Výročie: On-line predaj začal pred 25 rokmi

Predmetom prvej známej bezpečnej on-line transakcie bol Stingov sólový album Ten Summoner 's Tales. O štvrť storočie neskôr je vplyvom rozvoja elektronického obchodu všetko iné: spôsob nakupovania, cestovanie, stravovanie a dokonca riadenie podnikov. Spotrebitelia majú oveľa jednoduchší život. Aká budúcnosť však čaká elektronické obchodovanie?

1. Záleží nielen na tovare, ale aj na ideách: spotrebitelia budú venovať pozornosť nielen samotnému tovaru, ale aj hodnotám a víziám firiem, od ktorých nakupujú. Pre zákazníkov bude tiež dôležité, či svojimi nákupmi podporujú národné hospodárstvo, kultúru alebo miestne komunity. Globálne je reprezentantom takýchto postojov Generácia Z - 76% jej členov sa obáva vplyvu ľudstva na planétu, zatiaľ čo 60% z nich chce, aby ich práca ovplyvnila svet. Ich pohľad na svet ovplyvňuje aj ich nákupné preferencie.

2. Umelá inteligencia (AI), reálna skúsenosť: s rastúcim objemom spracovávaných dát vytvárajú algoritmy založené na AI rad ďalších príležitostí, a to aj v oblasti elektronického obchodovania. Už 78% značiek zaviedlo riešenie umelej inteligencie a virtuálnej reality, alebo tak plánujú urobiť do roku 2020 s cieľom skvalitniť obsluhu svojich zákazníkov. Výsledkom sú okrem iného personalizovaná odporúčanie produktov zobrazovaná na stránkach webového obchodu alebo v mailových newsletteroch. Virtuálna realita časom umožní elektronickým obchodom ponúkať možnosť vyskúšať oblečenie.

3. Predaj na sociálnych sieťach: spotrebitelia vychovávaní v ére on-line a mobilného obchodovanie majú vyššie nároky - chcú, aby ich firmy aktívne oslovovali tam, kde sa pohybujú oni. Moderné generácie spotrebiteľov trávia v priemere dve hodiny denne na sociálnych sieťach. Predaj na sociálnych sieťach však nespočíva len v reklamách na zľavové akcie alebo ponuke bazárového tovaru, ale aj v možnosti zakúpiť nové originálne tovaru priamo z týchto stránok. Pred nákupom v e-shopoch si štyria z desiatich používateľov overí vyhliadnuté tovar na sociálnych sieťach. Vzhľadom na rýchly rozvoj príležitostí propagácia produktov na sociálnych sieťach je ďalšia expanzia internetových obchodov do tejto oblasti len otázkou času.

4. Elektronické okno do sveta pre malé a stredné podniky: on-line obchod neustále ponúka neuveriteľné príležitosti na rozvoj malých a stredných podnikov. Tie však z nich neprofitujú naplno.  Podľa údajov PayPal majú cezhraniční predajcovia oveľa vyššie tempo rastu (14,3%) v porovnaní s tými, ktorí pôsobia iba miestne (2%). Potenciál trhu je značný, najmä ak uvážime možnosť osloviť zákazníkov doslova z celého sveta - tento rok dosiahne hodnota globálneho elektronického obchodu takmer 2 biliónov dolárov.

5. Neustála ostražitosť: jedným z pilierov elektronického predaja je bezpečnosť dát a jej význam pre obe strany obchodného vzťahu ďalej porastie. Informovanosť spotrebiteľov a ich záujem o ochranu súkromia na internete stúpa. Právne predpisy ako GDPR alebo PSD2 im poskytujú nástroje na ochranu citlivých údajov a stanovia pre e-shopy prísne sankcie za nedodržanie povinností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Bude však nanajvýš dôležité zachovať rovnováhu medzi vysokými nárokmi na bezpečnosť a komfortom on-line nakupovania.

Pred 25 rokmi by si nikto nepomyslel, že by on-line obchody mohli raz úplne nahradiť tradičné predajne. Umelá inteligencia, virtuálna realita a ďalšie moderné technológie nás k tomuto prelomovému okamihu približujú. Vývoj trhu sa nespomaľuje - naopak, firmy sa budú neustále predbiehať v zdokonaľovaní nákupného procesu s cieľom zvyšovať spokojnosť zákazníkov.

Bankrot: Na Slovensku ďalší rast osobných bankrotov

V septembri 2019 bolo na Slovensku vyhlásených 1.554 osobných bankrotov a v 3. štvrťroku tohto roku tak ich počet dosiahol 4.782. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK)  je to o 10,24 % viac než v predchádzajúcom, druhom štvrťroku 2019.

V medziročnom porovnaní v 3. štvrťroku 2019 zbankrotovalo o 22,55 % viac dlžníkov, kedy súdy rozhodli o oddlžení 3.902 občanov Slovenska. V septembri 2019 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji - 326, najmenej v Trnavskom kraji - 92. Z celkového počtu rozhodnutí súdov o osobnom bankrote vydaných v septembri 2019 vyplýva, že oddlženie formou konkurzu si zvolilo až 1546 dlžníkov (99,49 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo 8 dlžníkov (0,51 %). V septembri 2019 bolo 1457 osobných bankrotov (93,76 %) vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 97 osobných bankrotov (6,24 %) bolo vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov.

Od roku 2006, kedy začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca septembra 2019 zbankrotovalo už 34.670 dlžníkov. „Za prvých deväť mesiacov tohto roka bolo vyhlásených 12.665 osobných bankrotov, na základe čoho môžeme predpokladať, že už v októbri počet osobných bankrotov vyhlásených od januára 2019 bude vyšší než za celý minulý rok, v ktorom bolo vyhlásených 13.848 osobných bankrotov", povedala Jana Marková, hlavná analytička.

Digitalizácia: Iba pre polovicu firiem

Digitálna transformácia európskeho priemyslu je v súčasnosti obraz tvorený dvoma polovicami: zatiaľčo jedna polovica spoločností si dáva vysoké ohodnotenie, druhá polovica dostáva za digitalizáciu iba priemerné skóre v porovnaní s ostatnými v tomto odvetví alebo sa dokonca môže považovať za spoločnosť s podpriemernou úrovňou digitalizácie.

Iba 14 % opýtaných uvádza, že ich spoločnosť má veľmi vysoký stupeň digitalizácie, zatiaľ čo ďalších 35 % hodnotí svoj pokrok ako vysoký. Toto sú niektoré z poznatkov z prieskumu European Payment Practices 2019 (3.400 spoločností v 17 európskych krajinách). Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina európskych spoločností (55 %) má stále čo doháňať v digitalizácií upomienkového procesu: 38 % firiem digitalizovalo svoje upomienkové systémy len čiastočne, zatiaľ čo 17 % s digitalizáciou týchto procesov takmer vôbec nič neurobilo.

Finančný expert vidí značné investície na zmenu upomienkového systému ako hlavný dôvod pomalej digitalizácie. „Zavedenie digitálnych nástrojov a procesov si vyžaduje vhodný postoj a značné finančné zdroje. Nie každá spoločnosť si to môže dovoliť, alebo chce dovoliť. V spoločnosti EOS sme napríklad investovali približne 10 miliónov EUR v poslednom fiškálnom roku len v rámci digitálnej inovácie našich základných inkasových systémov“, dodal Justus Hecking-Veltman.

Upozorňujeme: Vrátená daň ako podvod

V druhom štvrťroku 2019 zaznamenali Experti Kaspersky zvýšený počet emailov, ktoré sa tvárili ako vrátenie preplatku na dani. Toto obdobie je vo viacerých krajinách termínom, kedy sa vypĺňa daňové priznanie a kyberzločinci sa prepracovanou schémou snažili od jednotlivcov získať hodnotné informácie, alebo v niektorých prípadoch dokonca nainštalovať nebezpečný spyware.

Vlna odhalených podvodov, ktoré boli zamerané na vrátenie daní, sa maskovala zámienkou rýchleho vypršania tejto ponuky. Napríklad páchatelia v Spojenom kráľovstve sa kryli vytvorením falošných stránok najvýznamnejších daňových úradov v krajine a naliehali na obete, aby v danom maile klikli na link, ktorý ich presmeroval na formulár, ktorý mali okamžite vyplniť. V Kanade zase pod zámienkou mailu od Kanadského daňového úradu (CRA) dali príjemcovi na odpoveď iba 24 hodín s tým, že potom už vrátenie dane nebude možné. Navyše niektoré maily obsahovali aj škodlivé prílohy maskované ako formulár na vrátenie daní, ktorý bol však v skutočnosti buď programom na stiahnutie škodlivého softvéru do počítača používateľa, alebo tzv. zadnými vrátkami (multifunkčným malvérom), ktorý zločincom poskytol vzdialený prístup do infikovaného počítača. Takýto malvér umožňuje útočníkom monitorovať a sledovať pohyby na klávesnici, kradnúť heslá v prehliadačoch a kontách Windows a umožňuje tiež nahrávať videá z webovej kamery počítača. S cieľom presvedčiť používateľov, aby tento škodlivý súbor spustili, podvodníci väčšinou maskujú tieto súbory príponou .zip a tvrdia, že obsahujú dôležité údaje pre aktualizáciu daňového formulára.

Ďalšie kľúčové zistenia vyplývajúce zo správy Kaspersky:
- Celkový počet phishingových útokov v druhom štvrťroku 2019 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vzrástol o 21 % na celkový počet 129.933.555.
- Počet spamu v tomto období dosiahol vrchol v máji (58 %), priemerný podiel v rámci globálnej emailovej prevádzky dosiahol 55 %, čo je o 5 % viac než priemerná hodnota v druhom štvrťroku 2018.
- Spam pochádzal najmä z Číny (23,72 %), nasledované USA (13,89 %) a Ruskom (4,83 %).
- Škodlivý spam cielil najmä na Nemecko (10,05 %), za ktorým nasledovalo Rusko (6,16 %) a Vietnam (5,98 %).

Experti Kaspersky odporúčajú:
- Vždy skontrolovať mailovú adresu odosielateľa a link, ktorý vám bol poslaný ešte predtým, než naň kliknete.
- Skontrolovať, či je adresa odkazu viditeľná v emaile a či je rovnaká ako skutočný hypertextový odkaz (čiže skutočná adresa, na ktorú vás daný odkaz chce nasmerovať). Najjednoduchší spôsob, ako to skontrolovať, je umiestniť kurzor myši na odkaz.
- Nesťahovať a neotvárať prílohy emailu, ktoré prišli z neznámej adresy predtým, než ich skontrolujete na to určeným bezpečnostným riešením. Ak sa e-mail zdá byť neškodný, najlepšie je skontrolovať ho na stránke subjektu, ktorý vám ho poslal. Nikdy nezdieľajte citlivé informácie ako sú vaše prihlasovacie údaje či heslá, údaje o platobnej karte atď. s treťou stranou. Seriózne spoločnosti by od vás tieto údaje nikdy nepožadovali prostredníctvom emailu.
- Používajte kvalitné bezpečnostné riešenie s antiphishingovými technológiami založenými na sledovaní správania používateľa.

Ransomvér: Útoky na výrobný sektor

Zašifrovanie kritických dát a následný výpadok výroby spôsobí výrobným spoločnostiam stratu v priemere 22.000 USD za každú hodinu. Stále častejšou obeťou ransomvérových útokov sa pritom stávajú výrobné spoločnosti. 

Výrobné podniky sa stávajú stále populárnejším cieľom pre tvorcov ransomvéru, pretože škody v prípade prerušenej prevádzky sú násobne vyššie než v iných odvetviach. S tým vydierači kalkulujú a predpokladajú, že v záujme rýchleho obnovenia výroby podniky radšej zaplatia. Podľa aktuálnej štúdie Ponemon sú priemerné náklady na stojacu výrobnú linku 22.000 dolárov každú hodinu. V prípade zašifrovania dát ransomvérom preto rad výrobných firiem pod tlakom volí variant zaplatenia výkupného. V posledných dvoch rokoch ransomvér zacielil svoje útoky na stále viac výrobných podnikov a mnoho z nich vynaložilo na obnovu svojej prevádzky milióny dolárov, napríklad belgický výrobca leteckých komponentov ASCO, automobilky Nissan a Renault, taiwanský výrobca polovodičov TSMC, nórsky výrobca hliníka Norsk Hydro či britský výrobca elektrických motorov a čerpadiel Hayward Tyler.

Acronis preto výrobným firmám odporúča zvýšiť zabezpečenie svojich infraštruktúr kritických pre kontinuitu výroby pomocou systémov kybernetickej ochrany. Najnovšia prípadová štúdia Forrester Research u výrobcu strojárenských zariadení konkrétne zistila, že investícia do riešenia kybernetickej ochrany firme ušetrila státisíce dolárov a 1.200 človekohodín na prípadnú obnovu systémov, pričom sa vrátila za menej než 6 mesiacov. Riešenie bolo nasadené ako reakcia na dva ransomvérové útoky, ktorým spoločnosť v minulosti čelila.

EU: Nové pravidlá pre domáce spotrebiče

Európska komisia v snahe o ďalšie zníženie uhlíkovej stopy Európy a cien energie pre európskych spotrebiteľov prijala nové opatrenia v oblasti ekodizajnu pre výrobky, akými sú chladničky, práčky, umývačky riadu a televízory. Po prvýkrát zahŕňajú požiadavky na opraviteľnosť a recyklovateľnosť, čím prispievajú k cieľom obehového hospodárstva prostredníctvom zlepšenia životnosti spotrebičov, ich údržby, opätovného použitia, modernizácie, recyklovateľnosti a nakladania s odpadom.

S cieľom podporiť opraviteľnosť, a teda zvýšiť životnosť spotrebičov, sa viaceré opatrenia v oblasti ekodizajnu zameriavajú na uľahčenie opráv výrobkov zabezpečením dostupnosti náhradných dielov, a to najmä:
· tým, že náhradné diely sú dostupné počas dlhého obdobia po nákupe výrobku, napr.:
- minimálne 7 rokov pre chladiace spotrebiče (10 rokov pre tesnenia dverí);
- minimálne 10 rokov v prípade práčok a práčok so sušičkou pre domácnosť;
- minimálne 10 rokov pre umývačky riadu pre domácnosť (7 rokov v prípade niektorých častí umývačiek riadu pre domácnosť, ktoré môžu opravovať len špecializovaní opravári);
- počas tohto stanoveného obdobia výrobca zabezpečí dodávku náhradných dielov do 15 pracovných dní.
S cieľom zlepšiť trh opráv musia výrobcovia vo vzťahu k profesionálnym opravárom zabezpečiť dostupnosť informácií o opravách a o odbornej údržbe ich výrobkov.
Komisia zároveň prijala 10 vykonávacích nariadení o ekodizajne, v ktorých stanovila energetickú účinnosť a ďalšie požiadavky na vybrané skupiny výrobkov:
- chladničky, práčky, umývačky riadu, elektronické displeje (vrátane televízorov), svetelné zdroje a samostatné ovládacie zariadenia, externé zdroje energie, elektromotory, chladničky s funkciou priameho predaja (napr. chladničky v supermarketoch, predajné automaty na chladené nápoje), výkonové transformátory a zváracie zariadenia.

Prínosy balíka opatrení v oblasti ekodizajnu a energetického označovania:
· tento balík opatrení prinesie do roku 2030 ročne 167 TWh konečných úspor energie, toto množstvo zodpovedá ročnej spotrebe energie v Dánsku a tieto úspory zodpovedajú tiež zníženiu o viac ako 46 milión ton CO2,
· prostredníctvom týchto opatrení európske domácnosti ušetria v priemere 150 EUR ročne, úspory sa dosiahnu nad rámec úspor dosiahnutých už existujúcimi opatreniami v oblasti ekodizajnu a energetickými štítkami,
· tieto opatrenia významne prispejú aj k dosiahnutiu cieľov EÚ v obehovom hospodárstve,
· opatrenia prinášajú aj výhody na makroekonomickej úrovni, a to znížením európskych nákladov na energie prostredníctvom úspor energie a znížením emisií skleníkových plynov. Týmto spôsobom nové opatrenia priamo prispievajú k vykonávaniu Parížskej dohody.
Nové opatrenia EÚ o ekodizajne sa uplatňujú len na výrobky uvedené na trh EÚ bez ohľadu na to, kde sa vyrábajú. Mnohé ďalšie krajiny sa však pri tvorbe vlastných politík v tejto oblasti inšpirujú krokmi EÚ.

Rámcová smernica o ekodizajne a nariadenie o energetickom označovaní sa vykonávajú prostredníctvom vykonávacích predpisov a delegovaných nariadení k jednotlivým výrobkom. Priemyselné odvetvie môže predložiť dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívu k povinným požiadavkám na ekodizajn (viac v článku 17 rámcovej smernice o ekodizajne). Ak sú splnené určité kritériá, Európska komisia formálne uznáva tieto dobrovoľné dohody.

Umelá inteligencia: Stratégia pre zavedenie je kľúčová

Takmer dve pätiny spoločností (38 %) s vysokým ročným rastom už implementujú riešenia na báze umelej inteligencie (AI). Navyše plánujú jej využitie aj v strategických oblastiach, ako je rozhodovanie, vývoj produktov či optimalizovanie. 

Vyplýva to z aktuálneho prieskumu Microsoft Biznis vo veku umelej inteligencie medzi 1.150 lídrami v 13 krajinách sveta. Firmy si mohli vybrať jednu z odpovedí: oblasť AI vôbec neriešia (fáza 1), začínajú sa ňou zaoberať (fáza 2), experimentujú s AI (fáza 3), formálne vykonávajú jej využitie (fáza 4), prípadne sa už sústredia na jej integráciu v rámci svojho biznisu (fáza 5). V rýchlo rastúcich spoločnostiach vykazujúcich dvojciferné tempo rastu je pravdepodobnosť, že už dnes využívajú AI, dvakrát vyššia než pri ostatných firmách. Z prudko rastúcich firiem až 38 % aktívne pracuje na implementácii umelej inteligencie. Drvivá väčšina z nich (94 %) plánuje v horizonte jedného až troch rokov investovať do rozvoja umelej inteligencie aj v rozhodovacích procesoch. Takmer polovica týchto firiem plánuje využívať AI už v priebehu jedného roka. Ich šéfovia v tom vidia príležitosť nielen na zvýšenie efektivity, ale chápu umelú inteligenciu ako možný zdroj ďalšieho rastu založeného na inováciách. Z pomalšie rastúcich firiem vykazujúcich jednociferný rast AI aktívne implementuje len necelá pätina (18 %). Navyše tieto firmy zatiaľ nepociťujú veľkú urgenciu v implementácii umelej inteligencie. Do rozhodovacej AI plánujú investovať dve tretiny z jednociferne rastúcich firiem v dlhšom časovom rozpätí – troch až piatich rokov.

Manažment firmy pri vytváraní stratégie pre zavedenie AI často brzdia otázky, kde a ako s implementáciou umelej inteligencie začať, aké zmeny vo firemnej kultúre AI vyžaduje a ako dosiahnuť, aby vytvorenie a používanie umelej inteligencie bolo zodpovedné, zaisťovalo ochranu súkromia a bolo v súlade s platnými nariadeniami a predpismi. „Vytvorenie stratégie pre umelú inteligenciu nezahŕňa len obchodnú časť. Týka sa aj riadenia, správania a schopností potrebných na implementáciu kultúry pripravenej na umelú inteligenciu vo firme“, vysvetľuje Mitra Azizirad.

Hlavné zistenia z prieskumu:
- 38 % dvojciferne rastúcich firiem aktívne zavádza AI.
- Len 18 % pomalšie rastúcich firiem aktívne zavádza umelú inteligenciu.
- 93 % dvojciferne rastúcich chce investovať do AI aj v rozhodovacích procesoch do troch rokov, polovica z nich (53 %) už v horizonte jedného roka.
- 64 % jednociferne rastúcich firiem investuje do rozhodovacej AI až v horizonte 3 – 5 rokov.
- Medzi tri hlavné oblasti, kde chcú dvojciferne rastúce firmy implementovať AI, patrí: rozhodovanie (53 %), optimalizácia (43 %), vývoj nových produktov (28 %).

EU: Rokovania s Japonskom o prenose údajov zo záznamov o cestujúcich

Európska komisia odporučila Rade, aby povolila otvorenie rokovaní o dohode medzi Európskou úniou (EÚ) a Japonskom umožňujúcej prenos údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) a ich využívanie na prechádzanie terorizmu a závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj na boj proti nim. V dohode sa stanoví rámec a podmienky výmeny údajov zo záznamov o cestujúcich, pričom sa však v súlade s Chartou základných práv zaistí plné dodržiavanie zásad ochrany údajov a základných práv.

EÚ a Japonsko sú už dlhodobo strategickými partnermi, napríklad aj v oblasti boja proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti, ako sa opäť potvrdzuje v Dohode o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom podpísanej v júli 2018. V tejto dohode sa obe strany osobitne nabádajú k tomu, aby používali „dostupné nástroje, napríklad osobné záznamy o cestujúcich, na predchádzanie teroristickým činom a závažným trestným činom a na boj proti nim“. Otvorenie rokovaní o dohode o údajoch zo záznamov o cestujúcich medzi EÚ a Japonskom svedčí o kľúčovom význame strategického partnerstva medzi týmito dvoma krajinami.

Na základe odporúčania Európskej komisie na otvorenie rokovaní s Japonskom o prenose údajov o osobách, ktoré cestujú leteckou dopravou medzi EÚ a Japonskom, sa zabezpečí, aby budúca dohoda:
· upravovala prenos údajov zo záznamov o cestujúcich a ich využívanie výlučne na účel predchádzania terorizmu a inej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ako aj boja proti nim,
· stanovovala nevyhnutné záruky a kontroly v súvislosti s ochranou osobných údajov, základných práv a slobôd fyzických osôb v súlade s požiadavkami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora,
· obmedzovala prístup k údajom zo záznamov o cestujúcich a ich spracúvanie výlučne na účely predchádzania terorizmu a inej závažnej cezhraničnej trestnej činnosti, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania,
· zaisťovala cestujúcim práva na účinný správny a súdny prostriedok nápravy, a to na nediskriminačnom základe.

Začiatkom tohto roka Európska komisia prijala rozhodnutie o primeranosti týkajúce sa Japonska, ktoré umožňuje voľný pohyb osobných údajov medzi hospodárstvami EÚ a Japonska so zárukami dôkladnej ochrany.

Upozorňujeme: Pokuta vám môže prísť aj poštou

Od 1. októbra 2019 bude polícia na Slovensku vo zvýšenej miere využívať inštitút objektívnej zodpovednosti. To znamená, že v prípade nedodržania dopravných predpisov vám môže prísť pokuta priamo domov poštou bez toho, aby vás na ceste zastavili policajti. Polícia chce aj takto upozorniť na striktné dodržiavanie všetkých dopravných predpisov.

Začína jeseň, je teda potrebné aj svoje schopnosti pri vedení vozidla prispôsobiť počasiu. Už teraz vodiči zažívajú ranné hmly, čo okrem zlej viditeľnosti prináša aj zvýšené riziko šmyku na cestách. Ukončujú sa poľnohospodárske práce, preto možno častejšie stretnúť veľké pracovné stroje. Skontrolujte si osvetlenie vozidla a dajte si odstrániť prípadné nedostatky. Zvýšte svoju pozornosť, jazdite opatrne a predvídavo.

Nadránom a podvečer je aktívna aj lesná zver. Myslite na to, keď prechádzate cez prostredie, v ktorom sa zvieratá pohybujú. Srnka, ale aj zajac, dokáže spôsobiť vážne poškodenie vozidla, nehovoriac, že zrážka s nimi môže skončiť tragicky. Preto sa zvieratám nesnažte vyhnúť vo veľkej rýchlosti. Následky šmyku totiž môžu byť oveľa väčšie ako zrážka so zvieraťom. Ak dôjde ku kolízii, zrazenú zver nikdy neberte, ale zavolajte políciu, poľovné združenie, štátnu ochranu prírody alebo správcu cestnej komunikácie.

Apeluje sa aj na chodcov a cyklistov: buďte opatrní a vždy sa poriadne presvedčte, či je bezpečné cez cestu prejsť. Reflexné a ochranné prvky nie je hanba používať, môžu vám zachrániť život. Každý z účastníkov cestnej premávky môže dodržiavaním dopravných predpisov a pravidiel zvýšiť svoju bezpečnosť a predchádzať nešťastiam na cestách.

Výzva: Prvá výzva Fondu SK-NIC

Na projekty v rámci historicky prvej výzvy Fondu SK-NIC je vyčlenená suma 100.000 eur. Jednotlivým projektom, ktoré splnia podmienky výzvy a budú potvrdené Úradom podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, budú poskytnuté financie v rozmedzí od 2.500 do 10.00 eur.

Cieľom prvej výzvy zverejnenej 30. septembra 2019 je podporiť projekty z oblasti:
- vzdelávania v oblasti informačno-komunikačných technológií,
- informačnej/kybernetickej bezpečnosti.
Podporené budú tak začínajúce projekty, ako aj projekty efektívne využívajúce informačno-komunikačné technológie k vzdelávaniu alebo projekty vzdelávajúce o týchto technológiách,
projekty zvyšujúce informačnú resp. kybernetickú bezpečnosť, t.j. bezpečnosť v spojení s elektronickým prostredím.

Uchádzači o finančnú podporu získajú potrebné informácie na webe spoločnosti SK-NIC, a.s. a na webe Nadácie Pontis, ktorá je poverená procesom zberu žiadostí a vyhodnocovaním projektov.

EU: Podpora pre energeticky náročné spoločnosti na Slovensku

Európska komisia schválila plány slovenskej vlády čiastočne kompenzovať energeticky náročné spoločnosti pre zavedenie vnútroštátneho príplatku na financovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v súlade s pravidlami Európskej únie (EÚ) o štátnej pomoci. 

Podpora výroby energie z obnoviteľných zdrojov je na Slovensku v súčasnosti financovaná z príspevkov na základe spotreby elektrickej energie. Schéma štátnej pomoci, ktorá sa bude uplatňovať do 31. decembra 2029 a má predbežný rozpočet 120 miliónov eur na roky 2019 až 2021, bude prínosom pre spoločnosti pôsobiace na Slovensku v odvetviach, ktoré sú obzvlášť energeticky náročné (s vyššou spotrebou elektrickej energie) a ktoré sú viac zapojené do medzinárodného obchodu. Príjemcovia dostanú náhradu v maximálnej výške 85 % príspevku na financovanie výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia posúdila opatrenia podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020. V usmerneniach sa do určitej miery povoľuje zníženie poplatkov pre energeticky náročné spoločnosti, ktoré pôsobia vo vybraných odvetviach a obchodujú na medzinárodnej úrovni. Cieľom zníženia je zabezpečiť ich globálnu konkurencieschopnosť. Opatrenie podporí ciele EÚ v oblasti energetiky a klímy, zabezpečí globálnu konkurencieschopnosť energeticky náročných odberateľov a priemyselných odvetví bez toho, aby došlo k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže. Na základe týchto zistení Európska komisia dospela k záveru, že opatrenie je v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.

Trend: Narastajúca zložitosť firemných sietí

Podľa GFI Software čoraz väčšia zložitosť a zväčšovanie firemných počítačových sietí často vedie k znižovaniu produktivity a konkurencieschopnosti podnikov. Nárast počtu zariadení a aplikácií v sieťach zvyšuje nároky na priepustnosť a zabezpečenie sietí a ak organizácie svoje siete nezdokonaľujú, hrozí im zlyhanie s prevádzkovými a finančnými stratami. 

Štúdia spoločnosti Forrester ukazuje, že väčšina spoločností utráca okolo 70 % svojho IT rozpočtu na údržbu a prevádzku existujúcich systémov, zatiaľ čo iba 30 % sa investuje do nových projektov. Každú sekundu sa k internetu pripája viac ako 120 nových zariadení, samotných zariadení s internetovým pripojením (IoT) bude na internete do roku 2020 viac ako 20 miliárd. Dôsledkom tohto rastu je zväčšujúci sa počet prvkov, ktoré v takejto komplexnej sieti môžu zlyhať. 

Medzi hlavné sieťové problémy, ktoré môžu mať zásadný dopad na organizáciu, patria hlavne: 

· Slabé zabezpečenie – Jednou z najbežnejších príčin sieťových problémov je bezpečnosť alebo skôr nedostatok zabezpečenia. Podľa Ponemon Institute sú dve tretiny všetkých narušení sietí spôsobené bezpečnostnými medzerami, ľudskými chybami a nedbalosťou.
· Zmeny konfigurácie – Počas pridávania alebo odoberania zariadení zo siete, doplňovania nových funkčností, migrácie systémov alebo realizácie podstatných zmien v existujúcich aplikáciách dochádza k zmenám siete a jej konfigurácie, čo môže viesť k zníženiu jej výkonnosti a integrity.
· Manuálna správa – Manuálna správa a zásahy, neefektívne sieťové postupy a procesy a neúplný prehľad o prevádzke a výkonnosti siete môžu znižovať mieru inovácií a konkurencieschopnosť. Štúdia od Veriflow ukazuje, že na manuálne vykonávané procesy sa spolieha 69 % organizácií.
· Absencia priorizovania kľúčových aplikácií – Videoaplikácie ako Netflix či YouTube môžu spotrebovať podstatnú časť prenosovej kapacity organizácie. Kritické aplikácie tak spomaľujú svoje spustenie alebo úplne zamrznú. Výsledok: strata dát, strata produktivity, frustrovaní užívatelia.

„IT administrátori a informační manažéri dnes stoja pred úlohou, ako vyhovieť náročnejším požiadavkám biznis používateľov na výkonnosť IT a pritom zachovať integritu svojich stále komplexnejších sietí. Aktuálne problémy svojich firemných sietí dnes môžu identifikovať a vyriešiť pomocou nástrojov na priebežné vyhodnocovanie prevádzky, automatizované skenovanie a priorizáciu dôležitých podnikových aplikácií“, dodal Zdeněk Bínek.

Aktuálne: Byrokratický index 2019

Inštitút INESS pri príležitosti medzinárodného dňa byrokracie opäť vydal Byrokratický index. Dosiahol hodnotu 221 hodín, čo je o hodinu menej ako pred rokom. Na modelovom príklade výrobného mikropodniku so 4 zamestnancami mapuje všetky byrokratické povinnosti, ktorým musí tento podnik počas roka čeliť. K týmto povinnostiam je priradený časový náklad, ktorého suma tvorí výsledok indexu.

Z 221 hodín najväčšiu časť odkrojila agenda zamestnávania (vrátanie manažmentu daní a odvodov pre zamestnancov), ktorá dosiahla hodnotu 84,5 hodiny. Oblasť podnikateľských daní si vyžiadala 46 hodín. V roku 2019 klesol počet hodín, ktoré podnikateľ musí venovať ochrane osobných údajov (GDPR), čo nebolo spôsobené zmenou pravidiel, ale prostým faktom, že v roku 2018 index zahrňoval aj vysoké náklady z prvotného zavádzania tohto systému. Naopak podnikatelia sa museli v roku 2019 popasovať s novými úlohami. Najvýznamnejšou udalosťou s 11 hodinami bolo podľa INESS zavedenie e-kasy. Hodiny pribudli aj vďaka novej trojkombinácii povinností: nahlasovanie zamestnancov 2. rizikovej kategórie, povinnej registrácie konečného užívateľa výhod, či novej povinnosti ohlasovať voľné pracovné miesto. Vďaka malému počtu zamestnancov nateraz modelová firma unikla niektorým novým povinnostiam, napr. rekreačným poukazom. 

Do Byrokratického indexu sa tento rok zapojili aj tri ďalšie krajiny: byrokratický index dosiahol v Českej republike hodnotu 226 hodín, v Litve 244 hodín a v Španielsku 363 hodín. Podľa INESS sa síce pripravujú antibyrokratické balíčky, postupuje (pomaly) informatizácia, či (ešte pomalšie) pravidlo „1-krát a dosť“, ale pre podnikateľa sa život príliš nemení. Vyššie spomenuté nové povinnosti pre podnikateľov to dobre symbolizujú. Nielen že celková prospešnosť týchto opatrení je veľmi nejasná, v praxi ich dopady nikto nevyhodnocuje. Úplným paradoxom je, že napriek niekoľko rokov fungujúcemu portálu Slovensko.sk, aj v roku 2019 má každá z týchto troch nových povinností vlastný formát elektronického formulára a každá má svoju vlastnú webstránku. Podnikateľ sa o vzniku týchto nových povinností dozvedel len cez médiá, neexistuje žiadny centralizovaný oznamovací systém, kde by si mohol skontrolovať všetky svoje povinnosti. Samozrejme, pokuty za nesplnenie týchto povinností sú drakonické a ich horná výška sa pohybuje aj v desiatkach tisíc eur.

SR: Patríme medzi najpriemyselnejšie krajiny únie

Drvivá väčšina zamestnancov na Slovensku pracuje v službách a služby vytvárajú aj väčšinu hrubej pridanej hodnoty v našej ekonomike. Napriek tomu zostáva podľa analýzy Poštovej banky hnacím motorom slovenskej ekonomiky priemysel a v európskom porovnaní patríme medzi „najpriemyselnejšie“ krajiny Európskej únie (EÚ). 

V priemysle pracuje takmer tretina Slovákov, vďaka čomu sa Slovensko zaradilo na druhé miesto európskeho rebríčka. Predbehlo nás jedine susedné Česko, kde priemysel zamestnáva až 36,5 % pracujúceho obyvateľstva. Tretia priečka patrí našim severným susedom z Poľska, kde v priemysle pracuje 31,3 % obyvateľov. Môžeme teda povedať, že krajiny V4 skutočne patria medzi priemyselné krajiny EÚ. Mierne zaostáva jedine Maďarsko, keďže v priemyselných odvetviach je zamestnaných „len“ 27 % ľudí. V Európskej únii pracuje v priemysle zhruba pätina zamestnancov. Tento európsky priemer je teda výrazne nižší ako podiel na Slovensku. Popredné priečky rebríčka obsadili nové členské krajiny únie s ekonomikou zameranou na priemysel. A aj zamestnanosť v priemysle je v nových členských krajinách vyššia. Naopak vo vyspelejších krajinách západnej Európy je zamestnanosť v priemysle nižšia a vyšší podiel má zamestnanosť v službách. 

Pre všetky krajiny EÚ ale platí, že sektor služieb zamestnáva väčšinu obyvateľstva. V európskej 28- čke pracuje v službách v priemere až 74 % zamestnancov. U nás je tento podiel „len“ na úrovni 65,4 %. Najviac, až takmer 84 % pracujúcich v odvetviach služieb, nájdeme v Holandsku. Nasleduje Británia s podielom cca 82 % a 80 %-nú hranicu prekročilo aj Belgicko, Malta, Francúzsko, Luxembursko či Dánsko. Slovensko, podobne ako ďalší noví členovia únie, sa nachádza na spodku rebríčka čo sa zamestnanosti v službách týka. Podobne je na tom aj Maďarsko, ČR či Poľsko. Najnižší podiel ľudí pracujúcich v službách je v rámci EÚ v Rumunsku, a to len 47 %. Práve Rumunsko je krajinou, kde stále veľa obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve. Spomedzi krajín EÚ je tento podiel v Rumunsku najvyšší – až 23 %. Dvojciferné úrovne dosahuje podiel obyvateľov pracujúcich v poľnohospodárstve jedine v spomínanom Rumunsku, v Bulharsku (takmer 18 %) a v Grécku (cca 11 %). V ostatných krajinách je zamestnanosť v poľnohospodárstve výrazne nižšia. Najnižšia je vo vyspelých západných krajinách – v Luxembursku len 0,8 % zamestnancov pracuje v poľnohospodárskych odvetviach, v Británii a Belgicku 1,2 % a v Nemecku 1,4 %.

Priemysel u nás vytvára až 35 % hrubej pridanej hodnoty (HPH). Aj pri tomto ukazovateli v priemysle sme sa umiestnili na čele európskeho rebríčka. Slovensku totiž patrí s podielom 35 % HPH vytvorenej v priemysle tretia priečka. Vďačíme za to samozrejme hlavne automobilovému priemyslu a výrobe počítačov a elektroniky. Pred nami sa umiestnilo jedine ČR s podielom 35,8 % a Írsko (39,3 %). Opäť platí, že hrubá pridaná hodnota vytvorená priemyselníkmi, je vyššia hlavne v nových krajinách únie. Vo vyspelejších ekonomikách je podiel HPH v priemysle na nižších úrovniach. Tak napríklad v takom Luxembursku je to len cca 12 % a na Malte a Cypre zhruba 14 %. Vo Francúzsku, Holandsku či Británii je tento podiel zhruba pätinový. Rovnako ako v prípade zamestnanosti, aj v prípade HPH platí, že v krajinách únie je hrubá pridaná hodnota tvorená hlavne sektorom služieb. Lebo sú to práve služby, ktoré tvoria drvivú väčšinu hospodárstva vyspelých ekonomík. V Luxembursku, na Malte a na Cypre je to až viac než 84 %, vo Francúzsku či v Británii služby tvoria cca 80 % HPH. Ale napríklad Nemecko je taktiež výrazne priemyselnou krajinou, keďže služby tvoria „len“ 68 % HPH a na priemysel pripadá 31 % hrubej pridanej hodnoty.

EU: Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019

Európska komisia pri príležitosti 2. európskeho samitu o vzdelávaní uverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2019, v ktorom analyzuje vývoj vzdelávania a odbornej prípravy v Európskej únii (EÚ). Poukazuje aj na potrebu väčšej podpory pre učiteľov a zatraktívnenia učiteľského povolania.

Tohtoročné 8. vydanie monitoru sa zameriava na učiteľov. Uvádzajú sa v ňom a analyzujú zistenia z rozsiahleho prieskumu medzi učiteľmi, ktorý uskutočnila OECD. Prieskum zdôrazňuje potrebu odbornej prípravy tak, aby mohli učitelia lepšie zvládať naliehavé úlohy súčasnosti, t.j. využívanie informačných a komunikačných technológií, výučba žiakov so špeciálnymi potrebami a výučba v multikultúrnych triedach. Monitor odporúča tieto otázky riešiť zabezpečením primeraného počtu učiteľov v systéme, vo všetkých predmetoch a vo vidieckych aj v mestských oblastiach. Je potrebné pritiahnuť medzi učiteľov najvhodnejších kandidátov, zabezpečiť ich náležitú prípravu a motivovať ich k tomu, aby pri tomto povolaní zostali.

Slovensko – hlavné zistenia:
· Postupne zlepšuje vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, čo je obzvlášť pozitívne pre deti zo znevýhodnených rodín.
· Prijíma strategickejší prístup k celoživotnému vzdelávaniu, zvyšovaniu zručností a rekvalifikácii.
· Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky sa však od roku 2010 výrazne zvyšuje a na východnom Slovensku dosahuje 14%.
· Investície do vzdelávania a odbornej prípravy sú nedostatočné, čo sa odráža na platoch učiteľov, ktoré sú napriek nedávnemu zvyšovaniu stále nízke.

Monitor analyzuje hlavné problémy európskych vzdelávacích systémov a predstavuje politiky, vďaka ktorým môžu tieto systémy lepšie reagovať na sociálne potreby a potreby trhu práce. Súčasťou monitoru je aj 28 podrobných správ o jednotlivých členských štátoch EÚ. Meria pokrok v plnení cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave pre rok 2020 a poskytuje informácie dôležité k riešeniu záležitostí v oblasti vzdelávania v rámci každoročného cyklu európskeho semestra. Monitor zároveň napomáha určiť, na čo by sa malo zamerať financovanie EÚ v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a rozvíjania zručností.