SR: Viac za elektrinu, plyn aj teplo

Na Slovensku sa počas roka 2019 zvyšovali hlavne ceny za bývanie a energie. Rast cien má pokračovať aj v roku 2020 a slovenské domácnosti si priplatia predovšetkým za odpady, ale aj elektrinu a plyn.

Podľa analytičky Evy Sadovskej náklady na bývanie a energie tvoria z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností takmer 26 %. V prípade bývania, vody, elektriny, plynu a ostatných palív si Slováci počas vlaňajška priplatili oproti roku 2018 až 4 % navyše. Poplatky za odpad z celkových spotrebných výdavkov ukrajujú iba 0,3 %. Na druhej strane ale drvivá väčšina miest a obcí pristúpila k zvyšovaniu poplatkov za komunálny odpad pre tento rok, a to až o desiatky percent. Cena za skládkovanie bola dlhé roky stabilná a nízka. Prvé zdražovanie pocítili obce a mestá už vlani. Tento trend bude pokračovať aj v aktuálnom roku 2020, ako aj v ďalších rokoch. Poplatok, ktorý obce platia za skládkovanie jednej tony odpadu, sa skladá z dvoch zložiek, a to poplatku majiteľovi skládky a poplatku pre Envirofond. A práve poplatok pre Envirofond za skládkovanie jednej tony odpadu bol do roku 2018 dlhodobo na úrovni okolo 5 eur. Výška poplatku za skládkovanie jednej tony odpadu ale rastie, a to v roku 2019 na 7 až 17 eur, v roku 2020 na 8 až 26 eur a v roku 2021 na 11 až 33 eur. Komunálneho odpadu sa produkuje z roka na rok viac a ten na Slovensku končí prevažne na skládkach. 

V roku 2020 si slovenské domácnosti priplatia za elektrinu aj plyn. Potvrdil to v závere uplynulého roka Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý stanovuje jednotlivým dodávateľom maximálne ceny. Slovenským domácnostiam sa tak v roku 2020 zvýši koncová cena elektriny v priemere o 7,63 %. Podľa ÚRSO by sa tak malým bytom s nižšou spotrebou elektriny mali zvýšiť mesačné náklady v priemere o 0,82 eur. Bytové jednotky s vyššou spotrebou elektrickej energie si mesačne priplatia v priemere o 2,60 eur viac ako vlani. Náklady na elektrinu tvoria z našich celkových spotrebných výdavkov 3,6 %, čo ročne v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje sumu na úrovni takmer 140 eur. ÚRSO stanovil maximálne ceny aj dodávateľom plynu. Za plyn si tak slovenské domácnosti priplatia v roku 2020 v priemere 3,95 % oproti roku 2019. V prípade domácností, ktoré plyn používajú na varenie či ohrev vody, sa mesačné náklady zvýšia v priemere o 0,60 eur. Na plyn pritom podľa analytičky vynakladáme 3,2 % z našich rodinných rozpočtov, čo v prepočte na osobu predstavuje ročne sumu vo výške asi 125 eur. Hoci hlavné slovo má pri stanovení cien regulátor, ceny elektriny a plynu významne závisia aj od vývoja na svetových burzách. Pod vplyvom neistej ekonomickej situácie vo svete (brexit a obchodná vojna medzi USA a Čínou) a tlaku Bruselu na zelené palivá prišlo vlani na burzách k nárastu cien elektriny o 28,1 % a plynu o 8,6 %. 

Aj ceny tepla sa podľa Sadovskej regulujú, a to tak, že každý výrobca alebo dodávateľ predloží svoj cenový návrh a ÚRSO rozhodne o maximálnej cene tepla. Najčastejšími dôvodmi, prečo dodávatelia žiadajú regulátora o zmenu ceny tepla, sú rastúce ceny palív či elektrickej energie, emisné povolenky CO2, prípadne aj investície do zariadení a technológií na výrobu tepla väčšieho rozsahu. Na základe rozhodnutí ÚRSO sa v roku 2020 cena za dodávku tepla zvýši slovenským domácnostiam priemerne o 1,90 %. Reálne sa ale mesačné náklady domácností takmer nezmenia, a to pre nižšiu spotrebu tepla. Náklady na tepelnú energiu tvoria z našich spotrebných výdavkov 2,6 % a v prepočte na obyvateľa sa tak ročne jedná o sumu vo výške približne 100 eur.

Novinka: Over doklad

Od januára 2020 musia byť pokladnice pripojené na systém eKasa. Všetky pokladničné doklady nimi vydané obsah jedinečné QR kódy, prostredníctvom ktorých môže zákazník pokladničný doklad jednoducho overiť. 

V aplikácii Over doklad stačí nasnímať QR kód a na displeji mobilného zariadenia sa zobrazí v elektronickej forme. Ak aplikácia vyhodnotí bloček ako falošný, zákazník by mal nahlásiť čo najviac informácií, napríklad kedy a v akej prevádzke doklad dostal, v ideálnom prípade aj priložiť fotografiu pokladničného dokladu, ktorú jednoducho pridá prostredníctvom aplikácie. Finančná správa pripravila aj animované video, v ktorom Taxana vyzýva zákazníkov na využívanie tejto bezplatnej aplikácie dostupnej pre operačné systémy Android a iOS na Google Play či iOS App store. Aplikáciu je však možné využívať aj priamo prostredníctvom webovej stránky finančnej správy.

Od spustenia systému v apríli 2019 prijala finančná správa doteraz takmer 700 miliónov pokladničných dokladov. Viac ako 98 % dokladov vydávajú on-line registračné pokladnice, takmer 2 % dokladov virtuálne registračné pokladnice. Aktuálne eviduje tržby v systéme eKasa 183.227 pokladníc. To predstavuje približne 90 % z celkového očakávaného počtu. Pripojené pokladnice vydajú denne už viac ako 7 miliónov pokladničných dokladov. Niektorí podnikatelia začnú svoje podnikanie neskôr, v takom prípade si musia eKasu zriadiť do termínu otvorenia.

Mzdy: Na rok 2020 prognóza rastu o 5-7 %

Spomalenie slovenskej ekonomiky sa premietne do poklesu rastu miezd na úroveň kopírujúcu infláciu, predznamenáva vývoj agentúra Grafton Slovakia v rámci bilancovania roka 2019 a pri prognózovaní trendov na pracovnom trhu na rok 2020.

Michal Batis konkretizuje: „Z tohtoročnej úrovne 6-8 % očakávame zníženie medziročného rastu miezd na hodnotu 5-7 %.“ Pokračujúce zvyšovanie miezd v roku 2019 naprieč všetkými regiónmi a typmi pozícií umocňovalo tlak na zamestnávateľov a znižovalo počet aktívnych kandidátov, keďže menej zamestnancov bolo náchylných, ochotných a odhodlaných zmeniť prácu. Porovnateľne klesol aj počet ponúkaných pozícií – firmy boli stabilnejšie ako v roku 2018, referuje Grafton, ktorý v druhej polovici tohto roka registroval pokles v oblasti náboru nových pracovných síl pri výrobných firmách naviazaných na automobilový priemysel, v niektorých prípadoch dochádzalo aj k uvoľňovaniu zamestnancov.

Vývoj pracovného trhu môže do veľkej miery ovplyvniť výsledok februárových parlamentných volieb a najmä v súvislosti s hlavným mestom aj príchod medzinárodných inštitúcií, ktorý môže sekundárne priniesť zaujímavé príležitosti pre súkromný sektor. Podľa Andreja Gurína bude v roku 2020 pokračovať stieranie regionálnych rozdielov a výrazne sa spomalí prílev cudzincov na slovenský pracovný trh. Mierny úbytok pracovných miest pod vplyvom spomaľovania ekonomiky budú firmy riešiť aj rôznymi formami tzv. prirodzenej fluktuácie, ku ktorej patria odchody zamestnancov do dôchodku. „V celej SR momentálne evidujeme približne 90.000 voľných miest“, pripomína Branislav Jančuška a vymenúva segmenty, ktoré pociťujú najväčšiu absenciu vhodných kandidátov: priemyselná výroba, veľko- i maloobchod a predovšetkým IT-sektor. 

Anna Ričányová na to nadväzuje: „V oblasti IT je dostatok junior admin špecialistov. Vysoké školy každý rok produkujú veľa absolventov s jazykovým vybavením aj IT kvalifikáciou. Firmy však nedokážu pokrývať nedostatok skúsených seniorných ľudí.“ Vo vychytenej sfére IT sú stabilne mimoriadne žiadaní Java developeri. Časom sa zrejme bude zvyšovať aj dopyt po UX/UI dizajnéroch. Už teraz je trendom prechod z korporátneho prostredia do menších firiem či startupových projektov, ktoré využívajú najnovšie technológie a poskytujú väčší priestor na presadzovanie sofistikovaných riešení a vlastných nápadov: čoraz viac vysoko kvalitných odborníkov sa osamostatní a bude preferovať prácu na full-remote vo forme mandátnej zmluvy či živnosti.

V regióne Nitra stanovuje trendy výrobný sektor. Očakáva sa nezmenený dopyt pri pozíciách s ovládaním SAP-modulov, ale aj po skladových a odborných technických pracovníkoch, technológoch, konštruktéroch a celkovo manuálne zručných ľuďoch.
Firmy tu prijímajú prakticky kohokoľvek, kto sa chce niečo naučiť. V sektore blue collars zvádzajú spoločnosti boj hlavne o šikovných operátorov výroby a CNC operátorov.

Súčasný recruitment nie je pasívny a reaktívny: posúva sa do polohy priameho oslovovania kandidátov napríklad cez sociálne siete. Čoraz častejšie skloňovaná kríza alebo aspoň recesia podľa Graftonu pripomenie, že ľudia majú v čase nestability tendenciu zotrvať, prečkať všeobecne nepriaznivé obdobie a premyslieť si, či podstúpia zmenu a pôjdu do neistoty. V tomto kontexte často využívajú nové pracovné ponuky na vyjednanie si lepších podmienok vo svojom terajšom zamestnaní. Zaujímavosťou je, že stúpa dôležitosť nemčiny.

Trend: Najčastejšie chceme chudnúť a meniť jedálny lístok

Podľa prieskumov si aspoň raz v živote dalo novoročné predsavzatie 78 % opýtaných Čechov a 72 % Slovákov. Až 57 % opýtaných však priznáva, že im robí problém ich dodržať: 34 % Čechov vydrží pár dní, na Slovensku sa k podobnej dĺžke trvania hlási 26 % opýtaných.

Tradične sa na vrchole rebríčka najčastejších predsavzatí drží chudnutie. Nasledujú predsavzatia zdravo jesť či menej sa stresovať. Česi na tretie miesto umiestnili možnosť „nedávať si už žiadne predsavzatia“, čo len potvrdzuje fakt, že opytovaní si uvedomujú, že novoročné predsavzatia spravidla veľmi dlho nevydržia.

Vianoce s novoročným predsavzatím úzko súvisia a potreba chudnúť často nadväzuje na vianočné hodovanie. „Slováci i Česi priberú priemerne v období Vianoc dva až päť kilogramov a trvá i niekoľko mesiacov dostať sa na pôvodnú hmotnosť“, potvrdzuje Petra Húsková, hlavná výživová poradkyňa. Nadmerné množstvo jedla počas Vianoc konzumuje 81 % Slovákov a 79 % Čechov. 47 % Slovákov a 36 % Čechov dokonca v súvislosti s jedlom trpí počas Vianoce zdravotnými problémami.

Prieskum realizovala v Českej republike na konci roka 2019 agentúra Rondo Data, zúčastnilo sa na ňom 1.053 respondentov vo veku 15 až 59 rokov. Slovenský prieskum prebehol na konci roka 2018, realizovala ho spoločnosť STEM/MARK pre NATURHOUSE a zúčastnilo sa na ňom 504 respondentov vo veku 15 až 59 rokov.