku zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Termín uzavretia prvého hodnotiaceho kola je 25.11.2019.

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozornil na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré nahlásil do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolný orgán v Írsku. 

Nebezpečné sú dve výrobné dávky Coconut Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu - kokosový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030619, UR0040619, UR0050719, UR0060719, UR0070719), ďalej Watermelon Primer Spray – sprej pred aplikáciu make-upu - melónový, značka: PS... Prep & Perfect (výrobné dávky: UR0010119, UR0030419, UR0040519, UR0050619) a 

Charcoal Primer Water – sprej pred aplikáciu make-upu, značka: PS... Prep & Perfect ( výrobné dávky: UR0010119, UR0020119, UR0030119, UR0040219) z Turecka.

Analýzou bol vo výrobkoch zistený prekročený povolený limit pre mikroorganizmy, čo je v rozpore s čl. 3 (Bezpečnosť) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch v znení neskorších predpisov.

Uvedené výrobky sa môžu vyskytovať aj v Slovenskej republike či iných krajinách Európskej únie.

Kryptomeny: Účet za ťažbu - 800 ton emisií CO2 ročne

V roku 2018 sa mohlo ťažbou kryptomien prostredníctvom webových aplikácií v počítačoch používateľov spotrebovať až 18,8 gigawattov elektrickej energie. Vyplýva to z aktuálneho výskumu spoločnosti Kaspersky, ktorý analyzoval ekonomický a environmentálny dopad neželanej ťažby kryptomien, ktorý zodpovedá približne 800 tonám emisií CO2.

Ťažba kryptomien vo webových prehliadačoch (a tzv. cryptojacking alebo web mining) predstavuje hrozbu, ktorej mohli byť vystavení používatelia aj bez toho, aby o tom vedeli. Môžu na to prísť len vtedy, ak skontrolujú zdrojový kód webstránky, alebo zaregistrujú zvýšenú preťaženosť ich zariadenia po otvorení niektorých webových zdrojov. Web mining je alternatívnou metódou ťažby kryptomien, ktorá využíva zariadenia návštevníkov internetových stránok na dosiahnutie svojho cieľa. Majitelia webových stránok premieňajú kapacitu zariadení svojich návštevníkov na kryptomenu vo chvíli, keď má používateľ otvorený prehliadač, prípadne keď mu beží na pozadí. V niektorých prípadoch na to dokonca používateľa upozornia aj samotné stránky, pričom žiadajú o jeho súhlas, že zariadenie bude využité na ťažbu kryptomien. Zároveň prikladajú aj vysvetlenie, že ide o formu monetizácie webstránky, aby napríklad nemusela používateľa otravovať reklamami alebo vyžadovať predplatné.

Takáto ťažba kryptomien je zvyčajne považovaná skôr za neškodnú aktivitu, lebo používateľa neoberá o peniaze a spotrebúva sa pri nej len malé množstvo elektrickej energie. Analytici Kaspersky analyzovali dáta z riešení spoločnosti zameraných na ochranu používateľov pred web miningom. Dospeli k záveru, že hoci individuálne straty možno považovať za bezvýznamné, globálny dosah je prekvapivo desivý. Podľa týchto výpočtov by objem energie spotrebovanej pri neželanej ťažbe kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov mohol dosiahnuť až 1670 megawatthodín (MWh) do času, kým webová stránka nezablokovala kód zodpovedný za spustenie ťažby. V prepočte na emisie oxidu uhličitého podľa svetového priemeru Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) to zodpovedá približne 800 tonám skleníkových plynov (CO2) vypustených do atmosféry v roku 2018.

Poplatky za elektrinu za tak veľkú spotrebu energie sa môžu pohybovať na úrovni od niekoľko stotisíc do pol milióna dolárov (približne 450-tisíc eur), v závislosti od konkrétnej krajiny. Množstvo takejto energie by zodpovedal trojnásobku energie vyprodukovanej jadrovou elektrárňou Černobyľ rok pred jej neslávnym koncom. 

Aby ste predišli zneužitiu vášho zariadenia na ťažbu kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov, spoločnosť Kaspersky odporúča:

- Venujte pozornosť výkonu vášho počítača. Ak je váš počítač spomalený, či mrzne, môže to byť znakom škodlivej aktivity.
- Skontrolujte, či sa počítač výrazne neprehrieva – to je neklamný znak toho, že procesor je viac zaťažovaný, čo je typické pre webových ťažiarov.
- Začať používať spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré poskytuje ochranu pred webovými ťažiarmi

Novinka: Audit kybernetickej bezpečnosti

Kybernetická bezpečnosť firiem sa bude kontrolovať prostredníctvom špeciálneho druhu auditu. Súvisiaca legislatíva v oblasti kybernetickej bezpečnosti zavedie pre prevádzkovateľov základnej služby a poskytovateľov digitálnej služby novú povinnosť.

Aktuálna vyhláška predložená Národným bezpečnostným úradom hovorí o nových povinnostiach pre prevádzkovateľov základnej služby. Podľa stanovených pravidiel bude každá takáto inštitúcia povinná preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti špeciálnym druhom auditu, čím sa zabezpečí požadovaná úroveň bezpečnosti. „Prevádzkovatelia sa musia pripraviť na to, že budú povinní preveriť účinnosť prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie jednotlivých, zákonom daných požiadaviek vykonaním auditu kybernetickej bezpečnosti v období do dvoch rokov odo dňa, keď boli zapísaní do registra prevádzkovateľov základných služieb“, vysvetľuje Erik Saller.

Audit overí a posúdi zhodu prijatých bezpečnostných opatrení a plnenie povinností týkajúcich sa bezpečnosti sietí a informačných systémov. Presné pravidlá auditu, podmienky pre samotných audítorov vrátane úrovne ich vzdelania či praxe, ale aj rozsah záverečnej správy o výsledkoch, metodike a dôkazoch sú podrobne stanovené v uvedenej vyhláške. Vyhláška o audite kybernetickej bezpečnosti je aktuálne po medzirezortnom pripomienkovom konaní a prebieha jeho vyhodnocovanie. Návrh počíta s účinnosťou vyhlášky od 1. januára 2020. „Kým nadobudne účinnosť slovenská vyhláška, ENISA (Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií) vydala usmernenie, ktoré podrobne opisuje kroky auditu kybernetickej bezpečnosti. Toto usmernenie tiež obsahuje popis zaujímavých štandardov a rámcov pre riadenie kybernetickej bezpečnosti“, doplnil Erik Saller.