Slovenské hory sú obliehané turistami, pričom niektorí sa vyberú na turistiku bez predchádzajúcich skúseností či nedostatočne pripravení na rôzne situácie, ktoré ich potom v horách prekvapia. A tak je vo viacerých prípadoch potrebné privolať pomoc horských záchranárov – či už ide o úraz, vyčerpanie alebo zablúdenie v lese. Ako v týchto situáciách postupovať, aby sme im nesťažovali ich prácu a našu záchranu? Užitočné rady poskytol riaditeľ Horskej záchrannej služby Jozef Janiga.
NEVIETE, KDE SA NACHÁDZATE - až v 24 % prípadov sa na Horskú záchrannú službu obrátime, keď v horách zablúdime, alebo uviazneme a nevieme nájsť cestu späť. Podľa Jozefa Janigu by však nešlo až o taký problém, keby turisti vedeli, po akej trase šli, než zišli z chodníka: „Stretávame sa s prípadmi, keď sa ľudia vyberú do hôr na výlet bez predchádzajúceho plánu a idú takpovediac za nosom, resp. sa neorientujú podľa turistických značiek chodníkov. V týchto prípadoch je veľmi náročné lokalizovať oblasť, v ktorej by sa turisti mohli nachádzať.“ Záchranári musia prehľadávať oveľa väčšie oblasti, a tak pochopiteľne trvá dlhšie, než sa im podarí turistov nájsť a zachrániť. Úplne najhoršie, čo môžete v tejto situácii urobiť je, ak sa rozhodnete ísť záchranárom takpovediac oproti. Môžete tak úplne opustiť oblasť, ktorú budú na základe vašich indícií záchranári prehľadávať. Ak sa stratíte, najlepšie urobíte, ak zostanete na mieste a vyčkáte na privolanú pomoc.
NIKTO NEVIE, KAM STE ŠLI - Horská záchranná služba v posledných rokoch pozoruje nárast počtu zásahov nielen v rámci lyžiarskych stredísk, ale aj v horách. Len v minulom roku zasahovali záchranári takmer 3 000-krát, z toho v 13 % išlo o vážny stav, ohrozenie života až smrť. Mnohým prípadom s nešťastným koncom by sa však bolo možné vyhnúť, ak by ste pred svojím odchodom informovali blízku osobu o plánovanej trase, ako aj predpokladanom čase návratu, resp. sa zapísali do knihy vychádzok na horskej chate, z ktorej plánujete výstup. „Bohužiaľ, stretávame sa s prípadmi turistov-samotárov, ktorí nikomu nedajú vedieť a vyberú sa na vysokohorskú túru. Ak sa im cestou stane vážny úraz v odľahlejšom teréne a oni si nie sú schopní privolať pomoc, stáva sa, že sa záchranná akcia začína až po niekoľkých hodinách až dňoch, keď blízki zalarmujú príslušné orgány. Tieto prípady sa väčšinou nekončia šťastne“, konštatuje J. Janiga.
NEINFORMUJETE O SVOJOM ZDRAVOTNOM STAVE - Informujte o svojom zdravotnom stave ľudí vo vašej turistickej skupine, obzvlášť, ak trpíte vážnym ochorením ako epilepsia alebo cukrovka, či máte alergiu napríklad na včelie uštipnutie. „Občas sa stretávame so situáciami, keď turisti z jednej skupiny absolútne nevedia, že ich kamarát trpí závažným ochorením. Ak dostane záchvat, jednak nevedia adekvátne reagovať a podať mu prvú pomoc, než prídu na miesto záchranári a na druhej strane sú tieto informácie potrebné aj pre tiesňovú linku, ktorá následne kooperuje potrebnú pomoc“, upozorňuje J. Janiga. Ak trpíte vážnym ochorením je potrebné, aby ste vašich spolupútnikov okrem oboznámenia s vašim zdravotným stavom informovali aj o spôsobe podania prvej pomoci. Taktiež im ukážte, kde v batohu máte lieky a ako vám ich je v prípade núdze potrebné podať.
NEMÁTE VRECKOVÉHO ZÁCHRANÁRA - Nedávno sme už písali o novej aplikácii Horskej záchrannej služby, s ktorou si v prípade núdze privoláte pomoc jedným tlačidlom, zdieľate svoju polohu so záchranármi a máte prehľad o počasí, výstrahách a dôležitých miestach.
