Radíme: Ochrana súkromia na webe

Šifrované spojenie na internete cez HTTPS je dnes štandardom a pomáha chrániť citlivé informácie prenášané cez internet, akými sú heslá, čísla kreditných kariet, ale aj bežnú komunikáciu. Avšak volania DNS (preklad webovej adresy na IP adresu) sa zatiaľ odohrávajú v nešifrovanom svete! Ak napr. zadáte do webového prehliadača adresu blog.synology.com, váš prehliadač sa pýta viacerých DNS serverov a čaká na odpoveď od prvého, za akou IP adresou sa „schovávajú“ dáta, ktoré chce načítať a webový prehliadač ich následne zobrazí.

Všetky kontaktované DNS servery vrátane smerovačov, cez ktoré dáta prechádzajú, si tak dokážu ľahko prečítať informáciu, ktoré stránky navštevujete. Na prvý pohľad možno bezcenný kus dát, ak si však šikovný algoritmus dokáže zanalyzovať vaše správanie na webe (vďaka tomu, ktoré stránky čítate, kde nakupujete a pod), môžu byť použité napr. na lepšiu cielenú reklamu. Čo je však horšie, ak útočník vidí vašu požiadavku, môže vám podhodiť inú odpoveď, ako očakávate – ide o typický scam, tzn. DNS hijacking. A práve tu prichádza do hry DNS cez HTTPS – technológia šifrovania, ktorá vaše DNS požiadavky (preklady adries) zašifruje a umožní iba vášmu prehliadaču a vybraným DNS serverom odkľúčovať preklad. Takže „spoofing“ útoky sa stanú minulosťou. DoH služby už dnes podporujú aj giganti ako Google či Cloudfare.

Na prvý pohľad to vyzerá všetko výborne, kde je však háčik? Paradoxne v samotnej ochrane súkromia. Ak napr. využívate rodičovskú kontrolu a neumožňujete svojim deťom navštevovať niektoré kategórie stránok, tie sa dejú práve na úrovni kontroly DNS požiadaviek. Šifrovaním DoH táto služba nebude správne fungovať. Ochrana pred malvérom šíriaca sa po internete – váš antivírus a antimalvér vás chráni pred pochybnými IP adresami – lenže ako má antivírus vedieť, akú IP adresu dovoliť a akú zastaviť, ak je táto informácia šifrovaná? Problém nastáva v momente, keď zistíme, že mnoho aplikácií (či už mobilných, Windows, macOS či linuxových) natívne DoH nepodporuje, takže DoH je správna cesta, vyžaduje si však zmenu implementácie dnešných technologických riešení. Už len všetky tie nové IoT zariadenia v domácnosti s DoH v zásade nepočítali.

Riešenie? Nechajte všetku prácu za vás spraviť vášmu domácemu smerovaču (router). Smerovač všetky DNS požiadavky zašifruje až v momente, kedy sa má kontaktovať s vonkajším svetom, v rámci domácnosti funguje DNS ako ste zvyknutí. Takže aj rodičovský zámok, antimalvér, antivírus – všetko, čo je v rámci domácnosti (čo je typicky pár počítačov, mobilov a tabletov) funguje normálne, zároveň DoH chráni pred zlomyseľnými útočníkmi celú vašu rodinu z vonkajšej strany. A nemusíte byť žiaden IT guru, aby ste niečo takéto sami doma nasadili. Netreba nijak meniť ani zaužívanú architektúru, ani aplikácie, ani zariadenia. Avšak s pár klikmi môže byť váš svet bezpečnejší.

DiscoverEU: 20.000 cestovných poukazov pre 18-ročných cestovateľov

Iniciatíva DiscoverEU umožňuje cestovať po celej Európe, spoznávať jej kultúrne dedičstvo a zároveň rozvíjať vlastné znalosti a zručnosti. Mladí ľudia vo veku 18 rokov v Európskej únii sa môžu opäť uchádzať o príležitosť objavovať Európu od 1. apríla 2020 do 31. októbra 2020. Témou na rok 2020 bude Udržateľná zelená Európa.

Uchádzači musia k 31. decembru 2019 dovŕšiť vek 18 rokov, byť občanmi Európskej únie (EÚ) a byť pripravení vydať sa od 1. apríla 2020 do 31. októbra 2020 na cestu v trvaní najviac 30 dní. Záujemcovia sa môžu do 28. novembra 2019 prihlásiť prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež. Žiadosti posúdi hodnotiaca komisia, ktorá vyberie úspešných uchádzačov. O výsledkoch výberového konania budú uchádzači informovaní v januári 2020. Základom výberového konania je kvíz zameraný na všeobecné znalosti o Európskej únii.

Úspešní uchádzači budú môcť cestovať individuálne alebo v najviac 5-člennej skupine. Pravidlom je cestovanie železničnou dopravou. Aby však nič nebránilo voľnému pohybu po celom kontinente, cestovatelia budú môcť využívať aj alternatívne spôsoby dopravy, ako sú autobusy alebo trajekty či (vo výnimočných prípadoch) aj letecká doprava. Šancu tak dostanú aj mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach alebo na ostrovoch.

Iniciatíva DiscoverEU bola spustená v júni 2018. Pôvodný rozpočet na ňu v roku 2018 predstavoval 12 miliónov EUR, rozpočet na rok 2019 je 16 miliónov EUR a očakávaný rozpočet na rok 2020 je 25 miliónov EUR. Európska komisia doteraz udelila 50.000 cestovných poukazov, a to prostredníctvom troch kôl podávania prihlášok, do ktorých sa zapojilo 275.000 mladých ľudí. V rámci nového kola dostane ďalších 20.000 mladých cestovateľov možnosť zapojiť sa do iniciatívy DiscoverEU. Po ukončení tohtoročného kola, sa plánuje v prvej polovici roku 2020 otvoriť ďalšie kolo.

SR: Vyššie doplatky za inhalačné lieky

Revízia úhrad inhalačných liekov a systémov k 1.10.2019 a tiež pripravovaná revízia úhrad k 1.1.2020 zvýšia doplatkov až o 600 %! Ide pritom o preparáty a inhalačné systémy, ktoré nemajú generické náhrady. Významné zvýšenie doplatkov sa bude týkať chronicky chorých pacientov s bronchiálnou astmou a chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), ktorí potrebujú dlhodobú liečbu.

Náklady na farmakologickú inhalačnú liečbu týchto pacientov pritom nie sú zaťažujúce. Náklady VšZP na antiastmatiká v roku 2018 medziročne poklesli o 7 percent a na celkových nákladoch na lieky sa podieľali menej ako 5 percentami. Výrazne stúpnu aj doplatky za preparáty, ktoré sú určené pre pacientov s najťažšou formou CHOCHP. Sú to väčšinou ľudia vo vážnom stave, na kyslíkovej liečbe a s nízkym príjmom. Odborníci sú presvedčení, že takéto zvýšenie doplatkov povedie k zníženiu dostupnosti tejto vysoko kvalitnej a účinnej liečby. Podľa nich ide o diskrimináciu najťažších pacientov, ktorí sú na túto liečbu odkázaní. Situácia je o to vážnejšia, že využívané lieky ani inhalačné systémy nemajú generické náhrady.

Od 1.10.2019 došlo k vzniku „clustrov“, takzvaných úhradových skupín. Zdravotné poisťovne platia pacientovi cenu najlacnejšieho lieku v úhradovej skupine. Neboli však zohľadnené špecifiká respiračných liekov, hlavne výnimočnosť inhalačných systémov. Bez poznania liečebnej praxe boli vytvorené úhradové skupiny podľa jednotlivých molekúl. Inhalačné lieky sú totiž väčšinou tzv. kompozitné, teda obsahujú viacero zložiek. Ich aktuálne doplatky teda vznikli súčtom doplatkov všetkých jednotlivých komponentov. Molekuly, ktoré boli ponechané bez doplatku, nie sú dostupné vo všetkých inhalačných systémoch, a viaczložkové inhalačné lieky, uvedené v námietke odbornej pracovnej skupiny sú všetky bez generickej náhrady, čo sa týka zloženia a inhalačného systému.

Podľa údajov WHO bude v rokoch 2030 – 2040 každý druhý človek alergik a z nich 10 percent bude trpieť astmou. Na Slovensku je v súčasnosti liečených 102.386 ľudí na bronchiálnu astmu, z toho vyše 6.000 ľudí má ťažkú formu. Astma je tiež šiestym najčastejším dôvodom kúpeľnej liečby. Chronickou obštrukčnou chorobou pľúc na Slovensku trpí 80.601 pacientov. Najťažšiu formu CHOCHP má 5.555 ľudí.

Nehnuteľnosti: Aktuálny medziročný rast je rekordný

V treťom kvartáli t. r. sa meter štvorcový nehnuteľnosti na Slovensku predával v priemere za 1.603 eur. Medziročný rast cien dosiahol 9,7 % (o 142 eur). Oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa ceny nehnuteľností zvýšili až o 3 % (o 47 eur) za meter štvorcový. Vyplýva to zo štatistík Národnej banky Slovenska (NBS). 

Prísnejšie pravidlá NBS pri poskytovaní úverov na bývanie boli zavedené už v plnom rozsahu (obmedzujú maximálnu výšku úveru nielen z hľadiska hodnoty založenej nehnuteľnosti, ale aj z hľadiska čistého ročného príjmu), no dopyt po úveroch pretrváva aj naďalej. Záujem o nehnuteľnosti podľa Poštovej banky zvyšuje fakt, že úrokové sadzby z úverov sú na historických minimách, čo láka ľudí ku kúpe. Ruku k dielu pridala aj nižšia ponuka cenovo dostupných nehnuteľností. Výrazný medziročný nárast cien nehnuteľností v treťom kvartáli bol čiastočne ovplyvnený aj bázickým efektom. V rovnakom období vlaňajška totiž ceny bývania svoje medziročné tempo spomalili a medzikvartálne dokonca klesli (o 0,1 %). 

V treťom kvartáli oproti druhému štvrťroku nás meter štvorcový nehnuteľnosti vychádza drahšie v priemere o 47 eur. Pri domoch sme si za meter štvorcový priplatili o 42 eur viac (o 3,5 %) ako v 2. štvrťroku. Pri bytoch cena v treťom štvrťroku kvartálne vzrástla o niečo viac, a to o 49 eur za meter štvorcový (o 2,7 %). Zdraželi hlavne veľkometrážne byty, a to predovšetkým 5 a viac izbové byty (o 110 eur za m2 ). Jednoizbáky a dvojizbáky išli nahor o 2,5 % (zhruba o 50 eur m2) a 3-izbové byty o 3,2 % (o 56 eur za m2). Najmenej vzrástli ceny práve pri 4-izbákoch, a to o 26 eur za m2 (o 1,5 %). Aj v medziročnom porovnaní nás nehnuteľnosti vychádzajú drahšie. Oproti 3. kvartálu 2018 sme si za meter štvorcový priplatili v priemere až 142 eur. Viac to pocítime pri kúpe bytu, kde priemerná cena za m2 je až o 176 eur vyššia (o 10,2 %) ako v treťom kvartáli vlaňajška. Aj tu išli najvýraznejšie nahor byty s väčším počtom izieb. Ceny 5 a viac izbových bytov zaznamenali nárast až o 367 eur za m2 (resp. o 22 %). Viac ako pred rokom nás vyšli aj 2, 3 a 4-izbáky, a to o 9 až 11 %. Pri jednoizbákoch bol cenový rast najnižší, o 7,3 %, čo predstavovalo o 144 eur za m 2 viac. V prípade domov cenový nárast nebol až taký výrazný a za meter štvorcový sme zaplatili „len“ o 76 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška.

Najdrahšie nehnuteľnosti sú v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 2.148 eur za m2 , teda je viac ako dvojnásobná v porovnaní s ostatnými slovenskými regiónmi. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v banskobystrickom regióne (825 eur za m2), nasleduje Nitriansky, Trenčiansky kraj (menej než 1.000 eur za m2). V kvartálnom porovnaní ceny najvýraznejšie vzrástli v Žilinskom kraji (o 4,6 %, resp. o 51 eur za m2) a v Bratislavskom kraji (o 76 eur za m2 , nárast o 3,7 %). Najvýznamnejší pokles cien zaznamenal banskobystrický región (o -18 eur za m2, -2,1 %). Medziročne zdraželi nehnuteľnosti najviac v Bratislavskom kraji, a to až o 198 eur za meter štvorcový, čo bol nárast o 10,2 %. Výrazne nahor oproti rovnakému obdobiu vlaňajška išli aj ceny v žilinskom a prešovskom regióne, kde percentuálny nárast predstavoval 20 %. K medziročnému poklesu cien došlo jedine v košickom regióne. 

On-line: Slováci sú na špici

Slováci čoraz častejšie využívajú internetbanking či mobilné bankovanie. Aktuálne internetové bankovníctvo na Slovensku využíva 78 % Slovákov. Pred nami skončila Česká republika, kde on-line bankovanie využíva 80 % obyvateľov. Zo sledovaných krajín výrazne menej využívajú túto službu Maďari (49 %), Chorváti (45 %), Srbi (36%) či Rumuni (33 %). 

Podľa prieskumu, ktorý pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International počas septembra tohto roka, najčastejšie bankujú on-line ľudia vo veku 15- 29 rokov, a to až 92 %, najmenej 50 roční a starší (64 %). „Medziročne sa počet ľudí využívajúcich internetové bankovníctvo na Slovensku zvýšil o 10 %. Ide o najväčší nárast zo sledovaných krajín. Pred tromi rokmi využívali internetbanking ani nie dve tretiny Slovákov“, uviedla analytička Lenka Buchláková. Na Slovensku k internetovému bankovníctvu viac inklinujú muži (82 %) v porovnaní so ženami (74 %). Platobné platformy ako PayPal, Apple Pay či Google Pay využíva na Slovensku 38 % ľudí. V tomto prípade sme na tom rovnako ako Česi, najmenej tieto platformy využívajú Srbi (19 %). Počet ľudí využívajúcich PayPal, Apple Pay či Google Pay sa za posledné tri roky zdvojnásobil.

Slováci prostredníctvom internetu nielen bankujú, ale aj čoraz častejšie nakupujú. Z prieskumu vyplýva, že online obchody využívajú na nákup oblečenia, obuvi či rôznych doplnkov 61 % Slovákov, zhodne 61 %-tný podiel zaznamenala elektronika ako TV, počítače, tablety či smartfóny. Najmenej nakupujeme prostredníctvom internetu jedlo (22 %). Postupne menej ľudí je takých, ktorí si nevedia predstaviť, žeby si objednávali jedlo on-line. Aktuálne ich nie je ani polovica, pred troma rokmi sa v neprospech objednávania jedla cez internet vyjadrili viac ako dve tretiny Slovákov. Vyše polovica Slovákov nakupuje cez internet letenky, alebo platí za hotel či iné cestovné položky. Rovnako vyše 50 % Slovákov uviedlo, že cez interne nakupuje knihy. Česi najčastejšie nakupujú online knihy (61 %), Maďari zase elektroniku (43 %).

EU: Koľko odpadu z plastových obalov recyklujeme?

V Európskej únii (EÚ) sa v roku 2017 zrecyklovalo 42 % odpadu z plastových obalov. Viac ako polovica vyprodukovaného odpadu z plastových obalov sa v roku 2017 zrecyklovala v siedmich členských štátoch EÚ. 

V porovnaní s rokom 2005 sa miera recyklácie odpadu z plastových obalov v EÚ zvýšila o 18 percentuálnych bodov (z 24 % v roku 2005 na 42 % v roku 2017). Tento rastúci trend sa zaznamenal na rôznych úrovniach vo všetkých členských štátoch EÚ s výnimkou Chorvátska. 

V roku 2017 bola najvyššia miera recyklácie odpadu z plastových obalov zaznamenaná v Litve (74 %), Bulharsku (65 %), na Cypre (62 %, údaje z roku 2016), v Slovinsku (60 %), Česku (59 %), Slovensku (52 %) a v Holandsku (50 %). Napriek tomu existujú krajiny, v ktorých je miera recyklácie odpadu z plastových obalov nižšia ako jedna tretina: Malta (24 %, údaje z roku 2016), Estónsko, Francúzsko a Fínsko (každá 27 %), Írsko (31 %), Maďarsko (32 %), Luxembursko a Rakúsko (33 %).

Antibiotiká: Spotreba klesá, najväčšími konzumentmi na Slovensku sú deti

Antibiotiká sa používajú na liečbu infekčných chorôb už vyše päťdesiat rokov. Najmä ich neobozretným používaním v priebehu desaťročí však došlo k nárastu odolnosti voči antibiotickej liečbe a šíreniu odolných organizmov. Od 1. januára 2011 majú byť ambulancie všeobecných lekárov na Slovensku povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP.

Za posledných päť rokov (obdobie 2014 - 2018) spotreba antibiotík na Slovensku klesla, v roku 2018 pripadalo na jedného obyvateľa približne 0,9 balenia antibiotík ročne. Celkovo sa minulý rok predpísalo 4,2 milióna receptov a vydalo 4, 8 milióna balení antibiotík. V roku 2014 pripadali na jedno dieťa vo veku 0 až do 9 rokov viac než dve balenia antibiotík ročne, v roku 2018 kleslo toto číslo pod dve balenia antibiotík ročne. Deti a mládež vo veku 10 až 19 rokov spotrebujú tiež výrazne viac antibiotík ako slovenskí pacienti v iných vekových kategóriách. V roku 2018 pripadalo na túto vekovú skupinu viac ako jedno balenie antibiotík ročne, ale i tu vidieť klesajúcu tendenciu.

Spotreba antibiotík sa od okresu k okresu líši. Medzi okresy s vyššou ako 30-percentnou spotrebou antibiotík v porovnaní s celoslovenským priemerom patria Medzilaborce, Námestovo, Stará Ľubovňa a Tvrdošín. Najvyššia spotreba antibiotík v roku 2018 bola v okrese Medzilaborce, kde na obyvateľa pripadalo viac ako 1,3 balenia antibiotík ročne. Najnižšia spotreba antibiotík bola v roku 2018 v okrese Košice – okolie, kde na jedného pacienta pripadalo približne 0,40 balenia antibiotík. Výrazne nízka preskripcia antibiotík oproti slovenskému priemeru je aj v okresoch Krupina, Senec a Gelnica.

Na stanovenie vhodnej liečby je veľmi dôležité CRP vyšetrenie, keďže je to diagnostický marker pre diferencovanie vírusovej infekcie od baktériovej. Od 1. januára 2011 tak majú byť ambulancie všeobecných lekárov povinne vybavené prístrojmi na stanovenie CRP. Toto testovanie v ambulanciách sa však ešte stále nevyužíva ako bežná vyšetrovacia metóda, o čom svedčia zaznamenané štatistiky. V roku 2018 bolo predpísaných 4.219.709 receptov na antibiotiká, zaznamenaných však bolo len 2673 CRP testov vykonaných v deň predpisu receptu. Do tohto počtu sa nezarátali CRP testy, ktoré si pacienti hradili sami.

Na základe rezistencie na antibiotickú liečbu, ktorá ma stúpajúci charakter, musia aj zdravotnícke zariadenia väčšmi dbať na zvýšenie obozretného používania antibiotík. „Najväčší problém spôsobuje rezistencia proti antibiotikám v nemocniciach, najmä na oddeleniach intenzívnej medicíny. Ak nezačneme antibiotiká používať obozretne, v roku 2050 môže celosvetovo v dôsledku rezistencie proti antibiotikám umrieť až 10 miliónov ľudí. Aj preto vláda SR schválila v januári 2019 Národný plán kontroly infekčných ochorení“, upozorňuje prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD.

EU: Lesné požiare v roku 2018

Európska komisia uverejnila svoju výročnú správu o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2018. Podľa nej minulý rok prírodné požiare zničili takmer 178.000 hektárov (ha) lesov a pozemkov v Európskej únii (EÚ). Je to síce menej než šestina oblasti spálenej v roku 2017 a menej než dlhodobý priemer, ale veľké požiare sa vyskytli v najväčšom počte krajín doteraz vôbec.

Európsky informačný systém o lesných požiaroch minulý rok zaznamenal najväčší počet požiarov na ploche 30 ha alebo väčšej v Taliansku (147 požiarov, spálených 14.649 ha), Španielsku (104 požiarov, spálených 12.793 ha), Portugalsku (86 požiarov, spálených 37.357 ha), Spojenom kráľovstve (79 požiarov, spálených 18.032 ha) a vo Švédsku (74 požiarov, spálených 21.605 ha).
Švédsko zažilo najhoršiu sezónu požiarov od začiatku pozorovania. Celková spálená oblasť (vyše 21.605 ha) bola zaznamenaná ako druhá najväčšia v EÚ, čo je na severskú krajinu nezvyčajné miesto v tomto rebríčku. Hoci Portugalsko opäť bolo krajinou s najrozsiahlejšou spálenou plochou, bolo to len zlomok rozlohy spálenej v roku 2017 a v desaťročnom porovnaní šlo o jednu z najmenších spálených plôch. Obeťou požiarov sa stalo 50.000 ha zraniteľných ekosystémov sústavy Natura 2000, ktoré sú domovom viacerých ohrozených rastlinných i živočíšnych druhov, čo zodpovedá 36 % celkovej plochy spálenej v roku 2018. Napriek tomu, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zhorela celkovo menšia plocha, väčšinu leta v strednej a severnej Európe pretrvávali nadpriemerne vysoké teploty. Dôsledkom boli podmienky, ktoré prispievali k vzniku a šíreniu lesných požiarov spôsobujúcich vysoké hospodárske a environmentálne straty.

V roku 2018 sa pri lesných požiaroch v Európe mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany aktivoval päťkrát: vo Švédsku, v Grécku, Lotyšsku a Portugalsku. V lete sa na pomoc postihnutým krajinám zmobilizovalo celkovo 15 lietadiel, 6 vrtuľníkov a vyše 400 hasičov. Európska únia pritom financovala náklady na prepravu vo výške 1,6 milióna EUR. Ďalej sa na žiadosť členských štátov v rámci programu Copernicus vypracovalo vyše 139 satelitných máp oblastí lesných požiarov. EÚ okrem toho vyslala odborníkov na lesné požiare z celej EÚ do Portugalska s cieľom pomôcť v otázkach prevencie a pripravenosti, a tak zvýšiť schopnosť krajiny riešiť problém lesných požiarov.

EÚ v marci 2019 zdokonalila mechanizmus v oblasti civilnej ochrany a zaviedla rescEU s cieľom zlepšiť ochranu občanov pred katastrofami a riadenie nových rizík, ktoré sa objavujú v Európe i za jej hranicami. V lete 2019 vytvorila dočasnú flotilu hasičských lietadiel, ktorú už dvakrát vyslala bojovať proti lesným požiarom v Grécku a Libanone. Európska komisia okrem toho v júli vo svojom oznámení vyzvala na zintenzívnenie boja EÚ proti odlesňovaniu a degradácii lesov. Sama sa zaviazala k ďalším krokom v tejto oblasti, medzi iným rozvinúť Európsky informačný systém o lesných požiaroch tak, aby sa stal nástrojom na monitorovanie prírodných požiarov na celom svete.

Výročná správa o lesných požiaroch za rok 2018 obsahuje aj konštatovanie, že v roku 2019 sa sezóna požiarov začala skoro v dôsledku suchého a veterného počasia a vysokých teplôt. Už do marca tohto roku počet požiarov presiahol celoročný priemer za uplynulé desaťročie. Mnoho požiarov sa vyskytlo v horských oblastiach, kritické požiare zachvátili deltu Dunaja.

Bankrot: Výrazný pokles

Pokiaľ dva mesiace v 3. štvrťroku 2019 prekonali historické rekordy v počte osobných bankrotov na Slovensku, v októbri zbankrotovalo iba 315 obyvateľov Slovenska. Ako ďalej vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka s 1.362 osobnými bankrotmi to predstavuje pokles o vyše 76 % a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri zbankrotovalo 1.554 dlžníkov, ich počet sa v októbri prepadol až takmer o 80 %.

„Od marca 2017, keď vstúpila do platnosti novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá výrazným spôsobom zjednodušila bankrot dlžníkov, a jej dôsledky sa prejavili v štatistikách od júna 2017, sme takýto malý počet vyhlásení osobných bankrotov nezaznamenali. Hoci inštitút osobného bankrotu pre veľké nárasty počtu oddlžených obyvateľov Slovenska čelil v poslednom období kritike, po ktorej Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo legislatívne úpravy, tie nadobudnú účinnosť až v januári 2020. Nemohli tak byť príčinou takého dramatického zníženia počtu osobných bankrotov už v októbri 2019", konštatovala Jana Marková, hlavná analytička spoločnosti.

Viac ako tretina osobných bankrotov bola v októbri t.r. vyhlásená v Bratislavskom kraji – 116, najmenej ľudí zbankrotovalo v Trenčianskom kraji - 14. Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2019 ich pripadalo na mužov 175 (55,56 %) a na ženy 140 (44,44 %). Viac ako polovica osobných bankrotov v októbri pripadala na dlžníkov vo veku od 30 do 49 rokov. Podľa dlhodobých štatistík CRIF SK od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2019 zbankrotovalo takmer 35.000 občanov Slovenskej republiky. Zároveň v októbri 2019 súdy zrušili 1.418 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 1.325 bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, t. j. zo svojich dlhov nezaplatili ani euro a iba 93 po splnení konečného rozvrhu výťažku.

„Výrazný pokles osobných bankrotov v desiatom mesiaci roka bol spôsobený nedostatkom finančných zdrojov Centra právnej pomoci, ktoré agendu osobných bankrotov zastrešuje. Vysoký počet podaní a riešení osobných bankrotov v predchádzajúcich mesiacoch tohto roka spôsobil vyčerpanie finančných zdrojov centra na riešenie tejto agendy už v októbri, preto sme boli nútení pozastaviť distribúciu našich podaní na jednotlivé súdy. Samozrejme, situáciu sme s naším zriaďovateľom, Ministerstvom spravodlivosti SR intenzívne riešili a z rozpočtu nám v najbližších dňoch budú vyčlenené ďalšie finančné zdroje", dodala Zuzana Kubovičová, riaditeľka Centra právnej pomoci.

Trend: Úspech závisí aj od digitalizácie

Výskum VMware (3.600 respondentov v regióne EMEA, jar 2019) odhalil silnú koreláciu medzi poskytovaním kvalitných digitálnych skúseností zamestnancom, obchodným rastom a schopnosťou prilákať a udržať najlepších pracovníkov. Medzi opýtanými boli zamestnanci (1.800), IT manažéri (900) a HR manažéri (900). 

Dve tretiny zamestnancov (66 %) uviedlo, že flexibilita digitálnych nástrojov na prácu by ovplyvnila ich rozhodnutie uchádzať sa o ponúkanú pozíciu, alebo ju prijať. Ak ale majú mať firmy prospech z technológií pre digitálne pracovné prostredie, musia zlepšovať digitálne skúsenosti zamestnancov prostredníctvom lepšej spolupráce medzi HR a IT oddelením. Takmer polovica (49 %) zamestnancov nevie, či sa vo veciach digitálnej skúsenosti obracať na HR, alebo na IT a 21% respondentov vníma jasné rozdelenie zodpovednosti ako najväčšiu prekážku pozitívneho výsledku. Respondenti sa nezhodujú v názore, kto by mal byť zodpovedný za digitálne skúsenosť zamestnancov, ale 84% zamestnancov žiada lepšiu spoluprácu medzi HR a IT oddelením. Iba 18% zamestnancov uvádza, že HR a IT priebežne spolupracujú a osem z desiatich respondentov sa domnieva, že by HR oddelenie malo byť viac angažované v zlepšovaní digitálnej skúsenosti zamestnancov.

Firmy s vyšším tempom rastu v priemere poskytujú zamestnancom viac faktorov digitálných skúseností, medzi ktoré patrí prístup k zariadeniam, nástrojom a technológiám bez ohľadu na miesto výkonu práce oproti firmám vykazujúcim nižšie tempo rastu výnosov. Firmy, ktoré sú málo výkonné, alebo nevykazujú rast, majú podstatne menšiu tendenciu umožňovať zamestnancom pracovať na ich súkromných zariadeniach (36 %), poskytovať od prvého dňa prístup k aplikáciám, ktoré podporujú produktivitu (36 %), alebo sprístupňovať aplikácie pre najdôležitejšie činnosti na ľubovoľnom zariadení okrem emailu (47%) oproti firmám, ktoré rastú rýchlo alebo veľmi rýchlo (76%, 68%, respektíve 93%). Respondenti, ktorí majú slobodu pracovať kdekoľvek inde rovnako ľahko ako v kancelárii, podstatne častejšie uvádzajú, že sú hrdí na svoju firmu než respondenti, ktorým zamestnávateľ takú slobodu neposkytuje (71 % oproti 27 %). Častejšie tiež popisujú svoju firemnú kultúru ako progresívnu (73 % oproti 25 %), bývajú hodnotení ako jeden z najlepších zamestnávateľov (71 % oproti 28 %) a umožňujú dobre vyvážiť pracovný a súkromný život (70 % oproti 28 %).

Tretina opýtaných, ktorí nepovažujú digitálne skúsenosť za optimálnu, označuje za najväčší problém nedostatočné povedomie o tom, čo zamestnanci potrebujú a 20 % uvádza, že to vo firme nie je považované za prioritu. Takmer dve tretiny (61 %) zamestnancov majú pocit, že nemôžu nijako ovplyvniť výber pracovných nástrojov, hoci 83 % IT manažérov je presvedčených, že zamestnancom sa v tejto oblasti načúva.

Novinka: Aplikácia na preukazovanie bezúhonnosti

Pedagogický a odborný zamestnanec musí preukázať svoju bezúhonnosť odpisom registra trestov.  Žiadosť o vydanie odpisu registra trestov nepodáva sám, ale podáva ju okresný úrad v sídle kraja Registra trestov Generálnej prokuratúry SR. Na vyžiadanie odpisu sú potrebné osobné údaje konkrétneho žiadateľa, ktoré by sa od decembra mali poskytovať cez aplikáciu. 

Poverený zamestnanec okresného úradu v sídle kraja po doručení odpisu registra trestov posúdi, či pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa podmienku bezúhonnosti na účely zákona č. 138/2019 Z. z. a túto skutočnosť oznámi zamestnávateľovi. Zamestnávateľ však dostane iba informáciu o tom, či pedagogický alebo odborný zamestnanec spĺňa, resp. nespĺňa predpoklad bezúhonnosti.

Ministerstvo školstva pripravuje technické riešenia, aby preukazovanie bezúhonnosti v čo najmenšej miere zaťažovalo učiteľov a procesy prebehli automatizovane cez informačný systém. V týchto dňoch sa finalizuje celé technické riešenie medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstvom vnútra SR a Generálnou prokuratúrou SR. V záujme zjednodušenia preukazovania bezúhonnosti pedagogických a odborných zamestnancov bude od 1. decembra 2019 možné poskytnúť osobné údaje potrebné na vydanie odpisu registra trestov prostredníctvom aplikácie zverejnenej na webovom sídle crinfo.iedu.sk, vrátane odmietnutia poskytnutia osobných údajov. Osobné údaje budú môcť poskytnúť pedagogickí alebo odborní zamestnanci až po zaregistrovaní na crinfo.iedu.sk, a to jedinečným a nezameniteľným spôsobom.

V súlade s § 90a ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. sú všetci pedagogickí a odborní zamestnanci povinní na účel vydania odpisu registra trestov poskytnúť okresnému úradu v sídle kraja údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov do 31. decembra 2019, v opačnom prípade sa od 1. januára 2020 nebudú považovať za bezúhonných.

EU: Nové energetické projekty

Európska komisia prijala štvrtý zoznam projektov spoločného záujmu (PCI) pre prepojenú európsku energetickú sieť. Ide o projekty cezhraničnej infraštruktúry, ktoré spájajú energetické systémy členských štátov Európskej únie (EÚ). Sú určené na pomoc EÚ pri dosahovaní jej energetickej politiky a cieľov v oblasti klímy: cenovo dostupná, bezpečná a udržateľná energia pre všetkých občanov a dlhodobá dekarbonizácia hospodárstva v súlade s Parížskou dohodou. 

PCI sú teda projekty, ktoré majú významný vplyv na trhy s energiou a integráciu trhu najmenej v dvoch krajinách EÚ, podporujú hospodársku súťaž na trhoch s energiou a posilňujú energetickú bezpečnosť EÚ diverzifikáciou zdrojov, nakoniec prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky integráciou obnoviteľných zdrojov. Podľa nariadenia o transeurópskych sieťových a energetických sieťach (TEN-E) prijatého v roku 2013 komisia identifikuje najdôležitejšie PCI v celej EÚ, aby tieto projekty mohli ťažiť zo zjednodušeného povolenia a práva požiadať o financovanie EÚ z prepojovacieho Nástroj pre Európu. Elektrická energia a inteligentné rozvodné siete predstavujú vyše 70 % projektov, čo odráža rastúcu úlohu obnoviteľnej elektrickej energie v energetickom systéme a potrebu posilnenia sietí umožňujúcich integráciu obnoviteľných zdrojov energie a cezhraničnejší obchod.

Projekty uvedené na štvrtom zozname PCI boli vyhodnotené a vybrané v priebehu posledných 18 mesiacov otvoreným, transparentným a inkluzívnym procesom v súlade s ustanoveniami nariadenia o TEN-E. Do tohto procesu boli zapojené zúčastnené strany vrátane organizácií na ochranu spotrebiteľa a životného prostredia. Tieto skupiny sa dynamicky zúčastňovali na schôdzach regionálnych skupín. Delegovaný akt obsahujúci štvrtý zoznam PCI sa predloží Európskemu parlamentu a Rade na dvojmesačné obdobie bez námietok, ktoré možno raz predĺžiť.

Licencie: Problematické ceny aj správa

Podľa prieskumu GFI Software medzi českými a slovenskými malými a stredne veľkými (SMB) spoločnosťami vyše 80 % firiem preferuje trvalé softvérové licencie. Avšak vzhľadom na potrebu správy licencií, pravidelných aktualizácií a výške počiatočných investícií, si stále viac SMB podnikov volí model softvérového predplatného, komfortnejší variant využívania softvérových aplikácií. Okrem toho pribúda zákazníkov, ktorí zverujú starosti o svoju infraštruktúru do rúk externých poskytovateľov služieb.

Kľúčové zistenia prieskumu:
- České a slovenské SMB podniky preferujú trvalé softvérové licencie (83 %), jednoročné predplatné uprednostňuje 11 % respondentov a 6 % viacročné predplatné.
- 54 % SMB firiem prevádzkuje menej než 10 softvérových aplikácií, medzi 10 a 25 aplikáciami má 40 % podnikov, 6 % firiem prevádzkuje viac ako 25 aplikácií.
- Najviac zákazníkov v súvislosti s vlastníctvom licencií zaťažuje obstarávacia cena (74 %), starosti o pravidelné aktualizácie (34 %) a správa licencií (31 %).
- Iba 11 % SMB zákazníkov má vlastné IT oddelenie a/alebo využíva vlastného IT administrátora (17 %), celých 86 % SMB firiem sa spolieha na služby externého IT administrátora či poskytovateľa služieb.

„S postupnou digitalizáciou podnikateľských aktivít tiež pribúda počet kľúčových aplikácií, ktoré v SMB firmách zaisťujú obchodnú kontinuitu. Už takmer polovica lokálnych SMB firiem prevádzkuje viac ako 10 aplikácií, medzi ktorými pribúda aj počet riešení IT bezpečnosti. Správa viacerých aplikácií a starostlivosť o ich pravidelné licencovanie je stále častejšie nad sily interných pracovníkov“, dodal Zdeněk Bínek.

Aktuálne: Slováci si hľadajú zamestnanie najmä doma

Za posledné dva roky sa zvýšil záujem uchádzačov o prácu v okolí bydliska. Ochota ľudí cestovať za prácou, naopak, klesá. Vyplýva to z analýzy pracovného portálu Profesia.sk.

Podľa spoločnosti nárast pracovných pozícií bol citeľný aj v okresoch mimo krajských miest. Zrejme to spôsobilo, že uchádzači chcú pracovať viac doma. Vo väčšine krajov na Slovensku sme tak oproti roku 2017 zaznamenali zvýšený záujem o prácu v regióne bydliska. Najväčší rozdiel pritom možno vidieť v Trnavskom kraji. Výnimkou je Banskobystrický kraj, kde je podiel uchádzačov hľadajúcich prácu v regióne bydliska úplne rovnaký ako v roku 2017. A jediným miestom, kde Profesia zaznamenala jemný pokles záujmu o prácu v regióne bydliska je Trenčiansky kraj.

Za dva roky sa zvýšil záujem o prácu v hlavnom meste iba u ľudí, ktorí tu majú bydlisko. V Trnavskom kraji zostáva rovnaký, pričom vo všetkých ostatných regiónoch sa záujem uchádzačov o prácu v Bratislavskom kraji znížil. Najväčší záujem o zamestnanie v hlavnom meste majú uchádzači z Trnavského, Nitrianskeho, Banskobystrického, Prešovského a Trenčianskeho kraja. Najnižší záujem majú kandidáti z košického regiónu.

Zaujímavosťou je, že posledné dva roky nepriniesli žiadny rozdiel v záujme o prácu v Košickom regióne. Pre tamojších zamestnávateľov však zostáva stále problémom, že záujem je viac-menej iba u kandidátov v Prešovskom kraji. V ostatných regiónoch je záujem mizivý. Počet uchádzačov, ktorí by v Košiciach a okolí chceli pracovať, nepresahuje ani v jednom prípade tri percentá.

EU: Ženy zarábajú stále menej

Ženy v Európskej únii (EÚ) stále zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži, čo je len nepatrné zlepšenie oproti 16,2 % z minulého roku. V tomto roku pripadá európsky Deň rovnosti odmeňovania na 4. novembra. V tento deň ženy v porovnaní so svojimi kolegami symbolicky prestanú byť za rovnakú prácu platené.

Faktorov vedúcich k rozdielom v odmeňovaní je niekoľko: ženy častejšie pracujú na čiastočný úväzok, v podnikoch čelia tzv. sklenému stropu, pracujú v slabšie platených odvetviach, alebo často musia niesť primárnu zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu. Jedným zo spôsobov, ako tieto faktory riešiť, je zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a opatrovateľov.

„Ubehlo 60 rokov, odkedy je zásada rovnakej odmeny súčasťou európskych zmlúv, a predsa ženy po celej Európe stále nepociťujú, že by sa zákony zhodovali s realitou ich každodenného života. V porovnaní so svojimi kolegami pracujú európske ženy stále dva mesiace zadarmo a pokrok v tejto oblasti je veľmi pomalý. Hoci sme za posledných päť rokov podnikli určité kroky správnym smerom, je potrebné urobiť toho viac a rýchlejšie. Naši občania od nás očakávajú lepšie výsledky. Deväť z desiatich Európanov – žien a mužov – si myslí, že je neprijateľné, aby boli ženy za rovnakú prácu platené menej ako muži”, uvádzajú vo svojom spoločom vyhlásení prvý podpredseda EK Frans Timmermans, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssenová a komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.

Zaujímavé štatistiky k téme:
Ženy v politike - 88% Európanov tvrdí, že by im neprekážalo, keby na najvyššej volenej politickej funkcii v ich krajine bola žena, s týmto súhlasí o niečo viac žien (89 %) ako mužov (86 %), na Slovensku tento názor zdieľa 87 % opýtaných Slovákov.

Ženy a zamestnanie
· podľa 22 % opýtaných Slovákov (EÚ 28 %) môže rod (žena/muž) znevýhodniť kandidáta pri uchádzaní sa o zamestnanie
· podľa 61 % slovenských respondentov (EÚ 66 %) sa na ich pracovisku vynakladá dostatočné úsilie o podporu diverzity z hľadiska skutočnosti, že je človek mužom alebo ženou.

Ženy v riadiacich funkciách v Európskej komisii – v  súčasnosti predstavujú ženy v riadiacich funkciách na všetkých úrovniach Európskej komisie 41 %, zatiaľčo na začiatku funkčného obdobia J.C. Junckera to bolo len 30 %. Európska komisia tak patrí medzi orgány verejnej správy s najvyšším podielom žien na vedúcich pozíciách na celom svete.