Radíme: Zimný čas

Zo soboty na nedeľu (26. 10. – 27. 10. 2019) sa o tretej hodine v noci mení letný čas na zimný. Posunu času na jeseň sa prispôsobujeme pomalšie ako na jar, pretože naň výrazne vplýva úroveň osvetlenia za súmraku a úsvitu. Väčšie ťažkosti pociťujú ľudia, ktorí vstávajú skoro a aj tí, ktorí spávajú menej ako sedem hodín. 

„Podľa medicínskych výskumov cirkadiánny rytmus – vnútorné hodiny organizmu - nedokážu okamžite reagovať na zmenu času. Adaptácia je veľmi individuálna, s ohľadom na vek a zdravotný stav. Ťažkosti môžu mať malé deti, ktorým sa naruší denný a spánkový režim, ale aj ľudia s psychickými a chronickými ochoreniami, napríklad srdcovo-cievnymi, endokrinnými, neurologickými, s poruchami imunity. Hoci večer môžete ísť do postele o hodinu neskôr, v prvých dňoch alebo týždňoch sa zobúdzate podľa nastavenia organizmu na letný čas a o hodinu spánku sa ukrátite, čo môže vyvolať únavu, nervozitu, bolesti hlavy, malátnosť, poruchy koncentrácie a môže prispieť aj k nárastu sezónnych depresií. Pomocou v prvých dňoch posunu času môže byť malá zmena spánkového rytmu – chodievajte spávať o štvrťhodinu neskôr, prípadne si doprajte polhodinu spánku navyše počas voľných dní“, upozornila doktorka Jana Hamade.

Osvojte si zásady spánkovej hygieny:
- Štyri až šesť hodín pred spánkom nepite alkohol, kávu, zelený, čierny čaj, energetické nápoje.
- Nekonzumujte večer ťažko stráviteľné jedlá, posledné jedlo si dajte najneskôr štyri hodiny pred spánkom.
- Krátko pred spánkom nefajčite.
- Aspoň štyri hodiny pred spánkom necvičte intenzívne.
- Pred spánkom miestnosť dobre vyvetrajte, teplota v nej by nemala byť vyššia ako 20 stupňov Celzia.
- V spálni nemá byť televízor, rušivé sú aj smartfóny či tablety.

Na jeseň nás vo vyššej miere ohrozujú aj rôzne infekčné ochorenia. V rámci prevencie sa napriek kratším dňom venujte aspoň pol hodinu denne pohybu. Môže to byť rýchla chôdza, alebo jednoduché cviky na precvičenie celého tela. Nezabúdajte na pitný režim, najzdravšia je čistá voda, nesladené šťavy alebo čaje. Dobrému fungovaniu organizmu a ľahšiemu zvládnutiu zmien napomôže aj vyvážená strava s dostatkom vitamínov. Najdôležitejší je prísun vitamínu A, C, E a vitamínov skupiny B.

EU: Kreatívna Európa

Pilotný projekt i-Portunus financovaný z programu EÚ s názvom Kreatívna Európa je výsledkom Novej európskej stratégie pre kultúru prijatej v roku 2018. Z rozpočtu 1 milión eur bolo v roku 2019 z projektu finančne podporených 343 umelcov a profesionálov z 36 krajín v oblasti múzických a výtvarných umení, čo im poskytlo možnosť pracovať 15 až 85 dní v zahraničí.
Na získanie podpory z i-Portunus uchádzači museli preukázať osobitný a presne vymedzený cieľ, napríklad rozvoj medzinárodnej spolupráce či pobyt s konkrétnymi výsledkami alebo profesijný rozvoj v cieľovej krajine. Od apríla do septembra 2019 predložili vyše 3.200 žiadostí o podporu. i-Portunus mal najväčší úspech u mladých a začínajúcich umelcov. Na konferencii v Bruseli 15. a 16. októbra sa zišli niektorí účastníci programu, ako aj hlavní aktéri zastupujúci sektory (hudba, divadlo, tanec, festivaly a literatúra) a národné a medzinárodné kultúrne inštitúty (napr. Európska kultúrna nadácia) s cieľom diskutovať o možnostiach zlepšenia systému. Odporúčania predložia Európskej komisii na konci realizácie projektu.

V roku 2020 do dvoch podobných projektov Európska komisia investuje ďalších 1,5 milióna eur. Výsledky a odporúčania zo všetkých pilotných projektov  budú základom pre trvalé opatrenia navrhnuté v rámci budúceho programu Kreatívna Európa 2021 – 2027.

Aktuálne: Deň cestovín

Viacerí z nás žijú v rýchlom tempe a nájsť si dostatočný čas na prípravu kvalitného teplého jedla je často vymoženosťou. Cestoviny majú výhodu, že ich možno uvariť len za pár minút a podávať takmer k čomukoľvek. 

Obľúbená potravina z múky a vody (prípadne vajec) sa môže pripraviť na slano aj na sladko. Ak sa zvolí slaný variant, stačí do uvarených cestovín primiešať už pripravenú paradajkovú alebo smotanovú omáčku, bazalkové pesto, mäso, zeleninu, či iné ingrediencie, ktoré sú po ruke. Ako sladký chod sa môžu podávať s kakaom, makom, tvarohom a cukrom. Možností je neúrekom. Samotní Taliani, ktorí sa pýšia tým, že túto potravinu vymysleli, to s ingredienciami nepreháňajú. Medzi jedny z najobľúbenejších receptov patrí Aglio e olio, na prípravu ktorého postačí len cesnak, olivový olej a parmezán. 

Obyvatelia Apeninského polostrova boli pri výrobe cestovín mimoriadne kreatívni. Dnes si tak možno vybrať z množstva druhov špagiet, penne, mašličiek, mušličiek alebo makarónov. Niektoré z nich sa zvyčajne viažu k určitej oblasti alebo konkrétnemu druhu omáčky. Napríklad v Bologni servírujú k pravému ragú bolognese zásadne len tagliatelle. S omáčkou carbonara sa najlepšie snúbia špagety. Nie každé jedlo však má takúto zaužívanú prílohu a niektorí majú najradšej ten svoj druh cestovín napriek tradíciám. Práve preto si možno vybrať z dlhých, ploských, hrubších, dutých, stredne dlhých, krátkych či dokonca plnených cestovín. Aj polievkové závarky si nájdu svoje miesto v domácnosti. V ponuke sú aj obľúbené písmenkové cestoviny pre najmenších stravníkov.

Nejde však len o tvar cestovín, ale aj o ich zloženie. Základné delenie je na vaječné a bezvaječné cestoviny. Vaječné ešte rozlišujeme na jednovaječné, dvojvaječné a viacvaječné. Cestoviny vyššej kvality sú vyrábané z tvrdej pšenice, nazývanej tiež semolina. Obsahujú viac živín, sú pevnejšie a majú krásnu žltú farbu, navyše výborne chutia. Špaldová múka je pri výrobe cestovín ďalšou obľúbenou alternatívou ku klasickej bielej múke. Podporuje myslenie, koncentráciu a je ľahko stráviteľná. V ponuke sú tiež bezlepkové alternatívy - cestoviny, ktorých základ tvorí cícer, hrach, šošovica či kukurica.

Na správnu prípravu obľúbených cestovín je dôležité variť ich v hrnci s vodou v správnom pomere – 1l vody na 100 g cestovín. Voda sa solí zásadne až po tom, ako začne vrieť. Následne sa cestoviny vložia do hrnca. Cestoviny sa nikdy nelámu, ani keď sú dlhšie. Dĺžka varenia je vždy uvedená na obale a mala by byť dodržaná. Po dovarení je potrebné scediť vodu z cestovín a pridať omáčku podľa chute. Prípravu je možné urýchliť použitím rýchlovarnej kanvice na uvarenie vody. Uvarené cestoviny vydržia v chladničke tri až päť dní. Surové je potrebné skladovať na chladnom, tmavom mieste počas maximálne jedného roku.

EU: Viac investícií na klímu, podpora pracovných miest, výskumu aj mládeže

Európsky parlament schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k budúcoročnému rozpočtu Európskej únie (EÚ). Podľa poslancov ide o pevný východiskový bod pre spustenie novej generácie programov a politík EÚ.

Rozpočet EÚ na rok 2020 je pre úniu poslednou príležitosťou, aby sa priblížila k splneniu politických záväzkov stanovených na roky 2013-2020 vrátane plnenia cieľa EÚ v oblasti klímy, uvádza sa v uznesení. Budúcoročný rozpočet by mal zároveň predznamenať priority dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021-2027, známeho tiež aj ako Viacročný finančný rámec (VFR). Parlament v porovnaní s pôvodným návrhom z dielne Európskej komisie požaduje zvýšenie plánovaných výdavkov na opatrenia v oblasti klímy o dve miliardy eur. Poslanci tiež požadujú navýšenie prostriedkov určených na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 363 miliónov eur a na mobilitu v rámci programu Erasmus+ o 123 miliónov eur. Viac financií by sa podľa poslancov malo vynaložiť aj na podporu malých a stredných podnikov, digitalizáciu, opatrenia v oblasti migrácie a zahraničnú politiku EÚ - vrátane rozvojovej a humanitárnej pomoci.

Parlamentom schválený rozpočet počíta so záväzkami na úrovni 171 miliárd eur, čo predstavuje nárast o približne 2,7 miliárd eur v porovnaní s predloženým návrhom Európskej komisie. Ide o sumu, ku ktorej vynaloženiu sa EÚ zaviaže na budúci rok, avšak realizácia samotných investícií môže prebiehať aj v ďalších rokoch, nakoľko financovanie mnohých projektov a programov je viacročné. V oblasti platobných rozpočtových prostriedkov počíta rozpočet so sumou 159 miliárd eur. Ide o platby, ktoré budú realizované iba v roku 2020. Týkajú sa projektov a programov, ktoré sa začali skôr a ich financovanie bude prebiehať aj na budúci rok, ako aj tých, ktoré sa spustia a budú financované až na budúci rok.

Plenárnym hlasovaním začne plynúť trojtýždňové zmierovacie obdobie medzi EP a Radou, v rámci ktorého by mali vyjednávači oboch inštitúcií dosiahnuť dohodu na konečnej verzii budúcoročného rozpočtu. Tú by mohli následne, počas plenárneho zasadnutia v dňoch 25. - 28. novembra, schváliť poslanci a podpísať predseda EP. Ak sa poslancom a ministrom nepodarí dospieť k dohode, Európska komisia bude nútená predložiť nový návrh budúcoročného rozpočtu.

Približne 93% rozpočtových prostriedkov EÚ smeruje naspäť do štátov, regiónov a obcí, k občanom, farmárom, výskumným pracovníkom a študentom, k mimovládnym organizáciám či podnikom.
Rozpočet EÚ je svojim spôsobom unikátny. Na rozdiel od vnútroštátnych rozpočtov, ktoré z veľkej časti slúžia na financovanie verejných služieb a systémov sociálneho zabezpečenia, rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom. Od vnútroštátnych rozpočtov sa odlišuje aj tým, že nemôže byť deficitný.

Aktuálne: Mesačne ušetríme v priemere 111 eur

Slováci si mesačne dokážu ušetriť v priemere 111 eur. Oproti ostatným sledovaným krajinám sme na druhom mieste po Rakúsku (259 eur). Tretí Česi si dokážu odložiť bokom mesačne 105 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa sporenia pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International.

Najhoršie sú na tom v prípade šetrenia Maďari, ktorí si bokom mesačne dokážu odložiť len 65 eur. Aktuálne si medziročne v šetrení polepšili len o dve eurá. „Vo všetkých krajinách sa našetrená suma zvyšovala. Kým ešte v roku 2018 bolo Slovensko výnimkou a neposunulo sa vpred s našetrenou sumou, tento rok si šetríme mesačne v priemere o 5 eur viac. Slovákom sa totiž zvyšuje disponibilný príjem domácnosti. Mnohí však uvádzajú, že zápasia so zvyšujúcimi sa nákladmi na bývanie či stravu, čo im znemožňuje si ušetriť mesačne toľko, koľko by chceli,“ uviedla analytička Lenka Buchláková. Približne 40 % Slovákov uviedlo, že sa ich finančná situácia za posledné dva až tri roky zlepšila. Takmer polovica zase tvrdí, že situácia sa nezmenila. Len 15 % Slovákov uviedla, že za ostatné dva až tri roky si finančne pohoršili. Najčastejším dôvodom, ktorí v tomto prípade uvádzajú je, že ich výdavky, predovšetkým na bývanie rastú, pričom príjmy zostali nezmenené. 

Zaujímavosťou je, že čoraz viac Slovákov si odkladá istú sumu peňazí každý mesiac hneď po výplate. Menej ako polovica si odkladá len to, čo im zostane. Častokrát ide len o pár eur. Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Robí tak až 98 % ľudí. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy (72 %). Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov. Na lepší príjem v starobe si odkladá najviac Čechov (66 %), najmenej Srbov (17 %). Takmer 40 % Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu.

Čoraz viac Slovákov si odkladá peniaze na sporiaci bankový účet (71 %), nasleduje životné kapitálové poistenie (51 %), do dôchodkových pilierov (43 %), nehnuteľností (23 %) či do rôznych fondov a akcií (21 %). Slovenky si viac ako muži odkladajú peniaze na bankových účtoch, muži zase v porovnaní so ženami viac preferujú životné poistenie.

Trend: Nárast robotov aj v slovenskom priemysle

Automatizácia výroby na Slovensku aj vo svete sa zintenzívňuje. Zastúpenie robotov v slovenských priemyselných podnikoch narástlo podľa International Federation of Robotics od roku 2016 o 22 %. Kým v roku 2016 u nás pripadalo na 10 tisíc pracovníkov v priemysle 135 robotov, vlani to bolo už 165 robotov.

Slovensko patrí do prvej dvadsiatky krajín, v ktorých je zastúpenie robotov v priemyselnej výrobe najväčšie. Za rok 2016 sme sa umiestnili v globálnom rebríčku na 17. mieste a v aktuálnom, ktorý odzrkadľuje čísla z vlaňajška, na 16. pozícii. V porovnaní s celoeurópskym priemerom je vo fabrikách na Slovensku hustota priemyselných robotov vyššia takmer o 50 %. Za nadpriemernou automatizáciou slovenského priemyslu stoja predovšetkým automobilky. „V niektorých činnostiach ľudia skrátka nedokážu strojom konkurovať. Napríklad lakovne či zvarovne karosérií by dnes bez robotizácie ani nemohli existovať,“ vysvetľuje Marián Filka. Viaceré fabriky sa rozhodli využívať viac robotov preto, lebo ľudí na trhu práce nenašli. Čoraz častejšie pritom siahajú po takzvaných kolaboratívnych robotoch, takzvaných kobotoch, ktoré sú v priemyselnej robotike pomerne novým trendom. Hoci podiel kobotov na trhu priemyselných robotov predstavoval vlani podľa International Federation of Robotics iba 3,24 %, ich predaj medziročne narástol o 23 % a v budúcnosti sa budú podľa M. Filku presadzovať čoraz viac. Kolaboratívne roboty sú cenovo dostupné, dajú sa ľahko nasadiť aj preprogramovať, takže sú vhodné aj pri častejších zmenách výrobných programov.

Slovenský priemysel má napriek vysokej miere automatizácie v automobilkách značný potenciál aj pre ďalšie rozširovanie priemyselných robotov. Napríklad v Singapure, ktorý je lídrom rebríčka, pripadá na 10 tisíc pracovníkov v priemyselnej výrobe 5-násobne viac robotov a v Nemecku je hustota robotov v porovnaní so Slovenskom zhruba dvojnásobná. „Veľký potenciál pre ďalšiu automatizáciu má u nás predovšetkým potravinársky priemysel, kde sa vo výrobe s produktmi manipuluje stále prevažne manuálne“, hovorí M. Filka. Značný priestor je podľa neho takisto v montážnych linkách subdodávateľov automobilového priemyslu, kde ľudia robia monotónnu manuálnu prácu. Pri vyššej miere automatizácie budú podniky potrebovať namiesto operátorov viac technických ľudí na správu a údržbu, ktorí sa nezaobídu bez nástrojov schopných zbierať z výroby detailné dáta. „Ak má robotník roztrhané rukavice, ide vyfasovať nové. Ale robot sám nepovie, že má problém. Potrebuje systém, ktorý vie identifikovať aktuálnu, alebo blížiacu sa potrebu servisného zásahu a informovať o tom oddelenie údržby“, dodáva M. Filka.

Upozorňujeme: Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do ORSR

Od 1. novembra 2018 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 178/2018 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 25/2004 Z. z. ustanovujúcou vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov. Upravuje nové vzory tlačív na podávanie návrhov týkajúcich sa konečných užívateľov výhod.

Formuláre na zápis údajov do obchodného registra v listinnej (papierovej) aj elektronickej forme sú dostupné na stránkach Ministerstva spravodlivosti SR justice.gov.sk. Na podpísanie formuláru kvalifikovaným elektronickým podpisom aplikáciou QSign je potrebné si do aplikácie na vytváranie zaručeného elektronického podpisu nainštalovať nový balíček formulárov. Na stiahnutie je prístupný rovnako na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Pri právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo rovnocenných medzinárodných noriem, sa v zmysle zákona č. 52/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon“), s účinnosťou od 1. novembra 2018 do obchodného registra zapisujú aj identifikačné údaje o konečnom užívateľovi výhod v rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu.

Zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod v obchodnom registri nenahrádza povinnosť vykonať zápis konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora do Registra partnerov verejného sektora. Pre subjekty už zapísané v obchodnom registri, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať zapísané údaje o konečných užívateľoch výhod v obchodnom registri, je v zákone upravené prechodné obdobie štrnástich mesiacov (od 1. novembra 2018 do 31. decembra 2019), do ktorého si musia tieto údaje zapísať (podať návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi). Novo zapisované subjekty sa od 1. novembra 2019 zapisujú už s údajmi o konečných užívateľoch výhod.

Údaje o konečných užívateľoch výhod nebudú verejne dostupné na www.orsr.sk, v obchodnom vestníku ani vo výpisoch z obchodného registra. Pre navrhovateľa budú zobrazené v potvrdení o vykonaní zápisu.

EU: 200 miliónov eur na propagáciu agrovýrobkov

Európska komisia a Výkonná agentúra pre spotrebiteľov, zdravie, poľnohospodárstvo a potraviny (CHAFEA) schválili 81 kampaní na podporu agropotravinárskych výrobkov Európskej únie (EÚ) vo vnútri aj mimo hraníc únie na nasledujúce tri roky. Vybrané kampane čerpajú z rozpočtu EÚ pre poľnohospodárstvo v celkovej výške 200 miliónov eur.

V tomto roku bolo vybraných 56 kampaní pre jednoduché programy a 25 kampaní pre viacprogramové projekty. Cieľom propagačných programov je pomôcť európskym výrobcom komunikovať o kvalite svojich výrobkov, propagovať ich v rámci EÚ aj mimo nej a otvárať nové trhy. EK a CHAFEA sa zamerali na niekoľko priorít, napríklad zdôrazňovanie kvality európskych potravín so zemepisným označením alebo metódy ekologickej výroby. Z celkového počtu 81 schválených kampaní je 55 zameraných na krajiny mimo EÚ, ako napríklad Brazília, Kanada, Čína, Mexiko a India.

Schválené propagačné kampane sa budú týkať širokej škály výrobkov - od mliečnych výrobkov,  olivy a ovocie až po zeleninu. Len sektor ovocia a zeleniny bude mať 16 špecializovaných programov, zatiaľčo pre syry a mliečne výrobky z EÚ bolo schválených osem kampaní. Vybrané programy prichádzajú v roku 2019 od žiadateľov z 19 členských štátov EÚ. Pôjde o takzvané jednoduché propagačné programy, ktoré môžu čerpať polovicu celkového agrorozpočtu na propagačnú politiku. Ďalších 100 miliónov eur je určených na viacprogramové projekty (90,5 milióna eur) a na vlastné iniciatívy eurokomisie (9,5 milióna eur). Jednoduché propagačné programy predkladá jedna alebo viac organizácií z jednej členskej krajiny, kým viacprogramové iniciatívy predkladajú najmenej dve organizácie z najmenej dvoch členských štátov alebo jedna či viaceré celoeurópske organizácie z agrosektora. Viacprogramové iniciatívy riadi CHAFEA.

IoT: 100 miliónov útokov

Spoločnosť Kaspersky odhalila v prvej polovici tohto roka 105 miliónov útokov na zariadenia internetu vecí, pričom útoky pochádzali z 276-tisíc jedinečných IP adries. Toto číslo je takmer 9-násobne vyššie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, kedy bolo zaznamenaných „iba“ približne 12 miliónov takýchto útokov pochádzajúcich zo 69-tisíc IP adries. 

Podľa aktuálnej správy IoT: príbeh malvéru kybernetické útoky zamerané na zariadenia internetu vecí zažívajú boom, keďže stále viac ľudí a organizácií nakupuje inteligentné (sieťovo prepojené a interaktívne) zariadenia ako routre či bezpečnostné záznamové DVR kamery. Nie každý ale považuje za potrebné ich aj chrániť. Kyberzločinci vidia v zneužívaní takýchto zariadení čoraz viac finančných príležitostí. Používajú siete infikovaných inteligentných zariadení na vykonávanie DDoS útokov, prípadne ako proxy pre iné typy škodlivých činností. Aby sa experti dozvedeli viac o tom, ako také útoky fungujú a ako im predchádzať, nastražili im návnady – tzv, honeypot zariadenia, ktoré priťahujú pozornosť kyberzločincov a analyzujú ich činnosť.

Na základe analýzy dát zozbieraných týmito zariadeniami nebývajú útoky na zariadenia príliš sofistikované, snažia sa byť skôr nenápadné, pričom používatelia si ani nemusia všimnúť, že ich zariadenie bolo zneužité. Za 39 % útokov stojí rodina malvéru známa ako Mirai, ktorá je schopná využiť zraniteľnosti zariadení, tzv. exploity, čiže botnety sa môžu prešmyknúť cez staré nezaplátané zraniteľné miesta do zariadenia a prevziať nad ním kontrolu. Ďalšou technikou je hrubé prelomenie hesla, čo je metóda využívaná druhou najrozšírenejšou malvérovou rodinou na zozname – tzv. Nyadrop. Ten zodpovedal za 38,57 % útokov a často slúži ako spúšťač pre stiahnutie malvéru Mirai. Táto rodina malvéru je už posledných pár rokov jednou z najaktívnejších hrozieb. Gafgyt je s 2,12 % tretím najbežnejším botnetom ohrozujúcim inteligentné zariadenia a takisto využíva techniku hrubého prelomenia hesla.

Navyše, experti dokázali identifikovať regióny, z ktorých pochádzali zdroje infekcií v období prvého polroka 2019. Na prvom mieste je Čína s 30 % všetkých útokov, Brazílii s 19 % patrí druhé miesto, nasledované Egyptom s 12 %. Situácia sa oproti minulému roku dosť zmenila, keďže vtedy viedla Brazília s 28 %, druhá bola Čína s 14 % a tretie Japonsko s 11 %. „Vzhľadom na to, že ľudia v čoraz väčšej miere využívajú inteligentné zariadenia, stávame sa svedkami intenzívnejších útokov na zariadenia internetu vecí. Súdiac podľa zvýšeného počtu útokov ako aj vytrvalosti zločincov sa zdá, že internet vecí je pre útočníkov výnosnou oblasťou, pričom na útoky im stačí využívať aj pomerne primitívne metódy, ako napríklad uhádnutie kombinácie hesla a prihlasovacieho mena. Je to omnoho jednoduchšie, než si väčšina ľudí myslí: najbežnejšími kombináciami sú zvyčajne výrazy „support/support“, nasledované výrazmi „admin/admin“ či „default/default“. Zmena pôvodného (prednastaveného) hesla je pomerne jednoduchá, preto vyzývame každého, aby urobil tento jednoduchý krok na zabezpečenie svojich inteligentných zariadení“, radí Miroslav Kořen.

Aby ste ochránili vaše zariadenia, spoločnosť odporúča:
- Včasnú inštaláciu aktualizácie firmvéru, ktorý používate. V prípade objavenia zraniteľnosti je možné ju zaplátať aktualizáciami.
- Vždy zmeňte predinštalované heslá. Ak je to možné, používajte zložité heslá zahŕňajúce veľké a malé písmená, čísla a symboly.
- Ak sa vám zdá, že sa zariadenie správa zvláštne, reštartujte ho. Môže vám to pomôcť zbaviť sa existujúceho škodlivého softvéru, avšak neznižuje sa tým riziko ďalšej infekcie.
- K zariadeniam internetu vecí pristupujte cez lokálnu VPN sieť, prístup k nim tak bude zabezpečený cez vašu domácu sieť namiesto verejného prístupu cez internet.

Trend: Učíme sa triediť

Na Slovensku sa denne spotrebuje asi 1 milión nápojových kartónov, tzv. tetrapakov. Podľa výsledkov prieskumu TetraPak až 33 % Slovákov stále nevie, ako tieto obaly triediť. Triedenie nápojových kartónov a ich následná recyklácia pritom šetrí prírodné zdroje. Pomáha znižovať uhlíkovú stopu, pretože ťažba nových surovín (na výrobu plastov, skla a hliníka) je energeticky náročnejšia ako opätovné použitie materiálov. 

Všetky vrstvy nápojového kartónu možno ďalej spracovať jednoduchými postupmi, a tým im dať nový život. Podľa Palva Němečka ide o hodnotný materiál. Papierové vlákna použité na výrobu kartónov na nápoje sú dlhé a silné, čiže predstavujú kvalitný zdroj vlákien pre papierne. „Obal obsahuje v priemerne 70 % papiera. Ten je vo všeobecnosti považovaný za obnoviteľný. To znamená, že jeho zásoby sa prirodzene obnovujú. Zbytok, 20 % až 25 % tvorí polyetylén, ktorý je nepriepustný pre vodu i mikroorganizmy a 5 % tvorí hliník, ktorý chráni nápoje a potraviny pred svetlom, kyslíkom a baktériami“, dodáva P. Němeček. Vlákna z nápojových kartónov sa používajú na výrobu papierových produktov, akými sú papierové utierky, vreckovky, obaly na vajíčka, obálky, papierové tašky, krabice na pizzu a iné.

Podľa výsledkov prieskumu až 62 % opýtaných triedi nápojové kartóny do označeného kontajnera. Najčastejšie sú na triedenie nápojových kartónov určené žlté kontajnery, kde sa zbierajú spoločne s plastami alebo oranžové kontajnery, určené len na nápojové kartóny. Farba zbernej nádoby aj presný spôsob triedenia sa môžu líšiť podľa systému v danej obci. Ako správne nápojové kartóny triediť sa pokúša naučiť Slovákov interaktívna inštalácia v podobe iglu, ktorú ľudia nájdu v 21.10.2019 a 22.10.2019 pred Starou tržnicou v Bratislave.

Slovensko.sk: Formuláre doložky právoplatnosti a vykonateľnosti

Všetkým orgánom verejnej moci bolo hromadne pridaných do ich elektronických schránok formuláre doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti. Nájdu ich v sekcii „Vytvoriť oznámenie/výzvu" (vľavo hore).

Keďže procesné pravidlá môžu byť definované rôzne, formuláre doložiek zohľadňujú všetky tri režimy doručovania, a to:
- nie do vlastných rúk (obyčajne),
- do vlastných rúk s fikciou doručenia,
- do vlastných rúk bez fikcie doručenia.

V priebehu mesiaca október bude priamo v odoslaných rozhodnutiach dostupné aj zelené tlačidlo „Vyznačiť doložku“. Po kliknutí naň sa zobrazí formulár s názvom „Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti – do vlastných rúk s fikciou doručenia“.

Viac informácií o tom, ako doložku v zmysle zákona o e-Governmente správne vytvárať, nájdete na portáli Slovensko.sk v článkoch „Vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“ a „Spoločná autorizácia na ÚPVS“.

Radíme: Cyklisti a vodiči

Medzi účastníkov cestnej premávky patria aj cyklisti. Spolužitie motoristov s vyznávačmi bicyklov nebýva jednoduché a tento fakt potvrdzuje aj prieskum medzi 500 respondentmi, z ktorých vyše 71 % patrí k aktívnym vodičom a zároveň sú cyklistami.

Podľa prieskumu vyše 60% vodičov aj cyklistov už bolo svedkami incidentu, kedy jazdec na bicykli ohrozil alebo obmedzil vodiča automobilu. Platí aj naopak, pretože dve tretiny opýtaných zaznamenali ohrozenia cyklistov automobilom. Ako predchádzať týmto zbytočným incidentom? Riešením je ohľaduplnosť! Predbiehanie cyklistov patrí k veľkým témam. Vodiči by mali predbiehať na prehľadnom úseku, kde majú istotu, že neohrozia seba, cyklistov a ani tých, ktorí idú v protismere. Počas manévru by auto malo cyklistu obchádzať s minimálne 1,5 metrovým bočným odstupom. Práve dostatočný bočný odstup považuje väčšina ľudí za najdôležitejší (80% účastníkov prieskumu). Pre 60% opýtaných je podobne dôležitý aj správny výber miesta k tomuto manévru. Viac ako 40 % opýtaných si nemyslí, že by malo auto počas predbiehania výrazne spomaliť. V tomto prípade záleží na situácii. Pokiaľ motorista dobehne cyklistu na úzkom úseku alebo pred zákrutou, mal by spomaliť a predbiehať až na vhodnej časti cesty.

Situácie, kedy nie je vhodné cyklistu predbiehať:
- Na križovatke, tesne pred odbočením vpravo - cyklista môže byť na križovatke v rovnakú chvíľu ako automobil, ktorý sa chystá odbočiť vpravo a môže dôjsť k zrážke. Týmto nehodám sa dá predísť tým, že vodič neobehne cyklistu tesne pred križovatkou a nechá ho prejsť ako prvého. Obe skupiny tiež nesmú zabúdať na včasné upozornenie o zmene smeru jazdy.
- Pred prechodom pre chodcov - pri tejto situácii môže do premávky vstúpiť chodec, ktorému dáva cyklista prednosť. Vozidlo, ktoré má v úmysle predbehnúť cyklistu ešte pred prechodom, už nestihne zareagovať a môže dôjsť k zrážke s chodcom. Zároveň na mestských priechodoch s ostrovčekmi nemôže vodič dodržať dostatočný bočný odstup a cyklistu by predbiehal veľmi tesne.
- Na kruhovom objazde - cyklisti sa tu často radia viac vľavo, aby objazd prešli čo najrýchlejšie. Pre bezpečné prejazd tu platia rovnaké pravidlá ako pri predbiehaní pred križovatkou v bode 1.
- Ak cyklista ide úmyselne stredom jazdného pruhu - môže sa práve pripravovať na odbočenie vľavo, alebo je cesta príliš úzka na dodržanie bezpečného bočného odstupu.
Vodiči automobilov tiež nesmú zabúdať na to, že aj počas vystupovania z vozidla môžu ohroziť ostatných účastníkov premávky. Často sa stáva, že vodič otvorí dvere od auta tesne pred prechádzajúcim cyklistom. V Holandsku prišli na to, ako týmto nehodám predchádzať. Možno sa návod bude hodiť aj u nás: pravidlo "holandského chvatu" je jednoduché. Pri vystupovaní otvára vodič dvere vzdialenejšou pravou rukou. Tento pohyb ho donúti pootočiť trup a umožní mu tak získať lepší výhľad dozadu z okna aj zrkadla.

Cyklisti môžu prispieť k väčšej bezpečnosti tým, že budú predvídavejší. Napríklad, pri horšej viditeľnosti by nemali zabúdať na reflexné prvky a dobré osvetlenie, pretože inak sa stávajú pre vodičov takmer neviditeľnými. Okrem povinných prvkov výbavy, ako sú biele odrazové sklo vpredu, červené vzadu a oranžové na oboch pedáloch a lúčoch kolies, musí byť bicykel za zníženej viditeľnosti vybavený aj bielym svetlom vpredu a červeným vzadu. V posledných rokoch je k dispozícií tiež cyklistické oblečenie, ktoré obsahuje reflexné prvky a cyklista je tak ešte lepšie viditeľný.

Slováci sa zhodnú na tom, že u nás existuje málo cyklotrás, prípadne že nie sú dostatočne kvalitné. Spokojnosť v tomto smere prejavuje iba 17% obyvateľov. Hlavným problémom pritom nebýva ich kvalita, ale predovšetkým množstvo, to si myslí viac ako polovica respondentov (65%)

Prieskum agentúry STEM / MARK, zadaný spoločnosťou Continental Barum, bol vykonaný v období 19. - 27. februára 2019 na vzorke 500 respondentov zo Slovenskej republiky vo veku 18 - 70 rokov.

Inovácie: Nedostatok financií aj odborníkov

Výsledky 3. ročníka prieskumu potvrdili kontinuálne sa zvyšujúci podiel firiem na Slovensku, ktoré začali s aplikáciou Industry 4.0. Dnes prechádza transformáciou 40% firiem, čo v porovnaní s minuloročným prieskumom to predstavuje 100% nárast. Rovnaké percento firiem sa na aplikáciu aktívne pripravuje a implementačnú stratégiu začne napĺňať v blízkej budúcnosti. 

Stúpa aj podiel firiem, ktoré pracujú na implementácii systematicky, podľa vopred vytvorenej stratégie. Kým v rokoch 2017 a 2018 mala prijatú stratégiu implementácie približne tretina firiem, v roku 2019 to už bola polovica firiem. V oveľa významnejšej miere zaznamenávame budovanie firemnej kultúry postavenej na inovačnom riadení. Dve tretiny podnikov aplikujú Industry 4.0 vo vlastnej réžii, postupne však začínajú kooperovať s viacerými dodávateľmi. Aktuálne sa pozornosť zameriava na zvyšovanie výkonnosti a efektívnosti externých a interných procesov. Začínajú však pociťovať dopad hospodárskej recesie. „Firmy potrebujú byť opatrné. Kríza sa však raz skončí a platí, že z každej z kríz vychádzajú ako najsilnejší práve tí, ktorí v tom čase intenzívne inovujú, pretože väčšina ostatných len šetrí. Nie všetko je potrebné v rámci Industry 4.0 robiť cez veľké investície. Príležitostí na zvyšovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom Industry 4.0 je veľa, od nízkonákladových úprav a optimalizácie procesov s rýchlou návratnosťou, cez zavádzanie detailnejších analýz existujúcich dát, po vzdelávanie a rozvíjanie ľudí“, odporúča Martin Morháč.

Transformačné tempo je z časti brzdené nedostatočným inovačným potenciálom najmä v prípade malých a stredných firiem so slovenským kapitálom. Fungujúci systém inovačného riadenia, ktorý prináša reálne a významné zlepšenia má dnes zavedených 33% firiem. V budúcnosti je potrebné zamerať sa na zakcelerovanie budovania inovačného prostredia. Preto sú inovácie jednými z najdôležitejších súčastí priemyselnej, ale aj vládnej agendy a adekvátne tomu by mali obe strany spoluvytvárať podmienky pre ich rozvoj. Problematikou stratégie a riadenia transformácie by sa mali začať intenzívne zaoberať top manažmenty firiem. Dnes si to myslí len 25% zo všetkých respondentov, a z toho len menej ako 20% top manažérov. „Táto situácia je veľmi vzdialená od reálnych potrieb. Myslenie manažmentov firiem je potrebné zmeniť, pretože Industry 4.0 nie je technologická zmena, ale zmena kvalitatívna. Zvyšovanie konkurencieschopnosti je záležitosť top manažmentov firiem a nie IT oddelení. Jedinou cestou na dosiahnutie prosperity, ale i prežitie firiem, musí byť zvyšovanie ich konkurencieschopnosti. A práve Industry 4.0 je tou rozhodujúcou cestou“, konštatuje Martin Morháč.

Jedným z najvypuklejších a dlhodobých problémov, ktorý potrebuje neodkladné riešenia primárne zo strany štátu, je nedostatok odborníkov pre digitalizáciu priemyslu. Trh si oprávnene nárokuje na vytváranie nových študijných odborov a podporu existujúcich so zameraním nielen na technológie, ale aj na procesy a zvyšovanie úrovne prepojenia vzdelávacieho systému s praxou na všetkých úrovniach vzdelávania. Súčasne je potrebné zamerať väčšiu pozornosť na zvyšovanie úrovne vnútropodnikového vzdelávania a rozvoja pracovníkov a neustály príliv informácií spojených s Industry 4.0.

SR: Slováci sú chlebovým národom

Až dve tretiny z nás raňajkujú chlieb a pečivo. Hoci chlieb konzumuje 98,6 % našej populácie, mnohí sa prikláňajú k zdravej výžive, a tento trend sa prejavuje aj v ich vnímaní a záujme o pekárenské výrobky. V rebríčku obľúbenosti vedie pšenično-ražný chlieb s 32 %, nasleduje celozrnné pečivo doplnené celozrnných chlebom. 

Posledných pár rokov rastie aj záujem o kváskový chlieb a pečivo a ich ručné spracovanie. Dopyt je aj po špeciálnych chleboch a špeciálnych múkach. Za špeciálne alebo alternatívne chleby a pečivo môžeme považovať všetky s pridanou hodnotou alebo také, ktoré v nás evokujú návrat k tradíciám. Plnozrnné, cereálne, kváskové, proteínové alebo bezéčkové chleby poskytujú konzumentovi rôzne benefity, akými sú vyšší obsah vlákniny, vitamínov, minerálnych látok, proteínov alebo minimalizácia konzervantov. Jedným z dôvodov neustále rastúcej obľúbenosti týchto druhov chleba a pečiva môže byť podľa zistení BILLA jednoducho spestrenie jedálnička. Rastie však aj skupina ľudí, ktorá sa orientuje výhradne na takýto typ chlebov, napríklad športovci, ľudia vyznávajúci zdravý a moderný životný štýl a samozrejme tí, ktorí ho uprednostňujú zo zdravotného hľadiska a konkrétnej diagnózy.

Pre ľudí trpiacich intoleranciou na lepok či laktózu sa vyrábajú kvalitné bezgluténové chleby a pečivo, ktoré neobsahujú laktózovú či inú alergénnu zložku. Na výrobu takýchto chlebov sa používajú múky z alternatívnych plodín alebo ich zmesí, napríklad pohánková, amarantová, ryžová, ovsená, šošovicová či hrachová. Špeciálnou kategóriou sú bielkovinové pekárenské výrobky, ktoré sa nazývajú aj večerné. Majú vyšší obsah bielkovín a ich energetická hodnota je nižšia ako u sacharidov a preto sa odporúčajú konzumovať podvečer.

Na základe reprezentatívneho prieskumu BILLA na vzorke 500 respondentov si zhruba jeden z desiatich Slovákov dokonca pripravuje chlieb sám doma. 

Aktuálne: Európsky týždeň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Najväčšie podujatie zamerané na zvyšovanie informovanosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bude v tomto roku prebiehať od 21. do 25. októbra.

Počas celého týždňa budú na Slovensku vo zvýšenej miere propagované aktivity smerujúce k zlepšeniu povedomia verejnosti o význame bezpečnej práce a ochrany zdravia zamestnancov. Jednotlivé inšpektoráty práce zorganizujú vo svojich krajoch viaceré aktivity, besedy, semináre, dni otvorených dverí na inšpektorátoch práce a budú sa venovať aj poskytovaniu bezplatného poradenstva. Zoznam plánovaných aktivít je zverejnený na webovom sídle Národného inšpektorátu práce ip.gov.sk, resp. v časti najnovšie príspevky na stránkach jednotlivých inšpektorátov práce.

Jednou z priorít Európskeho týždňa je propagácia myšlienky dvojročnej kampane Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia (ďalej EU-OSHA) „Zdravé pracoviská kontrolujú nebezpečné chemické látky“. Na webovej stránke healthy-workplaces.eu sú viaceré praktické nástroje, ktoré môžu pomôcť organizáciám pri zlepšovaní riadenia BOZP a zvyšovaní úrovne BOZP na pracoviskách. Motiváciu môžu zamestnávatelia a zamestnanci čerpať aj z prípadových štúdií agentúry EU – OSHA, ktoré obsahujú príklady dobrej praxe účinného riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia.