Až 70 % Slovákov si ukladá peniaze na sporiaci účet. Najmenej, a to necelých 40 % ľudí si sporí prostredníctvom penzijného sporenia. Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne koncom roka 2019 v susednej Českej republike využívajú penzijné sporenie až dve tretiny ľudí.
Životnému poisteniu verí približne polovica opýtaných Slovákov. Zo sledovaných krajín, kde pôsobí skupina Erste, je životné poistenie najobľúbenejším sporiacim produktom v Rumunsku a Srbsku. Približne dve tretiny Rakúšanov si sporí prostredníctvom stavebného sporenia. „Približne tretina Slovákov považuje sporenie za veľmi dôležité. Napriek tomu je mnoho ľudí, ktorí si nedokážu mesačne odložiť bokom a následne nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je oprava práčky, auta a podobne. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v tomto prípade sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a matky, prípadne otcovia, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. S ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie. To sú skupiny ľudí, ktorí sú v štatistikách o sporení na posledných miestach", povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
V prístupe k sporeniu vedú Rakúšania, kde až polovica opýtaných uviedla, že mať nejaký typ sporiaceho produktu je veľmi dôležité. V Rakúsku využíva na šetrenie bežný bankový účet zhruba 45 % ľudí. Napríklad ani nie polovica opýtaných Čechov uviedla, že má zriadený sporiaci účet. V Maďarsku je oproti sledovaným krajinám podstatne menej ľudí, ktorí si šetria cez akékoľvek produkty. Prostredníctvom sporiacich účtov tak robí len necelá tretina opýtaných, nasleduje životné poistenie (23 %) a stavebné sporenie (15%).
Na sporiacich účtoch majú Slováci v priemere 111 eur. V susednej Českej republike je to 105 eur. Najviac si odložia bokom Rakúšania. Priemerná nasporená suma na sporiacom účte predstavuje sumu 259 eur. Ľudia by mali sporiť najmä v čase, kedy sú ekonomicky aktívni. Suma by mala zodpovedať príjmu aj životnému štýlu človeka. Na vytvorenie rezervy či dôchodok by si mali odkladať minimálne 10 % z čistého príjmu.
Životnému poisteniu verí približne polovica opýtaných Slovákov. Zo sledovaných krajín, kde pôsobí skupina Erste, je životné poistenie najobľúbenejším sporiacim produktom v Rumunsku a Srbsku. Približne dve tretiny Rakúšanov si sporí prostredníctvom stavebného sporenia. „Približne tretina Slovákov považuje sporenie za veľmi dôležité. Napriek tomu je mnoho ľudí, ktorí si nedokážu mesačne odložiť bokom a následne nevedia čeliť nečakaným finančným výdavkom, ako je oprava práčky, auta a podobne. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že v tomto prípade sú najohrozenejšou skupinou slobodné ženy a matky, prípadne otcovia, ktorí sú na starostlivosť o dieťa sami. S ťažkosťami zvládajú finančne utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré je z pohľadu financií najnáročnejšie. To sú skupiny ľudí, ktorí sú v štatistikách o sporení na posledných miestach", povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
V prístupe k sporeniu vedú Rakúšania, kde až polovica opýtaných uviedla, že mať nejaký typ sporiaceho produktu je veľmi dôležité. V Rakúsku využíva na šetrenie bežný bankový účet zhruba 45 % ľudí. Napríklad ani nie polovica opýtaných Čechov uviedla, že má zriadený sporiaci účet. V Maďarsku je oproti sledovaným krajinám podstatne menej ľudí, ktorí si šetria cez akékoľvek produkty. Prostredníctvom sporiacich účtov tak robí len necelá tretina opýtaných, nasleduje životné poistenie (23 %) a stavebné sporenie (15%).
Na sporiacich účtoch majú Slováci v priemere 111 eur. V susednej Českej republike je to 105 eur. Najviac si odložia bokom Rakúšania. Priemerná nasporená suma na sporiacom účte predstavuje sumu 259 eur. Ľudia by mali sporiť najmä v čase, kedy sú ekonomicky aktívni. Suma by mala zodpovedať príjmu aj životnému štýlu človeka. Na vytvorenie rezervy či dôchodok by si mali odkladať minimálne 10 % z čistého príjmu.