Stresové podnety vyvolávajú v organizme stresovú reakciu, ktorá aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek. Práve tieto dôsledky stresu v dávnej minulosti človeku mnohokrát zachránili život, dnes má však stres, najmä ten dlhodobý, presne opačný účinok.
„Počas stresu v tele nastanú zmeny, ktoré môžeme považovať za pozitívne a ktoré nám pomáhajú záťažovú, stresovú situáciu prekonať. Je to napríklad zvýšenie pozornosti, zrýchlenie činnosti srdca, vylúčenie stresových hormónov, čo umožní človeku podať lepší výkon. Ak sa však stresové situácie často opakujú, nevieme ich kontrolovať a nedokážeme ich zvládať, začnú sa prejavovať negatívne dôsledky stresu vedúce k nárastu chronických ochorení", vysvetľuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Nezvládaný stres nám tak môže výrazne poškodiť imunitný systém a zvýšiť náchylnosť na rôzne infekcie. Následkom stresu stúpa aj riziko vzniku astmy, cukrovky, tráviacich a kožných problémov či migrény. Dlhodobý stres však zanecháva najhoršie stopy na srdcovo-cievnom systéme. Životný štýl, ktorého súčasťou je aj stresový faktor, sa dokonca podieľa na riziku vzniku infarktu až 60 %. Pri sedavom spôsobe života a práci sa stresové hormóny hromadia v organizme a rôznymi mechanizmami poškodzujú najmä srdce a cievy.
V stresových situáciách sa však podľa viacerých prieskumov ocitáme práve na pracovisku. Až 49 % zamestnancov na Slovensku v on-line prieskume, ktorý zrealizovala spoločnosť Profesia pre združenie zodpovedných firiem Business Leaders Forum pri Nadácii Pontis, potvrdilo, že pociťuje stres v práci niekoľkokrát za týždeň, resp. takmer každý deň. Negatívny vplyv dlhodobého stresu na zdravie zamestnancov zistili aj fínski vedci, ktorým sa dvadsaťpäťročnou štúdiou na 800 zamestnancoch podarilo preukázať, že tým, na ktorých sa v zamestnaní kladú vysoké nároky, hrozí až dvojnásobne vyššia pravdepodobnosť úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je v rámci Európskej únie pracovný stres dokonca druhým najčastejším problémom súvisiacim s prácou a vysoké pracovné nasadenie negatívne vplýva na zdravie a duševnú pohodu.
V práci trávime veľkú časť života, preto sa nemožno čudovať, že popri rodinnej anamnéze a spôsobe života môže byť aj povolanie, ktoré vykonávame, spúšťačom závažných ochorení, najmä ak na pracovisku pravidelne čelíme veľkému pracovnému tlaku a stresu. Dokonca určité skupiny povolaní sú špecifické práve tým, že sa u nich častejšie než v iných profesiách vyskytujú ochorenia, ktoré priamo súvisia s výkonom ich práce. „Pri povolaniach s vysokým pracovným nasadením a s vysokou mierou zodpovednosti sa najčastejšie rozvinú choroby srdcovo-cievneho systému. Takmer rovnakým rizikom je v nich rozvoj psychických problémov. Pri sedavom zamestnaní a práci s počítačom zasa môžeme pozorovať problémy s chrbticou, očami a častý je aj syndróm karpálneho tunela“, upozorňuje prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc.
