Inovácie sú podľa prof. Ing. Jozef Goliana, Dr. zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre pre rozvoj spoločnosti potrebné z viacerých hľadísk. V prvom rade je to nutričné hľadisko, kde je potrebné meniť potraviny tak, aby boli po zdravotnej stránke bezpečnejšie, nutrične vyrovnanejšie vo vzťahu k súčasných nutričným potrebám a životnému štýlu. Zároveň vo vzťahu k uhlíkovej stope, znižovaniu plastov a znižovaniu zaťaženia životného prostredia: „Na tieto aspekty sa v minulom období až tak výrazne neprihliadalo a teraz zisťujeme, aký to má dopad na ľudstvo. Zabúdať by sme nemali ani na využívanie domácich surovín a zdrojov. Aj znížením dovozov dokážeme chrániť životné prostredie, znižovať emisie, dlhodobo potraviny skladovať a tak postupne naučiť našich spotrebiteľov, aby uprednostňovali domáce výrobky, kvalitné, čerstvé, kontrolované pred výrobkami konzervovanými.“
Zapojenie spotrebiteľa do procesu prípravy nového výrobku a dokonca aj predaja je dnes v porovnaní s minulosťou jednoduchšie aj vďaka digitalizácii a automatizácii. Čo sa týka preferencií spotrebiteľa, aj tu dochádza podľa odborníkov k zásadným zmenám. Riaditeľka potravinárskej komory Slovenska JUDr. Jana Venhartová tvrdí, že v súvislosti s generáciou miléniálov je v posledných rokoch hlavným ťahúňom inovácie zážitok, potešenie z jedla a zaujímavé kombinácie chutí: „Populárne sú potraviny pre tento moment – potraviny, ktoré šetria čas, potraviny do ruky, na šport a podobne.“
Spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú výrobky pre zvláštnu výživu, napríklad ak trpia potravinovými intoleranciami. Rozmach tak zažívajú mlieka rastlinného pôvodu či bezlepkové múky. Na druhej strane sú in aj výrobky, ktoré sú obohatené o zdraviu prospešné látky. Ďalšou kategóriou sú potraviny s takzvanými čistými obalmi, teda výrobky, v ktorých neboli použité konzervačné látky, farbivá či GMO zložky. Spotrebitelia podľa Ing. Jána Durca, PhD zároveň hlásajú návrat k prírode a výrobkom, ktoré sú clean label a obsahujú len prírodné látky a vodu.
V spotrebiteľoch začína čoraz viac rezonovať aj dopad na životné prostredie, zaujímajú sa o podmienky chovu zvierat, o uhlíkovú stopu výrobku alebo o to, či boli suroviny získané z plantáží, kde sú dodržiavané ľudské práva. Žiť v harmónii s prírodou a chrániť životné prostredie sa pre spotrebiteľov postupne stávajú prioritou. Aj samotní výrobcovia apelujú na to, aké je nevyhnutné používať trvalo udržateľné zdroje a vrátiť tak surovinové a materiálové zdroje späť do prírody. „Sú to tie zdroje, ktoré sa po použití premenia na hnojivo pre nasledujúci rast nového materiálu. Je treba obmedziť používanie fosílnych zdrojov, zavádzať do života technológie na zachytávanie CO2, vysádzať stromy a rastliny, ktoré sú schopné spotrebovávať CO2“, vysvetľuje Ing. Ján Durec, PhD.
