Europoslanci vyjadrili poľutovanie nad „vážnymi rozdielmi“ v učení počas celej výluky v celej Európskej únii (EÚ), kedy 32 % žiakov v niektorých členských štátoch nemalo niekoľko mesiacov prístup k vzdelávaniu. Obávajú sa, že to zníži budúce úrovne príjmov pre celú generáciu a negatívne ovplyvní produktivitu práce a konkurencieschopnosť pre EÚ ako celok.
Odstránenie digitálnej priepasti preto musí byť „okamžitou prioritou“, pričom Európska komisia uprednostňuje investície do digitálnej infraštruktúry a vybavenia najmä v odľahlých a vidieckych oblastiach. „Primárnym poučením z krízy“ je, že začlenenie a rovnaké príležitosti musia byť stredobodom budúcich politík EÚ v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.
Ďalšou kritikou je chýbajúca koordinácia a výmena najlepších postupov počas krízy. EÚ by mala hrať aktívnejšiu koordinačnú úlohu. Očakávané návrhy „vzdelávacieho balíka“ by mali transformovať Európsky vzdelávací priestor „z voľnej vízie zásad na konkrétny pracovný program“, ktorý tiež zabezpečí automatické vzájomné uznávanie kvalifikácií, diplomov a študijných pobytov v zahraničí najneskôr do roku 2025. Očakávaný akčný plán digitálneho vzdelávania musí stanovovať plnohodnotnú stratégiu digitálnych zručností a vzdelávania. Poslanci zároveň zdôrazňujú, že vysoko kvalitné vzdelávacie systémy sú základom globálnej konkurencieschopnosti EÚ, a kritizujú navrhované škrty v dlhodobom rozpočte. v programoch ako Erasmus +, Horizon Europe a Európsky sociálny fond Plus. Preto opakujú svoju požiadavku, aby sa rozpočet programu Erasmus + strojnásobil v porovnaní s VFR na roky 2014 - 2020.
O uznesení Európskeho parlamentu sa má hlasovať počas druhého plenárneho zasadnutia v októbri t. r. Európska komisia prisľúbila, že do konca tohto mesiaca príde s novým „vzdelávacím balíkom“ - oznámením o európskom vzdelávacom priestore a revidovaným akčným plánom digitálneho vzdelávania.