Aktuálne: Svetový deň obezity

Miera nadváhy a obezity narastá na celom svete a ani jednej krajine sa zatiaľ nepodarilo zvrátiť epidémiu obezity. Ide žiaľ o jav, ktorý sa neobmedzuje len na dospelých. Potvrdila to tiež správa OECD o ekonomickom vplyve obezity s alarmujúcim pohľadom vplyvu obezity na deti.

Kvalita života príliš veľkého množstva ľudí je dnes negatívne ovplyvnená obezitou. Svetová federácia obezity žiada, aby sa prevencia, liečba a zvládanie obezity zahrnuli ako súčasť základných zdravotníckych služieb do univerzálneho zdravotného pokrytia a správa OECD predstavuje silný dôvod, aby vlády krajín OECD uprednostnili preventívne balíky. Čo je tiež mimoriadne znepokojivé, je hospodársky vplyv obezity. Krajiny OECD v súčasnosti vynakladajú 8,4 % svojich rozpočtov na zdravotníctvo na liečbu chorôb súvisiacich s obezitou. A toto číslo bude naďalej rásť! Zaťaženie zdravotných systémov je neudržateľné a správa je silným dôvodom na zásahy zamerané na celú populáciu (napríklad zobrazovanie výživových informácií o potravinách a jedálnych lístkoch), pričom sa zároveň uznáva, že v systéme zdravotníctva obezitu možno riešiť. Svetová federácia obezity uznáva obezitu ako chorobu a podporuje komplexný prístup od prevencie k manažmentu a od jednotlivca k celej spoločnosti.

Na Slovensku trpí nadváhou takmer 40 % a obezitou vyše 25 % populácie. Rovnako alarmujúco narastá počet detí a dospievajúcich s nadváhou a obezitou. Podľa dostupných informácií sú súčasní 18-roční chlapci asi o 9 centimetrov vyšší a o 7,7 kg ťažší ako ich rovesníci v roku 1951. Dievčatá sú na tom lepšie, sú síce vyššie o 5 centimetrov ako ich rovesníčky v roku 1951, ale hmotnosť sa u nich výrazne nezmenila. Nepriaznivý trend u detí potvrdzuje aj porovnanie výskytu nadmernej hmotnosti a obezity za roky 2001 a 2011. Výskyt obezity v tomto období sa zdvojnásobil, v súčasnosti dosahuje u 10-12 ročných chlapcov 10 %, a u 7-12 ročných dievčat 8,5 %. Podiel nadmernej hmotnosti vrátane obezity vzrástol u 10-12 ročných chlapcov na 25 %, u 16-18 ročných dievčat na 13 %. Nepriaznivé zistenia sa prejavujú na náraste chronických neprenosných ochorení, nadváha zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb o 34 %, obezita až o 104 %. Nadváha a obezita spôsobujú aj ďalšie závažné zdravotné ťažkosti, sú aj jednou z príčin diabetu 2. typu, podieľajú sa na vzniku aterosklerózy, zvyšujú riziko vzniku nádorov, zaťažujú kĺby, spôsobujú psychické a ďalšie problémy.

Účinným spôsobom ako predísť neželanému nárastu hmotnosti je podľa odborníkov dodržiavanie zásad zdravého životného štýlu, predovšetkým vyvážený príjem a výdaj energie a pravidelný pohyb. K základným pravidlám zdravej výživy patrí uprednostňovanie ovocia, zeleniny, jedál s vlákninou, celozrnného pečiva a obmedzenie, alebo úplné vylúčenie údenín, vyprážaných, mastných a ťažkých jedál.

EU: Porušovanie pravidiel aj na Slovensku

Európska komisia pravidelne podniká právne kroky voči členským štátom za nesplnenie ich povinností podľa právnych predpisov Európskej únie (EÚ). Cieľom jej rozhodnutí je zabezpečiť riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v prospech občanov a podnikov. Komisia súčasne oznámila uzatvorenie 120 prípadov, v ktorých sa riešili problémy s dotknutými členskými štátmi bez toho, aby musela ďalej konať.

V oblasti zosúladenia vnútroštátnych právnych predpisov so smernicou EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA 2011/92/EÚ), ktorá zabezpečuje, aby sa vplyv verejných a súkromných projektov na životné prostredie posudzoval pred ich schválením, Európska komisia upozorňuje Slovensko na nedostatky týkajúce sa najmä včasnosti rozhodnutí, možných konfliktov záujmov, ako aj na nedostatok účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

Euróspka komisia ďalej oznámila uzatvorenie súdneho konania o neplnení povinnosti Slovenskej republiky pri skládkach odpadov. Podľa uznesenia Súdneho dvora zaplatilo Slovensko paušálnu pokutu vo výške 1.000.000 EUR, aby sa v budúcnosti účinne zabránilo opakovaniu podobných porušení právnych predpisov EÚ. Podľa dôkazov predložených slovenskými orgánmi boli už všetky časti skládky odpadov Považský Chlmec uzavreté v súlade so  smernicou o skládkach odpadov. Smernice zároveň ustanovuje požiadavky na postupy uzavretia skládky a postupy následnej starostlivosti. Keďže Slovensko do 27. decembra 2018 neplnilo svoje povinnosti, muselo tiež zaplatiť dennú pokutu v celkovej výške 885.000 EUR.

Zároveň sa Európska komisia rozhodla vyslať na Slovensko odôvodnené stanovisko, v ktorom vyzýva na dodržiavanie pravidiel EÚ o rovnosti. Na Slovensku je stále neúmerný podiel rómskych detí umiestňovaný v špeciálnych školách alebo triedach pre deti s mentálnym postihnutím a existujú aj rôzne spôsoby marginalizácie v bežnom vzdelávaní tým, že sa rómske deti zaraďujú do samostatných tried či škôl iba pre Rómov. V nadväznosti na výzvu zaslanú v apríli 2015 prijalo Slovensko niekoľko opatrení na vyriešenie tohto problému. Po dôkladnom vyhodnotení opatrení a sledovaní situácie na mieste Európska komisia dospela k záveru, že ešte nie sú dostatočné. Slovensko má teraz dva mesiace na to, aby reagovalo a podniklo príslušné kroky; v opačnom prípade sa Európska komisia môže rozhodnúť postúpiť záležitosť Súdnemu dvoru EÚ.

Výzva: Centrum ochrany kritickej infraštruktúry

Znížiť škody zapríčinené incidentami na kritickej infraštruktúre (KI), zvýšiť schopnosť reagovať na možné hrozby z pohľadu bezpečnosti, ale aj dosiahnuť kompatibilitu krízových riešení s ostatnými krajinami Európskej únie (EÚ) je cieľom národného projektu Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky. 

Centrum ochrany kritickej infraštruktúry, ktoré bude mapovať jednotlivé prvky kritickej infraštruktúry na Slovensku, vytvorí väzby medzi prvkami kritickej infraštruktúry v gescii ministerstva hospodárstva a jednotlivých prevádzkovateľov takejto infraštruktúry, akými sú elektrárne, plynárne, distribučné spoločnosti s cieľom minimalizovať škody, ktoré môžu vzniknúť ako následok incidentov na kritickej infraštruktúre. Zlepšiť prevenciu a zvýšiť schopnosť reagovať na incidenty majú aj v rámci projektu pripravované modely na simuláciu a vyhodnotenie hrozieb, služba včasného varovania, či metodická podpora a vzdelávanie v oblasti bezpečnej prevádzky jednotlivých prvkov KI. Medzi svetovo najznámejšie krízové situácie patrí napríklad blackout v Taliansku, kedy šestnásťhodinový výpadok elektrickej energie v roku 2003 zasiahol 56 miliónov obyvateľov, či vo Venezuele, kde tento rok vypadla elektrická energia na sedem dní a ochromila fungovanie 23 štátov.

Národný projekt Centrum ochrany kritickej infraštruktúry a podpora činností v oblasti krízového riadenia Slovenskej republiky v gescii MH SR je vypracovaný v kontexte Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a v súlade s Koncepciou kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015-2020 schválenou vládou SR. Ministerstvo hospodárstva SR realizuje uvedený národný projekt v rámci prioritnej osi 7 operačného programu Integrovaná infraštruktúra, špecifický cieľ 7.9 Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti. Celková hodnota nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 20.039.242,79 EUR. Vyzvanie na projekt s dĺžkou trvania 24 mesiacov a alokáciou 20 miliónov EUR uverejnil Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Dátum uzávierky vyzvania je 6.12.2019.

Umelá inteligencia: Pre takmer polovicu spotrebiteľov sú to roboty

Spotrebitelia čoraz väčšej miere využívajú v bežnom živote moderné digitálne technológie, zároveň však žiadajú lepšiu osvetu. Domnievajú sa, že by firmy aj štátne inštitúcie mali poúčať verejnosť o inováciách ako umelá inteligencia, blockchain či internet vecí. 

Viacerí ešte celkom nepochopili skutočné prínosy technológií - rad ľudí si pod umelou inteligenciou predstaví filmového robota, nie supervýkonné výpočtové systémy, ktoré sú súčasťou nových služieb a atraktívnejších používateľských skúseností. Podľa prieskumu medzi britskými, francúzskymi a nemeckými spotrebiteľmi spoločnosti VMware sa technológie stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života 46% ľudí, ktorí v nich vidia prínos. Napríklad 53% opýtaných si uvedomuje prínos formou lepšej zákazníckej skúsenosti v interakcii s bankami, obchodmi alebo lekári. Takmer tri štvrtiny (71 %) dôverujú týmto novým technológiám natoľko, že by im zverili domáce monitorovanie zdravotného stavu seniorov. Spotrebitelia tiež verí, že nové technológie majú potenciál pomôcť riešiť problémy životného prostredia, napríklad bojovať proti klimatickým zmenám (50 %).

Nástup prevratných technológií však sprevádza problém bezpečnosti a dôvery. Čo sa týka nových služieb a údajov o používateľoch, ktoré zhromažďujú, viac ako dve tretiny (68 %) opýtaných nevie, kto k nim má skutočne prístup. A 66 % je znepokojených, že by ich banka mala prístup k úplným a presným informáciám o ich každodennom živote, vrátane nákupných zvyklostí, stravovacích návykov a cestovanie, aj keby to umožnilo lepšie spravovať ich financie. Obavy môžu čiastočne prameniť z neznalosti, kedy 50 % opýtaných pripúšťa, že nemá dostatok informácií o technológiách ako umelá inteligencia (AI), internet vecí alebo blockchain. Napríklad 45 % spotrebiteľov sa mylne domnieva, že AI je robot. Väčšina respondentov očakáva, že im štát (50 %) a firmy (53 %) pomôžu lepšie porozumieť novým technológiám, a to lepšie osvetou a väčšou transparentnosťou.

Prieskum sa uskutočnil v auguste a septembri 2018 na reprezentatívnej vzorke spotrebiteľov vo Veľkej Británii (> 2000), Francúzsku (> 1000) a Nemecku (> 2000). 

Svetový deň duševného zdravia: V prevencii samovrážd je potrebné spraviť viac

Každých 40 sekúnd zomrie v dôsledku samovraždy jeden človek. Na Slovensku ukončilo minulý rok život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. Ukončiť svoj život sa rozhodli najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov. Tohtoročný Svetový deň duševného zdravia (10. október) má upozorniť práve na skutočnosť, že aj samovraždám je možné predchádzať. 

Podľa štatistík a dostupných zdravotníckych informácií vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy. Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy (41,3%), ale dôvodom boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy, či školské problémy v prípade detí a mladistvých. S tohtoročnou kampaňou Svetového dňa duševného zdravia sa spája aj projekt obnovenej Linky dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie s odbornou garanciou SPsS. Ide o bezplatnú, anonymnú, 24-hodinovú linku, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek dostať pomoc od profesionálov v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím. Odborníci poskytujú na čísle 0800 800 566 emočnú podporu v psychickej kríze, pomoc pri orientácii v ťažkej životnej situácii, informácie, ktoré môžu pomôcť nájsť východisko a kontakty na odborníkov a zariadenia z oblasti psychiatrie. 

NEZABÚDAJME, že:
- o duševné zdravie sa treba starať;
- každý jeden život je dôležitý;
- nikto v ťažkej životnej situácii, ktorá ho vedie k samovražedným myšlienkam, na Slovensku nie je sám;
- hovoriť o samovražde nie je tabu, naopak môže liečiť;
- samovražda nie je osobným zlyhaním a ani jasným signálom duševného ochorenia. 

Depresívna porucha je štatisticky najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Ide o psychickú poruchu, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patrí depresívna nálada, smútok, únava a znížená aktivita, strata záujmov a radosti, úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.

Duševné ochorenia sú zľahčované, pritom duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Do balíka duševného zdravia sa zaraďuje emočná, psychická a spoločenská pohoda. Chrániť si duševné zdravie je však možné len vtedy, ak sa budeme oň starať, rovnako ako to robíme v prípade telesného zdravia a ak sa objavia ťažkosti, nebojme sa požiadať o pomoc, tak ako to robíme pri telesných ochoreniach.

           

EU: Ochrana oznamovateľov

Rada ministrov Európskej únie (EÚ) prijala smernicu o ochrane oznamovateľov na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v Luxemburgu. Smernica má zaručiť vysokú úroveň ochrany oznamovateľov tým, že sa zavedú bezpečné kanály podávania správ v rámci konkrétnej organizácie, ako aj vo vzťahu k verejným orgánom, pričom sa stanovia normy platné v celej EÚ. 

Smernica bude chrániť oznamovateľov pred prepustením, preradením na nižšiu pozíciu a inými formami odvetných opatrení. Od vnútroštátnych orgánov sa bude vyžadovať, aby informovali občanov a poskytli orgánom verejnej moci odbornú prípravu o tom, ako postupovať v prípade oznamovateľov. Věra Jourová, komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť: „Oznamovatelia by nemali byť trestaní za to, že robia správnu vec. Naše nové celoeurópske pravidlá zabezpečia, aby mohli bezpečne podávať správy o porušeniach práva EÚ v mnohých oblastiach. Oznamovatelia môžu byť kľúčovými zdrojmi investigatívnych novinárov. Preto ich ochrana podporuje aj slobodu médií. Vyzývam členské štáty, aby bezodkladne zaviedli nové pravidlá.“

Smernica o ochrane oznamovateľov sa vzťahuje na mnohé oblasti práva EÚ, od boja proti praniu špinavých peňazí cez ochranu údajov, ochranu finančných záujmov Európskej únie, bezpečnosť potravín a výrobkov, verejné zdravie, ochranu životného prostredia až po jadrovú bezpečnosť. Keď bude smernica uverejnená v Úradnom vestníku EÚ, účinnosť nadobudne 20 dní po uverejnení. Od nadobudnutia účinnosti smernice budú mať členské štáty 2 roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.

Novinka: 365-dňová diaľničná známka

Od februára budúceho roku budú môcť vodiči využiť na Slovensku nový typ diaľničnej známky. K existujúcej ročnej, mesačnej a desaťdňovej pribudne aj známka platná 365 dní. Jej cena bude stanovená rovnako ako pri ročnej známke na 50 eur a platiť bude od polnoci prvého dňa zakúpenia. 

Dodatočná, 365-dňová diaľničná známka je určená predovšetkým pre ľudí, ktorí si kúpia auto v priebehu roka a chystajú sa intenzívne využívať diaľnice a rýchlostné cesty. Vodiči, ktorí sa rozhodnú využiť ročnú kalendárnu známku budú mať aj naďalej možnosť využívať ju trinásť mesiacov s jednoducho zapamätateľným dátumom, kedy si ju treba obnoviť. Ministerstvo dopravy a výstavby SR zároveň upozorňuje, aby vodiči pri nákupe nového typu známky vždy uvádzali svoje kontaktné údaje. Iba tak môžu byť v budúcnosti automaticky upozornení, že sa im končí jej platnosť a pomôže im to vyhnúť sa pokute.

V roku 2019 si prvýkrát od spustenia elektronickej diaľničnej známky viac ako polovica vodičov kúpila diaľničnú známku elektronicky a nie na pumpách. To je jeden zo základných predpokladov, aby ľudia korektne vyplnili svoje kontaktné údaje a boli automaticky upozornení na blížiaci sa koniec jej platnosti.

Upozorňujeme: Podvody v podnikaní

Podnikanie je čoraz viac poznačené podvodmi, s ktorými pomáhajú aj technológie. Páchatelia majú premyslený takmer každý detail. Vydávajú sa za konkrétnych odberateľov, aby sa mohli bez zaplatenia dostať k tovaru. Také niečo sa deje nielen na Slovensku, ale podobné skúsenosti majú aj v Česku, Maďarsku či Rumunsku.

Spoločnosť Euler Hermes zaznamenala v viacero prípadov so spoločnými znakmi. Podvodníci sa často snažia využiť dobré meno existujúcich firiem v zahraničí, a tak oklamať dodávateľov. Napríklad falošný odberateľ prebral meno francúzskej firmy a tovar si objednal s doručením na ním určenú adresu. Tento „vynaliezavý podnikateľ“ dokonca vytvoril vierohodnú webovú stránku, na základe ktorej si slovenský dodávateľ myslel, že je všetko v poriadku a tovar dodal. Lenže po dátume splatnosti faktúry prišiel na to, že išlo o falošného odberateľa, ktorý ho podviedol. Alebo ďalším prípadom bolo, že podvodník volal v mene klienta Euler Hermes odberateľovi, aby mu oznámil zmenu bankového účtu, na ktorý má platbu uhradiť. „Už pred rokom sme upozorňovali na falošných odberateľov, no počet týchto prípadov, žiaľ, rastie naďalej. Rovnako aj počet iných typov podvodov spojených s obchodovaním medzi firmami. Pravdepodobne sa stanú jedným z top rizík podnikania v blízkej budúcnosti. Žiaden z týchto podvodov nie je identický, každý je iný, preto treba byť naozaj opatrný", odporúča Peter Mucina.

Podvodníkom pomáhajú aj nové technológie. Vo svete nedávno rezonovala téma využitia umelého, počítačom vytvoreného hlasu, identického s hlasom riaditeľa jednej britskej spoločnosti, ktorý volal svojmu podriadenému, aby previedol viac ako 240.000 USD (218.599 eur) na účet v Maďarsku. Softvér bol dokonca schopný nielen imitovať samotný hlas, ale dokonca tonalitu, intonáciu a akcent.
„Buďte opatrní, aby ste nenaleteli falošným odberateľom. Existuje niekoľko varovných znakov. Objaví sa nový odberateľ, ktorý zrazu požaduje viacero objednávok, objednáva vo veľkých množstvách, akceptuje vyššiu cenu za tovar. Indikátorom môže byť tiež veľká geografická vzdialenosť alebo chýbajúca súvislosť medzi oblasťou podnikania dodávateľa a odberateľa. Podozrivou je aj náhla zmena adresy firmy, resp. adresy doručenia“, upozorňuje Mucina. Pri existujúcom odberateľovi odporúča overiť si objednávku u osoby, s ktorou sa už skôr na strane odberateľa komunikovalo, skontrolovať adresy dodania či emailovú a webovú adresu. Prospešné by tiež bolo prekontrolovať si objednávajúcu osobu aj predmet objednávky. Zvláštne môže byť, ak predchádzajúce objednávky boli totožné a nová objednávka je na úplne iný tovar. V prípade nového odberateľa je zas prospešné prekontrolovať jeho pravosť - cez obchodný register a vyhľadávače na internete a rovnako tak správnosť webovej stránky alebo emailovej adresy.

Aktuálne: O bezpečnostných incidentoch sa mlčí

Podľa prieskum spoločnosti Kaspersky až 67 % priemyselných spoločností nehlási kyberbezpečnostné incidenty zodpovedným regulačným orgánom. Konať v súlade so stanovenými pravidlami a štandardmi je pre dnešné priemyselné spoločnosti nevyhnutnosťou a zároveň aj hnacou silou investícií. 

Vo svete, kde kyberzločinci využívajú sofistikované útoky na to, aby prenikli do priemyselných spoločností, je dnes o to dôležitejšie aplikovať komplexné kyberbezpečnostné pravidlá, ako aj dodržiavať stanovené predpisy. Od zavedenia všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR) až po štandardy stanovené Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC) musia priemyselné spoločnosti dodržiavať viaceré požiadavky. Správa spoločnosti Kaspersky o stave priemyselnej kyberbezpečnosti však ukazuje, že veľa spoločností sa neriadi pravidlami reportovania incidentov. Respondenti uviedli, že viac než polovica (52 %) incidentov bola v rozpore s regulačnými požiadavkami, pričom v prípade kybernetického prieniku až 63 % z nich uvádza stratu dôvery zákazníkov ako hlavnú príčinu obáv firmy.

Okrem nahlasovania incidentov vyplývajú z prieskumu aj ďalšie zistenia. Firmy berú dodržiavanie predpisov veľmi vážne, pričom iba pätina (21 %) priemyselných spoločností pripúšťa, že v súčasnosti nedodržiava povinné priemyselné nariadenia. Dodržiavanie predpisov je z pohľadu financovania hlavným nástrojom v oblasti investičných stratégií do kyberbezpečnosti pre 55 % respondentov. Avšak toto zameranie sa na procesy by mohlo spoločnosti viesť k tomu, že nedávajú až taký dôraz na kvalitu kyberbezpečnostných riešení a nezohľadňujú skutočné hrozby – iba 28 % respondentov identifikovalo prehľad a poznatky o hrozbách ako kľúčovú hnaciu silu rozpočtu.

Trend: Technológie na rozpoznávanie tváre

V roku 2017 predstavoval trh s technológiami na rozpoznávanie tváre 4 miliardy dolárov (3,643 miliardy eur). Predpokladá sa, že do roku 2022 narastie na 7,7 miliardy dolárov. Na raste sa budú podieľať najmä bezpečnostné a komerčné aplikácie. 

Francúzska vláda ohlásila začiatkom októbra svoj plán nasadiť nový program digitálnej totožnosti už v novembri 2019. Súčasťou programu Alicem bude rozpoznávanie tváre povinné pre všetkých občanov. Francúzsko by sa tak stalo prvou európskou krajinou, ktorá využíva technológie 'facial recognition' v štátnej správe. Krajina má vybudovanú sieť bezpečnostných monitorovacích centier, kde má rozdelené kompetencie pre jednotlivé bezpečnostné úrovne. Na vstup do systému vytvorila vláda aplikáciu, ktorú si občan stiahne. Digitálna totožnosť sa používateľovi vytvorí porovnaním pasovej fotografie a selfie videa, ktoré používateľ nahrá z viacerých uhlov a s rôznymi výrazmi tváre. 

Francúzsky orgán pre dohľad na ochranu osobných údajov je však toho názoru, že Alicem porušuje nariadenie GDPR vo viacerých bodoch, najmä v časti, kde je potrebný súhlas so zberom osobných údajov. Skupina na ochranu súkromia už podala žalobu proti vláde za to, že francúzski občania si novú digitálnu totožnosť budú môcť vytvoriť len prostredníctvom aplikácie pre systém Android. Rozpoznávanie tváre bude, navyše, jediným spôsobom overenia identity.
Aplikácia je v skúšobnej prevádzke už šesť mesiacov. Sprevádza ju príhoda, keď sa hekerovi podarilo získať prístup do vládnej aplikácie na zasielanie správ za necelú hodinu. 

Podľa Alison Slovakia je už v Ázii viacero krajín, ktoré prevádzkujú rozpoznávanie tváre ako súčasť štátnych služieb. Patrí sem Singapur, Čína aj India, kde sa na overenie totožnosti používa snímanie očnej dúhovky.
Rozpoznanie tváre (facial recognition) je spôsob, ako rozpoznať ľudskú tvár pomocou technológie. Systém využíva na mapovanie rysov tváre z fotografie alebo videa biometriu, porovnáva informácie s databázou známych tvárí a zisťuje zhodu. Technológia takto pomáhať overiť osobnú totožnosť a zároveň devastuje ochranu súkromia.

Novinka: Návod na oznamovanie zraniteľností

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT zverejnilo Návod na oznamovanie zraniteľností. Slúži ako pomôcka pre bezpečnostných výskumníkov, vývojárov softvéru, výrobcov hardvéru a zariadení, ale aj pre verejnosť. 

V návode sa uvádza podrobný postup a odporúčané kroky pri oznamovaní novoobjavených zraniteľností, ale aj postup pri oznamovaní už existujúcich zraniteľností nájdených na prevádzkovaných systémoch a službách. Návod je dostupný zadarmo na webovej stránke Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK CERT www.sk-cert.sk.

Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT, zriadené na NBÚ 1. septembra 2019 transformáciou Národnej jednotky SK-CERT, je akreditovaným členom organizácie Trusted Introducer a zároveň aj členom v organizácii FIRST (Forum of Incident Response Security Teams) s globálnym členstvom 490 tímov z 92 štátov.

Trend: Rekordný predaj kolaboratívnych robotov zvyšuje dopyt po koncových nástrojoch

Podľa najnovšej správy World Robotics Report publikovanej IFR potvrdzuje 23% rast predaja kolaboratívnych robotov v roku 2018 silný dopyt po koncových nástrojoch (EOAT). V roku 2018 bolo predaných takmer 14.000 nových ramien kolaboratívnych robotov. 

Vôbec po prvý raz obsahuje správa World Robotics Report špeciálnu analýzu trhu kolaboratívnych robotov (cobotov). IFR správa zdôrazňuje, že jedným z kľúčových motorov rozšírenia cobotov budú inteligentné komponenty typu inteligentných uchopovačov s plug&play rozhraním a jednoduchým programovaním. Ak bude tento rast pokračovať rovnakým tempom, potom sa v priebehu troch rokov trh s cobotmi prakticky zdvojnásobí a bude predstavovať veľkú príležitosť pre dodávateľov koncových nástrojov.

V Českej republike bolo v roku 2018 predaných vyše 2.700 všetkých priemyselných robotov (vrátane cobotov), pričom ich hustota sa zvýšila zo 119 na 135 robotov na 10.000 pracovníkov. Na Slovensku vzrástla hustota využívaných robotov na 165 na 10.000 pracovníkov. Lídrami na globálnom trhu sú Singapur (s hustotou 831 robotov), Južní Kórea (774 robotov) a Nemecko (338 robotov). V roku 2018 bolo dodaných na globálny trh celkom 422.000 priemyselných robotov, teda o 6 % viac ako v roku 2017.

On-line: Digitálna inteligencia

Až 72 % mladých ľudí nevie, ako si nastaviť silné heslo na svoje on-line účty a priemerne len 14 % z nich vie, ako sa chrániť pred on-line hrozbami počas streamovania. To, že podozrivý mail treba ihneď zmazať a neotvárať, vedela len tretina študentov. 

Vzhľadom na slabé vedomosti mladých v testovaní ich digitálnej inteligencie a so zámerom edukovať a poukazovať na tieto riziká sa ČSOB rozhodla spustiť ďalší, v poradí tretí ročník projektu. Školy sa doň môžu zapojiť do 8. novembra 2019. Projekt má tri fázy. V prvej si môžu všetci na webe projektu bez ohľad nau na vek testovať svoje znalosti v oblasti digitálnej inteligencie. Dosiaľ tento test vyplnilo takmer 20.000 ľudí. Následne môžu žiaci a študenti zapojiť svoje školy do projektu testovania počas týždňa digitálnej inteligencie. Vlani túto možnosť aktívne využilo 349 tried a 4.382 študentov z celého Slovenska. Okrem vedomostí tak môžu získať aj vybavenie pre svoje počítačové učebne do svojich základných a stredných škôl. 

Tento rok od 15. októbra do 8. novembra pribudnú na stránke digitalnainteligencia.sk pre školy bezplatné študijné materiály, ktoré pripravia vyučujúcich a študentov na vedomostný test. V týždni od 11. do 16. novembra 2019 banka sprístupní on-line platformu, cez ktorú môžu študenti absolvovať test z oblasti internetovej bezpečnosti. 

Novinka: Detský svet vedy a techniky

Centrum voľného času v Šali otvorilo Detský svet vedy a techniky. V zrekonštruovaných priestoroch centra môžu teraz deti rozvíjať svoje záľuby a získavať nové poznatky aj zručnosti. 

Deti tu programujú vlastné hry, riadia robotov a vykonávajú mnoho ďalších činností, s ktorými by mal problém aj nejeden dospelý človek. K dispozícii tu majú nové materiálne a didaktické pomôcky, napríklad notebooky, lego, stavebnice a ďalšie.

Nápad vytvoriť Detský svet vedy a techniky sa začal realizovať minulý školský rok vďaka projektu, ktorý vyhlásila nadácia sporiteľne cez grant Mám na to s možnosťou získať 8.000 eur. Na získanie týchto finančných prostriedkov potrebovalo Centrum voľného času získať najväčší počet hlasov.

Trend: Investície podnikov do výskumu a vývoja

Novela Zákona o dani z príjmov motivuje spoločnosti viac investovať v oblasti výskumu a vývoja. Zvýšením hodnoty odpočtu sa odstránil jeden z výrazných faktorov, ktoré viaceré podniky podľa prieskumu Deloitte považovali za limitujúci.

Od roku 2019 si môžu firmy a podnikatelia uplatniť odpočet výdavkov spojených s činnosťou výskumu a vývoja vo výške 150 % a od roku 2020 dokonca 200%. Aktuálna nižšia miera podpory, ktorá firmám prináša úspory vo výške 21%, tak v roku 2020 stúpne a podniky budú môcť dosiahnuť úsporu až 42%. „Nakoľko výsledky každoročného prieskumu spoločnosti Deloitte Central Europe, ktorého cieľom je analýza súčasných trendov a identifikácia hlavných prekážok pri väčších investíciách do výskumu a vývoja potvrdili, že nízka miera podpory bola vyhodnotená ako jeden z najlimitujúcejších faktorov realizácie väčšieho objemu aktivít v oblasti výskumu a vývoja, k tejto zmene sme vyzývali už dlhšiu dobu“, vysvetli Martin Rybár. Až pre 87 % opýtaných v prieskume by bolo zvýšenie odpočtu motiváciou na jeho využitie, a čo je ešte dôležitejšie, až 66 % spoločností by na základe toho chcelo rozšíriť svoje aktivity v tejto oblasti.

Prenos uplatnenia tohto nároku bude možný počas piatich po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, čím sa odpočet stáva dostupnejším aj pre začínajúce spoločnosti, ktoré v začiatkoch činnosť nemusia vykazovať dostatočný daňový základ. Odpočet je veľmi transparentným nástrojom podpory. Spoločnosť, ktorá splní zákonom stanovené podmienky, má automaticky na takúto podporu nárok, v praxi teda nepodlieha schvaľovaciemu procesu. Aj to sú pre spoločnosti motivujúce faktory. „Kým inovatívnosť ekonomiky je vo veľkej miere viazaná na výdavky na výskum a vývoj, úspech krajiny v inováciách nezávisí len od nich. Slovenské spoločnosti už čoskoro nebudú schopné zakladať svoju konkurenčnú výhodu len na lacnej pracovnej sile. Zatraktívnením tohto inštitútu dôležitou novelou zákona budú spoločnosti motivované ďalej rozširovať na Slovensku svoje výskumno-vývojové aktivity a vytvárať nové pracovné miesta pre vysokokvalifikovaných odborníkov“, uzavrel Rybár.