V daňových priznaniach podaných do 31. marca t.r. si superodpočet na výskum a vývoj uplatnilo 161 subjektov. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau na základe zoznamu subjektov zverejneného 22. júna 2020 spolu čerpali takmer 40 miliónov eur, na dani z príjmov tak ušetrili vyše 8 miliónov eur.
Minulý rok priniesol opäť pozitívnu zmenu v odpočte nákladov na výskum a vývoj, a to zvýšenie sadzby zo 100 % na 150 %. Firmy si tak v daňových priznaniach za rok 2019 mohli v rámci superodpočtu prvýkrát zo svojho výsledného daňového základu odpočítať 1,5-násobok všetkých svojich nákladov, ktoré na vývoj a výskum v roku 2019 vynaložili. A odpočet mohli ešte navýšiť o 100 % kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, ako tomu bolo už aj v predchádzajúcom roku. To všetko za predpokladu, že na tieto aktivity nevyužívali dotačné prostriedky z iného verejného zdroja (domáceho alebo európskeho). Počet subjektov je úplne porovnateľný s rovnakým zoznamom za rok 2018, kedy čerpalo superodpočet 160 subjektov. Z nich však v tom tohtoročnom ešte chýba 76 subjektov. Naopak, prvý zoznam za rok 2019 poukázal na 56 nových subjektov, ktoré využili možnosť daňovej úľavy v podobe až 150-percentného superodpočtu. Analýza je preto zameraná na hodnotenie priebežných výsledkov roka 2019 v kontexte s finálnymi výsledkami roka 2018 pre prípadné odhalenie významných štrukturálnych zmien po zvýšení sadzby superodpočtu.
O štátnu podporu výskumu a vývoja formou superodpočtu sa najviac uchádzali priemyselné podniky a subjekty IT sektora. IT sektor sa podieľa na počte subjektov aj na objeme superodpočtu okolo 30 %. Priemyselné podniky majú v oboch parametroch vyššie zastúpenie, ale ich podiel v počte nedosahuje polovicu (46 %), kým podiel v objeme čerpaného superodpočtu je nadpolovičný. Priebežné výsledky naznačujú zaostávanie sekcie Priemyselnej výroby oproti roku 2018 v sume superodpočtu (podiel klesol z takmer 80 % na necelých 62 %) pri zachovaní podielu v počte subjektov uplatňujúcich si túto daňovú úľavu. Predpokladáme však, že ide len o jav dočasný, ako to bolo aj v minulých rokoch, nakoľko tradiční najväčší využívatelia superodpočtu v priemysle sa objavujú až v zoznamoch s odkladom daňových priznaní. Aj rebríček TOP 10 superodpočtov úplne ovládli tieto dve sekcie národnej ekonomiky v pomere šesť priemyselných podnikov a štyri IT subjekty, všetky s výškou superodpočtu nad 1 mil. eur.
V štruktúre subjektov podľa krajov SR nie sú podstatné zmeny oproti roku 2018, mierne si zatiaľ polepšil Banskobystrický kraj, čiastočne na úkor Žilinského a Bratislavského kraja. Necelá tretina subjektov, ktoré v roku 2019 čerpali superodpočet, však naďalej pochádza z Bratislavského kraja. Subjekty vo vlastníctve tuzemských osôb si udržiavajú aj v roku 2019 podiel tesne nad 70 % a nemení sa zatiaľ ani zastúpenie mikropodnikov: subjekty do 10 zamestnancov tvoria takmer štvrtinu a subjekty s obratom do 2 mil. eur viac ako 40 %.
V prvom zozname uplatnených superodpočtov sa nachádza 56 nováčikov, ktorí si spoločne uplatnili takmer 5,8 mil. eur. Medzi nimi majú priemyselné podniky polovičný podiel na počte subjektov aj na objeme čerpaného superodpočtu. Pozícia IT sektoru je o niečo slabšia ako v zozname všetkých využívateľov superodpočtu: 22 % nováčikov čerpá 25 % nových superodpočtov. Tretí najväčší podiel na počte nových subjektov patrí sekcii odborných, vedeckých a technických činností, ale v objeme čerpaného superodpočtu je úspešnejšie stavebníctvo. Podiel mikropodnikov medzi nováčikmi je významnejší ako v zozname všetkých využívateľov superodpočtu: viac ako polovica z nich má obrat do 2 mil. eur a viac ako štvrtina zamestnáva do 10 zamestnancov.