Projekt Digitálna gramotnosť na Slovensku monitoruje od roku 200 jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Aké sú tohtoročné výsledky podľa Inštitútu pre verejné otázky?
Podiel digitálne gramotných Slovákov, ktorí majú aspoň elementárne skúsenosti s ovládaním moderných informačných technológií, je v súčasnosti 83 %. Za posledné roky významnejšie stúpol najmä podiel respondentov deklarujúcich skúsenosti s prácou na prenosnom počítači, tablete či smartfóne a s rôznymi typmi elektronických služieb a komunikačných technológií. V súčasnosti tvoria už viac ako tri štvrtiny populácie. Vyplýva to zo zistení celoslovenského reprezentatívneho výskumu z februára 2020, ktorý sa uskutočnil na výberovej vzorke 1.073 respondentov starších ako 14 rokov. Zvýšila sa aj úroveň digitálnej gramotnosti – teda to, ako dobre či zle vieme s modernými IKT pracovať. Úroveň 29 digitálnych zručností, ktoré súhrnne meria tzv. index digitálnej gramotnosti, dosiahla hodnotu 0,53 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoje zručnosti dostala 53 zo 100 možných bodov.
Od posledného prieskumu v roku 2013 došlo k najvýraznejšiemu zlepšeniu najmä v oblasti elektronickej komunikácie – v technológiách ako sociálne siete, chat / videochat, elektronická pošta, komunikácia cez SMS / MMS či diskusné skupiny a fóra. Obdobné zlepšenie deklarujú respondenti aj v práci s informáciami a elektronickými službami, pričom najvýraznejší posun vidno v ovládaní internetbankingu a e-shoppingu. No zlepšili sa tiež v ďalších zručnostiach – v práci s formulármi, tlačivami a dotazníkmi, v downloade / uploade súborov alebo vo vyhľadávaní rôznych informácií cez internet a počítačové siete. Ďalšou oblasťou, kde došlo za posledných sedem rokov k zlepšeniu, je ovládanie hardvéru. Napríklad pripojenie počítača k internetu (cez WiFi, modem, LAN...), práca so skenerom, ale aj práca s klasickým PC, notebookom či modernými dotykovými zariadeniami ako smartfóny a tablety.
Komparatívne s ostatnými zručnosťami sú najslabším článkom digitálnej gramotnosti tie, ktoré sa dotýkajú práce so softvérom, resp. aplikáciami. Respondenti sa najmenej zlepšili v práci s textovým editorom, tabuľkovým procesorom, grafickým editorom, multimediálnym softvérom či internetovým prehliadačom. „Napriek celkovo pozitívnemu vývoju na úrovni celej populácie je úroveň digitálnych zručností v rôznych sociálnych prostrediach dlhodobo diferencovaná. Problémy v zvládnutí modernej techniky, alebo úplná rezignácia na jej využívanie, sa v súčasnosti týka predovšetkým seniorov, ľudí s nízkym vzdelaním (ZŠ a SŠ bez mat.), nízko kvalifikovaných pracovníkov, nezamestnaných, respondentov z domácností s najnižšími príjmami a obyvateľov najmenších obcí," hovorí autor projektu Marián Velšic. Ďalším problémom digitálnej gramotnosti je adaptácia – prispôsobovanie sa novým trendom v oblasti infotechológií. Dlhodobé mapovanie od roku 2005 ukázalo, že pozitívny trend sa v posledných piatich rokoch zhoršil. Podiel ľudí, ktorí sa adaptujú viac-menej bezproblémovo, nepribúda. V súčasnosti je ich 59 %. Naopak stúpa podiel tých, ktorí avizujú, že práca s IKT im ide ťažko alebo skôr ťažko. Kým v roku 2015 bolo takých iba 17 %, v roku 2020 predstavoval ich podiel už 27 %. „Za takouto zmenou treba vidieť najmä zvýšený vonkajší tlak spoločnosti na digitálne zručnosti. Modernizácia na pracovisku (zavádzanie nového hardvéru, softvéru, technológií), postup v kariére, zmena pracovného zaradenia, hľadanie nového zamestnania, rozbiehanie podnikania či živnosti, to všetko bolo hnacím motorom adaptácie na prahu nového milénia. Podobný význam mali pre mladšiu časť populácie najmä zmeny v škole, resp. vzdelávacom systéme. V posledných rokoch však predstavujú takýto tlak hlavne zmeny v cenách a dostupnosti používateľsky atraktívnych technológií (notebooky, tablety, smartfóny, smart TV, wearables, set-top-boxy...) podporované širokým spektrom komerčných i verejných e-služieb, resp. ich obsahom. Vlastniť a zvládať IKT sa stalo istou spoločenskou normou. Niektoré skupiny obyvateľstva, ktoré doteraz „odolávali“, sú s takouto normou každodenne konfrontovaní a prinútení nadobudnúť aspoň základy digitálnej gramotnosti. Keďže ide o ľudí, ktorí doteraz žiadny kontakt s informačnými technológiami nemali, celkom logicky spadajú do kategórie tých, čo sa IKT prispôsobujú ťažko“, dodáva M. Velšic.
