Nová stratégia v oblasti biodiverzity sa zaoberá kľúčovými faktormi straty biodiverzity, akými sú neudržateľné využívanie pôd a morí, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie a invázne nepôvodné druhy. Bola prijatá v čase pandémie COVID-19 a je kľúčovým prvkom plánu obnovy EÚ, keďže je rozhodujúca pri prevencii budúcich epidémií a budovaní odolnosti proti nim a poskytuje okamžité podnikateľské a investičné príležitosti na obnovu hospodárstva EÚ. Jej cieľom je takisto začleniť aspekty biodiverzity do celkovej stratégie EÚ v oblasti hospodárskeho rastu. Okrem iného navrhuje stanoviť záväzné ciele zamerané na obnovu poškodených ekosystémov a riek, zlepšenie zdravia chránených biotopov a druhov v EÚ, návrat opeľovačov na poľnohospodársku pôdu, zníženie miery znečisťovania, ekologizáciu našich miest, posilnenie ekologického poľnohospodárstva a iných poľnohospodárskych postupov podporujúcich biodiverzitu, ako aj zlepšovanie zdravia európskych lesov. Stratégia prináša konkrétne kroky zamerané na nasmerovanie európskej biodiverzity k obnove do roku 2030, a to vrátane transformácie minimálne 30 % európskych pôd a morí na účinne spravované chránené oblasti a návratu veľmi pestrých krajinných prvkov na aspoň 10 % poľnohospodárskej plochy. Každoročne sa na opatrenia v oblasti biodiverzity uvoľnia finančné prostriedky vo výške 20 miliárd eur z rôznych zdrojov vrátane fondov EÚ, vnútroštátnych a súkromných zdrojov.
Stratégia „z farmy na stôl“ umožní prechod k udržateľnému potravinovému systému EÚ, ktorý je zárukou potravinovej bezpečnosti a zabezpečuje prístup k zdravému stravovaniu, ktorého zdrojom je zdravá planéta. Vďaka tejto stratégii sa zníži environmentálna a klimatická stopa potravinového systému EÚ a posilní sa jeho odolnosť, čo povedie k ochrane zdravia občanov a zabezpečeniu živobytia pre hospodárske subjekty. V stratégii sú stanovené konkrétne ciele zamerané na transformáciu potravinového systému EÚ, ktoré zahŕňajú aj zníženie používania pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50 %, zníženie používania hnojív minimálne o 20 %, zníženie predaja antimikrobiálnych látok používaných u hospodárskych zvierat a v akvakultúre o 50 %, ako aj obhospodarovanie 25 % poľnohospodárskej pôdy v súlade so zásadami ekologického poľnohospodárstva. Navrhujú sa v nej aj ambiciózne opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby zdravé možnosti boli pre občanov EÚ zároveň tými najjednoduchšími. Medzi takéto opatrenia patrí lepšie označovanie, ktoré uspokojí potreby občanov, pokiaľ ide o informácie o zdravých a udržateľných potravinách. Európski poľnohospodári, rybári a producenti v odvetví akvakultúry zohrávajú pri prechode na spravodlivejší a udržateľnejší potravinový systém kľúčovú úlohu. Aby mohli zaviesť udržateľné postupy, získajú podporu z nových tokov financovania a ekologických režimov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky. Udržateľnosť ako nová značka Európy otvorí nové podnikateľské príležitosti a povedie k diverzifikácii zdrojov príjmu európskych poľnohospodárov a rybárov.
Obe stratégie, ktoré patria k základným prvkom európskej zelenej dohody, podporia aj oživenie hospodárstva. V kontexte koronavírusu sa zameriavajú na posilnenie odolnosti našej spoločnosti voči budúcim pandémiám a hrozbám, akými sú dôsledky zmeny klímy, lesné požiare, potravinová neistota alebo nové epidémie, okrem iného aj tak, že podporujú udržateľnejšie postupy v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry a zaoberajú sa ochranou voľne žijúcich živočíchov a rastlín a nelegálnym obchodovaním s nimi.
