Nočné zmeny sú pre ľudský organizmus veľkou záťažou. Narušujú prirodzený biorytmus človeka a môžu výrazne ovplyvniť produktivitu aj kvalitu odvedenej práce. Zamestnávatelia by tak mali brať ohľad na osobné potreby zamestnancov a prácu v noci plánovať s rozvahou.
Zamestnávatelia by mali pri plánovaní nočnných zmien brať ohľad na potreby zamestnancov a poskytnúť im také podmienky, ktoré minimalizujú negatívny vplyv nočných zmien na ich organizmus. Poradenská spoločnosť Déhora, ktorá sa plánovaním pracovných síl v zmenových prevádzkach zaoberá, prináša niekoľko tipov, ako to dosiahnuť.
1. OBMEDZTE POČET NOČNÝCH ZMIEN: Nočná práca je v zásade nezdravá a drahá a je lepšie sa jej vyhnúť. Často však existujú spôsoby, ako problém s nočnými zmenami vyriešiť a ešte z nich aj vyťažiť. Pozrite sa kriticky na to, aký druh práce sa u vás v noci prevádzkuje. Možno sa dá niektorú jej časť presunúť na dennú zmenu a zamestnancov tak od práce v noci ušetriť. Využiť môžete aj tzv. koncept flexibilných zmien, ktorý podľa potreby umožňuje upravovať počet zamestnancov nielen na nočnej zmene. Pokiaľ si neviete rady s reorganizáciou zmien, zavolajte si na pomoc odborníka, ktorý vám poradí a podporí vás.
2. PLÁNUJTE ZMENY UVÁŽENE: Najvýhodnejší je taký zmenový model, kedy sa zmeny posúvajú smerom dopredu. To znamená, že zamestnanec pracuje najskôr ráno, potom popoludní a až následne na nočnej zmene. Takýto spôsob riadenia zmien nazývame zdravý plán, pretože pomáha predchádzať hromadeniu nedostatku spánku a telo sa pri ňom jednoduchšie zotavuje, než ako keď sa zmeny otočia „proti smeru hodinových ručičiek“. Takýto pravidelný a stabilný harmonogram zmien s čo najmenším počtov úprav je nielen udržateľný a zdravý, ale pozitívne sa prejaví aj na produktivite.
3. S NOČNÝMI ZMENAMI OPATRNE: Je lepšie, keď zamestnanci odpracujú viac krátkych nočných zmien, než menej dlhých. V druhom prípade je totiž biorytmus príliš narušený a zotavenie trvá oveľa dlhšie. Dĺžka zmien by nemala prekročiť 9 hodín a podceňovať by ste nemali ani radenie zmien za sebou. Riziko poranenia je pri v poradí druhej nočnej zmene v priemere o 6 % vyššie, pri tretej je to už o 17 % viac a pri štvrtej ide o priemerný nárast dokonca o 36 %. Riziko úrazu sa síce zvyšuje aj pri troch po sebe idúcich denných zmenách, no je podstatne nižšie.
4. VLASTNÉ ZMENY? Koncept samoplánovania umožní nastaviť pracovný kalendár podľa fyzických aj sociálnych potrieb. V pracovnom kolektíve sa vždy nájdu ľudia, ktorí dávajú prednosť práci v noci. To naopak umožní zamestnancom, ktorí preferujú denné zmeny, absolvovať menší počet tých nočných. Samoplánovanie môže ponúknuť veľké výhody pre všetky zúčastnené strany. Zamestnanci si zlepšia rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a vy sa už nebudete musieť trápiť s vysokou fluktuáciou. Pokiaľ svojim zamestnancom umožníte rozhodovanie o ich zmenách, môžete si byť istí, že sa to odrazí aj na ich celkovej spokojnosti, pracovnom výkone aj lojalite k firme.
