Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2020 porovnáva efektívnosť, kvalitu a nezávislosť justičných systémov vo všetkých členských štátoch EÚ. V tohtoročnom porovnávacom prehľade sa poukazuje na neustále zlepšovanie efektívnosti justičných systémov vo veľkom počte členských štátov. Podľa výsledkov uverejneného prieskumu Eurobarometra sa zároveň naďalej zhoršuje vnímanie nezávislosti súdnictva medzi občanmi vo viacerých členských štátoch.
Hlavné zistenia vydania z roku 2020:
- Pozitívny vývoj v oblasti efektívnosti justičných systémov: Od roku 2012 možno pozitívny vývoj pozorovať vo väčšine členských štátov, ktoré boli v rámci európskeho semestra identifikované ako krajiny čeliace osobitným výzvam. V takmer všetkých týchto členských štátoch sa dĺžka súdnych konaní v prvej inštancii skrátila alebo ostala na rovnakej úrovni. Takmer všetky členské štáty vykázali vysokú mieru vyriešenia prípadov (viac ako 97 %), čo znamená, že súdy sú vo všeobecnosti schopné riešiť nové prípady a zároveň dosahovať pokrok pri riešení neuzavretých prípadov. Porovnávací prehľad sa zameriava aj na efektívnosť v konkrétnych oblastiach práva EÚ, ktoré boli vybrané z dôvodu ich významu pre jednotný trh a podnikateľské prostredie. Patrí k nim napríklad spotrebiteľské právo, v súvislosti s ktorým trvalo prijatie rozhodnutia o prípade v siedmich členských štátoch menej ako tri mesiace, ako aj pranie špinavých peňazí, v prípade ktorého sa dĺžka súdnych konaní v prvej inštancii pohybuje v priemere od jedného roka v polovici členských štátov do dvoch rokov v niekoľkých ostatných členských štátoch, ktoré čelia problémom v súvislosti so stíhaním trestných činov prania špinavých peňazí.
- Vnímanie nezávislosti súdnictva sa v porovnaní s rokom 2019 zhoršilo: Podľa výsledkov nového, dnes uverejneného prieskumu Eurobarometra sa od roku 2016 zlepšilo vnímanie nezávislosti súdnictva medzi občanmi v dvoch tretinách členských štátov. V porovnaní s minulým rokom však verejnosť vníma nezávislosť súdnictva horšie v približne dvoch pätinách všetkých členských štátov a v približne polovici členských štátov, ktoré čelia osobitným výzvam. Zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov bol najčastejšie uvádzaným dôvodom vnímania nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov. Po ňom nasledoval tlak na základe hospodárskych alebo iných špecifických záujmov.
- Zlepšenia v oblasti prístupnosti a rodovej rovnosti: Takmer všetky členské štáty sprístupňujú on-line určité informácie o svojom justičnom systéme, pričom väčšina z nich poskytuje informácie pre osoby so zrakovým alebo sluchovým postihnutím, ako aj pre cudzincov. Členské štáty začínajú zavádzať opatrenia, ktoré umožnia vydávať strojovo čitateľné rozsudky, aj keď v súvislosti s pokrokom pri zavádzaní týchto opatrení existujú rozdiely medzi členskými štátmi. Rozsudky v tomto formáte sú používateľsky ústretovejšie a prístupnejšie širšej verejnosti. Takmer všetky členské štáty zaviedli aspoň niektoré zjednodušenia pre deti, napríklad prostredníctvom opatrení zameraných na vypočutia so zohľadnením potrieb detí. Webové sídla vhodné pre deti s informáciami o justičnom systéme však existujú v menej než polovici členských štátov. A napokon, hoci ženy stále predstavujú menej ako 50 % sudcov na väčšine najvyšších súdov členských štátov, údaje od roku 2010 poukazujú na postupné zvyšovanie ich podielu vo väčšine členských štátov.
