Podľa analytičky Evy Sadovskej náklady na bývanie a energie tvoria z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností takmer 26 %. V prípade bývania, vody, elektriny, plynu a ostatných palív si Slováci počas vlaňajška priplatili oproti roku 2018 až 4 % navyše. Poplatky za odpad z celkových spotrebných výdavkov ukrajujú iba 0,3 %. Na druhej strane ale drvivá väčšina miest a obcí pristúpila k zvyšovaniu poplatkov za komunálny odpad pre tento rok, a to až o desiatky percent. Cena za skládkovanie bola dlhé roky stabilná a nízka. Prvé zdražovanie pocítili obce a mestá už vlani. Tento trend bude pokračovať aj v aktuálnom roku 2020, ako aj v ďalších rokoch. Poplatok, ktorý obce platia za skládkovanie jednej tony odpadu, sa skladá z dvoch zložiek, a to poplatku majiteľovi skládky a poplatku pre Envirofond. A práve poplatok pre Envirofond za skládkovanie jednej tony odpadu bol do roku 2018 dlhodobo na úrovni okolo 5 eur. Výška poplatku za skládkovanie jednej tony odpadu ale rastie, a to v roku 2019 na 7 až 17 eur, v roku 2020 na 8 až 26 eur a v roku 2021 na 11 až 33 eur. Komunálneho odpadu sa produkuje z roka na rok viac a ten na Slovensku končí prevažne na skládkach.
V roku 2020 si slovenské domácnosti priplatia za elektrinu aj plyn. Potvrdil to v závere uplynulého roka Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý stanovuje jednotlivým dodávateľom maximálne ceny. Slovenským domácnostiam sa tak v roku 2020 zvýši koncová cena elektriny v priemere o 7,63 %. Podľa ÚRSO by sa tak malým bytom s nižšou spotrebou elektriny mali zvýšiť mesačné náklady v priemere o 0,82 eur. Bytové jednotky s vyššou spotrebou elektrickej energie si mesačne priplatia v priemere o 2,60 eur viac ako vlani. Náklady na elektrinu tvoria z našich celkových spotrebných výdavkov 3,6 %, čo ročne v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje sumu na úrovni takmer 140 eur. ÚRSO stanovil maximálne ceny aj dodávateľom plynu. Za plyn si tak slovenské domácnosti priplatia v roku 2020 v priemere 3,95 % oproti roku 2019. V prípade domácností, ktoré plyn používajú na varenie či ohrev vody, sa mesačné náklady zvýšia v priemere o 0,60 eur. Na plyn pritom podľa analytičky vynakladáme 3,2 % z našich rodinných rozpočtov, čo v prepočte na osobu predstavuje ročne sumu vo výške asi 125 eur. Hoci hlavné slovo má pri stanovení cien regulátor, ceny elektriny a plynu významne závisia aj od vývoja na svetových burzách. Pod vplyvom neistej ekonomickej situácie vo svete (brexit a obchodná vojna medzi USA a Čínou) a tlaku Bruselu na zelené palivá prišlo vlani na burzách k nárastu cien elektriny o 28,1 % a plynu o 8,6 %.
Aj ceny tepla sa podľa Sadovskej regulujú, a to tak, že každý výrobca alebo dodávateľ predloží svoj cenový návrh a ÚRSO rozhodne o maximálnej cene tepla. Najčastejšími dôvodmi, prečo dodávatelia žiadajú regulátora o zmenu ceny tepla, sú rastúce ceny palív či elektrickej energie, emisné povolenky CO2, prípadne aj investície do zariadení a technológií na výrobu tepla väčšieho rozsahu. Na základe rozhodnutí ÚRSO sa v roku 2020 cena za dodávku tepla zvýši slovenským domácnostiam priemerne o 1,90 %. Reálne sa ale mesačné náklady domácností takmer nezmenia, a to pre nižšiu spotrebu tepla. Náklady na tepelnú energiu tvoria z našich spotrebných výdavkov 2,6 % a v prepočte na obyvateľa sa tak ročne jedná o sumu vo výške približne 100 eur.
