Na Slováka pripadá ročne 100 kilogramov (kg) kuchynského bioodpadu. Nielen podľa analýzy WOOD & Company si tak za plytvanie potravinami v budúcnosti priplatíme.
Ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam na Slovenskú až pätinu celkových výdavkov a 15 % slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Napriek tomu však každý Slovák denne vyprodukuje 0,27 kg potravinového odpadu. Okrem domácností vzniká potravinový odpad aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. A je to práve kuchynský biologický odpad, pre ktorý má obsah kontajnerov charakteristický hnilobný zápach. Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu tvoriaceho nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Vzhľadom na spomenuté ekonomické a ekologické faktory by mali Slováci v najbližších rokoch kuchynský odpad triediť. Do platnosti príde vyhláška dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Podľa zákona by sa mal zber kuchynského bioodpadu realizovať raz za dva týždne, avšak skúsenosti z EÚ najčastejšie hovoria o frekvencii jedenkrát týždenne. V rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. vedierkový zber od domu k domu. V prípade panelákov je reálnejší tzv. centralizovaný zber do špecializovaných nádob. Súčasťou domácností by sa tak mali stať kompostovateľné vrecká, vedierka a pri bytových zástavbách aj hnedé nádoby. Vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne sa môže následne zhodnotiť v bioplynových staniciach, v kompostárňach či v zariadeniach na energetické využitie odpadu.
Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Vyššie náklady miest a obcí sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Nárast nákladov spojených so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu sa očakáva o desiatky percent. Vyššie sadzby za triedenie kuchynského bioodpadu však nie sú a ani nebudú takou výraznou záťažou pre peňaženky ako samotný fakt, že potravinami sa v domácnostiach plytvá. Odhaduje sa, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej odpadovej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny, alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohli rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.
