V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.
Európska komisia prijala opatrenia, ktoré majú mladým ľuďom priniesť všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Už v programe NextGenerationEU a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur.
Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:
- EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
- Cieľom návrhu Európskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
- Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
- K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.
Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:
- grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
- príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
- odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
- budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
- odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
- investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.
