Uznesenie si všíma, že dodnes neexistuje harmonizovaná metodológia zberu a hodnotenia počtu infikovaných osôb, v dôsledku čoho sú údaje o nakazených osobách interpretované v jednotlivých členských štátoch veľmi rozdielne. Tieto údaje však úzko súvisia s hodnotením rizika a môžu viesť k protiopatreniam, medzi ktoré patrí aj obmedzenie voľného pohybu.
Parlament vyzval členské štáty na:
• prijatie jednotnej definície pozitívneho prípadu COVID-19, úmrtia na COVID-19 a vyliečenia z infekcie;
• vzájomné uznávanie výsledkov testov vo všetkých krajinách EÚ;
• skrátenie neprimeraných čakacích lehôt na testy;
• stanovenie jednotnej dĺžky trvania karantény;
• koordináciu nevyhnutných cestovných obmedzení v súlade s návrhom Európskej komisie;
• diskusiu o čo najskoršom návrate k plne funkčnému schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) by podľa poslancov malo na základe informácii z členských štátov pravidelne vyhodnocovať riziko šírenia vírusu a uverejňovať týždenne aktualizovanú mapu rizika pre jednotlivé regióny s použitím spoločného farebného označenia. Finančné a ľudské zdroje ECDC by mali byť za týmto účelom okamžite posilnené.
Uznesenie vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila harmonizovaný formulár na lokalizáciu cestujúcich v snahe zvýšiť dôveru v celoúniový monitorovací systém. Parlament tiež podporil využívanie aplikácií na sledovanie kontaktov, ktorých interoperabilita na úrovni EÚ umožňujúca vyhľadanie kontaktov v celej Únii by mohla byť zabezpečená už v októbri. Tieto aplikácie však musia fungovať v súlade s pravidlami EÚ o ochrane osobných údajov (GDPR).
