Pandémia koronavírusu zmenila najviac nakupovanie potravín (zmenu potvrdzuje 69 % Slovákov), organizáciu času počas dňa (66 %), čas strávený s deťmi (61 %) a logicky na to naviazaný spôsob trávenia voľného času. Zásadnou zmenou neprešiel náš stravovací režim (deklaruje 58 % Slovákov), spánok (68 %), nealko pitný režim (80 %) a dokonca sa výrazne nezmenila ani konzumácia alkoholu (82 %). Nealko nápojov začalo piť viac až 46 % opýtaných a 53 % Slovákov pilo menej alkoholu (z tých, u ktorých k zmene došlo).
Polovica z ľudí, ktorí zostali doma (home office, OČR, povinné pracovné voľno) deklaruje zmenu nealko pitného režimu smerom k lepšiemu. Väčšina ľudí deklaruje, že má vybudované návyky ohľadom dodržiavania správneho pitného režimu. Tvrdí to 68 % Slovákov oproti 31 %, ktorý stabilný režim nemajú. Za pádny argument rátajú fľašu (56 %) či džbán na stole (26 %). Len 15 % opýtaných Slovákov si reálne počíta množstvo vypitých tekutín počas dňa. V sledovaní pitného režimu sú na seba kritickejšie či náročnejšie ženy oproti mužom. Až 14 % žien oproti 4 % mužov hodnotí, že pijú celkovo málo. Takmer zhodné percento žien (9 a 10 %) hodnotí, že nemali správny nealko pitný režim ani počas korona krízy, ani pred ňou. Mužov, ktorí hodnotia svoj pitný nealko režim kriticky, sú 3 % (počas korona krízy aj pred ňou). Kým v kategórii dospelých s deťmi svoj pitný režim kontroluje a dodržiava 65 % Slovákov, u svojich detí sú dôslednejší a pitný režim sledujú lepšie (až v 84 % prípadov). Jednoduchšie je pre dospelých dodržiavať pitný režim v práci ako doma.
Za najdôveryhodnejší zdroj informácií súvisiacich s pitným režimom ľudia považujú lekárov (52 %) či odborníkov na zdravú výživu (40 %). „Veľa ľudí si už našťastie uvedomuje, že na dobrú radu je potrebné oslovovať odborníkov. Problémom však je, že pitnému režimu klienti nedávajú tak veľký význam ako tomu, čo majú jesť“, hodnotí MUDr. Boris Bajer. Naopak, najmenej dôveryhodnými zdrojmi sú influenceri a známe osobnosti (67 % im nedôveruje), alternatívne weby (58 %) či sociálne siete (60 %). Pitie minerálnych a pramenitých vôd je u Slovákov podporené viacerými názormi a dôvodmi. Až 86 % sa pre ne rozhodne, pretože sú presvedčení o ich blahodarnom vplyve na zdravie i organizmus. Ich pitie sa hodí ku každej príležitosti pre 84 % opýtaných a rovnaké percento ich berie ako dobrý prostriedok na uhasenie smädu. Pre 75 % Slovákov sú dôležité ich minerály a rovnako ich pijú tiež preto, že sú čisté a prírodné. Pre 61 % opýtaných sú pramenité a minerálne vody zdrojom energie a 59 % Slovákov ich pije aj kvôli pretráveniu. Podľa MUDr. Borisa Bajera majú minerálne a pramenité vody svoje miesto v našej zdravej životospráve: „Pramenité a minerálne vody vo všeobecnosti podporujú správne fungovanie nášho organizmu – viaceré funkcie, ako aj individuálne potreby. Každý človek by mal vo svojom pitnom režime zvážiť ich správne množstvo a skladbu podľa zdravotného stavu či aktuálnej potreby.“
Pieskum ktorý pre spoločnosť BUDIŠ realizovala agentúra 2muse (na reprezentatívnej vzorke 500 respondentov v čase od 22.5. do 26.5.2020) ukázal aj niekoľko demografických zaujímavostí. Z hľadiska veku sa významne odlišujú ľudia na 56 rokov v pití troch druhov nápojov. Až 72 % starších ľudí nikdy nepije energetické nápoje, 53 % nepije vodu so sirupom, 43 % sýtené sladené limonády. Naproti tomu, mladšie ročníky si doprajú z týchto nápojov viac a nikdy ich nepijú v nasledujúcich percentuálnych hodnotách: energetické nápoje 60 %, voda so sirupom 36 %, sýtené sladené limonády 26 %. Ak sa na tieto nápoje pozrieme z hľadiska pohlavia, ženy si na ich konzumáciu dávajú väčší pozor ako muži. Ženy nikdy nepijú energetické nápoje v 68 % prípadov (muži 53 %), vodu so sirupom v 42 % prípadov (muži 30 %) a sýtené sladené limonády nikdy nepije 32 % opýtaných žien (muži 20 %). Slováci sa začínajú pri kúpe balených vôd rozhodovať aj na základe ekologických argumentov. Pre 64 % je dôležité, aby obal balenej vody bol 100 % recyklovateľný. Pre 56 % je zasa dôležité, aby bol obal už vyrobený z recyklovaného materiálu. Dôležité je, aby sa ekologická alternatíva obalu nepremietla do ceny produktu. Deklarovalo to 52 % opýtaných.
