Z tohtoročného Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) vyplýva, že vo všetkých členských štátoch a vo všetkých kľúčových oblastiach došlo k pokroku. Členské štáty EÚ by mali zintenzívniť svoje úsilie o zlepšenie pokrytia sietí s veľmi vysokou kapacitou, prideliť spektrá 5G, aby umožnili komerčné spustenie služieb 5G, zlepšiť digitálne zručnosti občanov a ďalej digitalizovať podniky aj verejný sektor.
Lídrami v celkovej digitálnej výkonnosti v EÚ sú Fínsko, Švédsko, Dánsko a Holandsko. Hneď za nimi nasleduje Malta, Írsko a Estónsko. Podľa medzinárodného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (I-DESI) krajiny EÚ, ktoré dosahujú najlepšie výsledky, sú zároveň aj svetovými lídrami. Najväčšie hospodárstva EÚ nie sú digitálnymi priekopníkmi, čo naznačuje, že digitálna transformácia sa musí urýchliť, ak má EÚ úspešne naplniť ciele dvojakej transformácie, pred ktorou stojíme – tej digitálnej a tej zelenej. Za posledných 5 rokov dosiahlo najvýznamnejší pokrok Írsko, po ňom Holandsko, Malta a Španielsko. Tieto krajiny zároveň podľa meraní DESI dosahujú výsledky vysoko nad priemerom EÚ.
Hlavné zistenia v 5 digitálnych oblastiach (pripojiteľnosť, digitálne zručnosti, používanie internetu jednotlivcami, integrácia digitálnych technológií podnikmi a digitálne verejné služby)
- Pripojiteľnosť sa zlepšuje, ale treba sa snažiť viac, ak chceme riešiť rýchlo rastúce potreby. Členské štáty pracujú na transpozícii nových pravidiel EÚ prijatých v roku 2018 do vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom podporiť investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou – tak pevných, ako aj mobilných. V roku 2019 malo k dispozícii pevné širokopásmové pripojenie 78 % domácností oproti 70 % pred 5 rokmi a siete 4G pokrývajú takmer celú európsku populáciu. Ale len 17 členských štátov už pridelilo spektrum v rámci priekopníckych pásiem 5G (o 5 krajín viac ako v minulom roku). V pripravenosti na 5G sú najpokročilejšie Fínsko, Nemecko, Maďarsko a Taliansko. Pevné širokopásmové siete s veľmi vysokou kapacitou má k dispozícii 44 % domácností v EÚ.
- Je potrebný väčší pokrok v oblasti digitálnych zručností: kríza spôsobená koronavírusom ukázala, že primerané digitálne zručnosti sú pre občanov nevyhnutným predpokladom prístupu k informáciám a službám. Veľká časť obyvateľstva EÚ, až 42 %, stále nemá ani základné digitálne zručnosti. V roku 2018 pracovalo v EÚ približne 9,1 milióna odborníkov na IKT, čo bolo o 1,6 milióna viac než pred 4 rokmi. Až 64 % veľkých podnikov a 56 % MSP, ktoré v roku 2018 prijali odborníkov na IKT, uviedlo, že tieto voľné pracovné miesta bolo ťažké obsadiť.
- Hoci počas pandémie sme zaznamenali prudký nárast využívania internetu, tento trend sa objavil už pred krízou: až 85 % ľudí používa internet aspoň raz za týždeň (nárast zo 75 % v roku 2014). Najviac vzrástlo využívanie videohovorov, a to zo 49 % používateľov internetu v roku 2018 na 60 % v roku 2019. Aj používanie internetbankingu a online nakupovanie je obľúbenejšie než v minulosti (66 %, resp. 71 % používateľov internetu).
- Podniky sú čoraz digitalizovanejšie, pričom z tohto pohľadu vedú veľké podniky. 38,5 % veľkých podnikov sa už spolieha na moderné cloudové služby a 32,7 % uviedlo, že využívajú analýzu veľkých dát. Veľká väčšina MSP však tieto digitálne technológie nevyužíva. Cloudové služby používa len 17 % z nich a analýzu veľkých dát len 12 %. Pokiaľ ide o elektronický obchod, v roku 2019 len 17,5 % MSP predávalo výrobky alebo služby online, čo je veľmi mierny nárast o 1,4 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2016. Naopak, v roku 2019 využívalo online predaj 39 % veľkých podnikov.
- S cieľom podporiť elektronický obchod sa EÚ dohodla na viacerých opatreniach od odstránenia neodôvodnených cezhraničných prekážok cez uľahčenie lacnejšieho cezhraničného dodávania balíkov a ochranu práv on-line zákazníkov až po podporu cezhraničného prístupu k on-line obsahu. Od decembra 2018 si spotrebitelia a podniky môžu vyberať spomedzi tých najvýhodnejších ponúk na internete v celej EÚ bez toho, aby boli diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Napokon možno spomenúť, že pozorujeme stúpajúci trend využívania digitálnych verejných služieb v oblasti elektronickej verejnej správy a elektronického zdravotníctva, čo umožňuje väčšiu efektívnosť a úspory pre vlády a podniky, lepšiu transparentnosť a väčšiu účasť občanov na politickom živote. 67 % používateľov internetu, ktorí predložili formuláre svojej verejnej správe v roku 2019, dnes využíva online kanály, čo je nárast z 57 % v roku 2014. Využívanie služieb založených na IKT je teda zjavne pohodlnejšie než papierová komunikácia. Najlepšie výsledky v tejto oblasti dosahujú Estónsko, Španielsko, Dánsko, Fínsko a Lotyšsko.
Keďže pandémia významne ovplyvňuje každý z piatich rozmerov sledovaných indexom DESI, zistenia za rok 2020 by sa mali vnímať v spojení s mnohými opatreniami, ktoré prijala Európska komisia a členské štáty na zvládnutie krízy a na podporu obnovy. Členské štáty prijali opatrenia na minimalizáciu šírenia nákazy a na podporu systémov zdravotnej starostlivosti, napríklad zavedením aplikácií a platforiem na uľahčenie telemedicíny a koordinácie zdravotníckych zdrojov. Aj komisia prijala opatrenia, ako napríklad vydanie odporúčania o spoločnom súbore nástrojov únie na využívanie technológií a údajov na boj proti pandémii a prekonanie krízy, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných údajov v aplikáciách na sledovanie kontaktov. Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) začal na žiadosť Komisie monitorovať internetovú prevádzku, aby zabránil preťaženiu siete.
V kontexte plánu obnovy pre Európu, ktorý bol prijatý 27. mája 2020, DESI poskytne analýzu zameranú na jednotlivé krajiny, aby členské štáty mohli nadviazať na digitálne odporúčania európskeho semestra a stanoviť si priority, pokiaľ ide o reformné a investičné potreby. Tým sa im uľahčí prístup k Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v hodnote 560 miliárd EUR. Tento nástroj poskytne členským štátom finančné prostriedky na zvýšenie odolnosti ich hospodárstiev a zabezpečenie toho, aby investície a reformy podporovali zelenú a digitálnu transformáciu.
