Priemerný dlh slovenských dlžníkov v roku 2019 bol 2.700 eur. Podľa analýzy spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika každý šiesty slovenský dlžník pochádza z Košického kraja a jeho priemerný dlh je 2.400 eur. O niečo menej dlžníkov býva v Nitrianskom kraji, ich priemerný dlh je 2.500 eur.
Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší, a to takmer 3.300 eur. Len o niečo menej, vyše 3 000 eur, dlhujú ľudia z Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov, teda 8 %, má Žilinský kraj s priemerným dlhom 2.600 eur. Slováci sa v minulom roku podľa vyjadrení spoločnosti zadlžovali najmä v produktívnom veku, kedy majú ešte dostatok času svoje záväzky splatiť z príjmov zo zamestnania. „Zatiaľ nemôžeme povedať, aký veľký vplyv bude mať na zadlženosť pandémia koronavírusu. Už teraz však vidíme, že mnohým ľuďom, predovšetkým živnostníkom, sa znížil alebo celkom vypadol pravidelný príjem, čo niektorým z nich môže spôsobiť prinajmenšom krátkodobé finančné problémy“, konštatuje Jaroslava Palendalová.
Takmer 28 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh je viac než 2.800 eur. Nasleduje veková kategória 44 až 55 rokov reprezentujúca viac než 26 % dlžníkov s rovnakým priemerným dlhom 2.800 eur. Najviac je zadlžená veková skupina 25 až 34 rokov, kde viac než 15 % dlžníkov dlhuje v priemere 3.200 eur. Viac než 11 % dlžníkov je vo veku viac ako 65 rokov s priemerným dlhom takmer 1.700 eur. Relatívne vysoké dlhy u ľudí v postproduktívnom veku môžu podľa Palendalovej znamenať problém, pretože pokiaľ je jediným zdrojom príjmov dôchodok, nemusí jeho výška stačiť na pokrytie životných nákladov aj splátok dlhov. Súčasne sa často naráža na kumuláciu dlhov, takmer každý desiaty dlžník má viac než jeden dlh. Spoločnosť zároveň zaregistrovala zvýšenú aktivitu subjektov pôsobiacich na nebankovom trhu. „V tejto súvislosti odporúčame dôkladne zvážiť, či je nevyhnutné výpadok príjmov riešiť pôžičkou, a to predovšetkým v prípadoch, keď sa pôžičkou má riešiť iný starší dlh. Zároveň odporúčame sledovať prijímané vládne opatrenia na zmiernenie dopadu prebiehajúcej pandémie. Takisto je nevyhnutné aktívne komunikovať s veriteľom a dohodnúť sa na úprave splátkového kalendára, prípadne na odložení splátok“, radí Palendalová.
