Za hypochondra sa považuje človek, ktorý vyše šesť mesiacov pociťuje príznaky choroby, hoci mu neboli diagnostikované. Denne vyhľadáva 1 až 3 hodiny diagnózu k svojim symptómom. Internet pritom môže potvrdiť správnosť jeho pocitu a dokonca ho ešte aj zhoršiť. Napríklad podľa štúdie Microsoftu až 25 % hľadaní pojmu bolesť hlavy viedla na internete k výsledkom odkazujúcim na mozgový nádor.
Podobne ako pri hypochondrii, teda prehnanom záujme, až chorobnej úzkosti o svoje zdravie, kyberchonder:
- Interpretuje relatívne nevinné príznaky/bežné funkcie tela bez lekárskeho vyšetrenia ako možné závažné ochorenie.
- Má stavy úzkosti súvisiace so zdravotným stavom, preto opätovne vyhľadáva možné diagnózy na internete.
- Nepretržite rozmýšľa o vlastnom zdraví.
- Často navštevuje lekára aj s jasnou predstavou liečby a liekov.
- Praktizuje tzv. Doktor-hopping – častú zmenu lekárov, ak nepotvrdia „samodiagnózu“ na základe informácií z internetu.
Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) kyberchondria následne môže ovplyvniť aj spotrebu liekov. Postihnutý človek sa pokúša „pomôcť si“ sám a siaha po voľnopredajných liekoch. Vďaka slovíčku „voľnopredajné“ neznejú nebezpečne. Stále však obsahujú účinné látky a v interakcii s inými liekmi, prípadne pri ich nadmernom užívaní, môžu vyvolať aj nežiaduce účinky.
Ako teda pomôcť niekomu, kto prepadol kyberchondrii? Vyhľadávanie informácií o zdraví a chorobách je dnes pomerne bežné, Google uvádza až 1 z 20 vyhľadávaní. Preto je nevyhnutné, aby človek trpiaci kyberchondriou so svojimi symptómami išiel v prvom rade za svojím lekárom. A ak si hľadá ďalšie informácie, je dôležité, aby ich hľadal na správnych internetových stránkach. Podpora od blízkych a priateľov môže pacientovi, trpiacemu kyberchondriou, len pomôcť. Informácie vyhľadávame všetci, a nezriedka súvisia aj s naším zdravotným stavom. Samotný Google priznáva, že jedno percento jeho vyhľadávaní súvisí priamo so symptómami. Sám uviedol novinku, mobilnú aplikáciu, ktorá k symptómom priradí možné diagnózy, spolupracoval na nej pritom aj s tímom odborníkov z Harvard Medical School, Mayo Clinik a ďalšími inštitúciami. Podobné aplikácie v zahraničí už existujú. Musia sa však používať uvážlivo. Nikdy nenahradia návštevu u lekára, ktorý svojmu pacientovi najlepšie určí diagnózu a v prípade potreby stanoví liečbu.