Poslanci Európskeho parlamentu podporujú celkový cieľ zákona Európskej únie (EÚ) o klíme, ktorým je zakotvenie cieľa neutrality podnebia do roku 2050, zároveň však požadujú ambicióznejšie ciele do roku 2030. V porovnaní s rokom 1990 žiadajú v roku 2030 zníženie emisií o 60 % a oproti návrhu Európskej komisie namiesto „najmenej o 50 % na 55 %“. Žiadajú tiež, aby bol na základe posúdenia vplyvu navrhnutý dočasný cieľ do roku 2040.
Poslanci vyzývajú, aby Európska komisia do 31. mája 2023 navrhla na úrovni EÚ trajektóriu, ako dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050 prostredníctvom riadneho rozhodovacieho postupu. Trajektória sa preskúma po každej inventarizácii na globálnej úrovni. Poslanci tiež požadujú, aby posúdila a navrhla zmeny a doplnenia všetkých príslušných právnych predpisov EÚ, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Chcú tiež, aby každé dva roky vypracovala správu o pokroku, ktorý dosiahli EÚ a členské štáty pri dosahovaní klimatických cieľov. Mal by sa tiež vytvoriť nezávislý vedecký orgán na monitorovanie pokroku.
Na rozdiel od návrhu Európskej komisie poslanci požadujú, aby sa EÚ aj všetky členské štáty stali do roku 2050 klimaticky neutrálnymi a aby boli k dispozícii dostatočné finančné prostriedky EÚ a členských štátov. EÚ aj členské štáty by mali mať po roku 2050 negatívny vplyv na klímu, čo znamená, že musia odstraňovať viac skleníkových plynov, ako emitujú. Musia tiež postupne ukončiť všetky dotácie na priame a nepriame fosílne palivá najneskôr do 31. decembra 2025, čo zdôrazňuje potrebu pokračovať v úsilí v boji proti energetickej chudobe.Na záver poslanci zahrnuli článok o preskúmaní, ktorý má zaistiť zosúladenie právnych predpisov v oblasti klímy s úsilím obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 ° C v súlade s Parížskou dohodou.