Pri prieskume skúmajúcom tzv. indikátor materiálovej deprivácie Štatistický úrad (ako aj všetky ostatné štatistické inštitúcie v EÚ) skúmajú 9 faktorov, ktoré sú zásadné pre určenie akéhosi minimálneho štandardu domácnosti. Ide napríklad o schopnosť platenia hypotéky, nájomného či nákupov, schopnosť čeliť neočakávaným výdavkom, ale aj o možnosť domácnosti mať práčku, ísť na dovolenku, vlastniť automobil či telefón. Podľa prieskumu viac než tretina Slovákov si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova a približne tretina nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom. Oba tieto indikátory sa však podľa analytikov Slovenskej sporiteľne vyvíjajú za posledné roky pozitívne. Naopak, viac domácností má (finančný) problém s udržaním primeraného tepla v domácnosti (7,8 %) a bežnými platbami za nákupy, nájom či splátky hypotéky (10, 2 %).
Výsledné hodnoty pre Slovensko v roku 2019 hovoria, že až 15,2 % ľudí trpí materiálnou depriváciou (pokles o 2 p.b. oproti predchádzajúcemu roku), avšak ľudí trpiacich závažnou depriváciou jemne narástol (o 0,9 p.b. na 7,9 %). Materiálna deprivácia ohrozuje najmä ľudí nad 65 rokov a predovšetkým ženy. Jej závažnej forme sú vystavení predovšetkým mladí do 18 rokov a ženy staršie ako 65 rokov. Aj v tomto ukazovateli môžeme vidieť silné regionálne rozdiely. Vysoko nad ostatnými je Banskobystrický kraj, kde až takmer 26 % obyvateľov bolo v roku 2019 vystavených materiálnej deprivácii. Nasledujú Prešovský (19,5 %) a Košický kraj (17,1 %). Naopak najmenší podiel obyvateľov vystavených nedostatku je v Žilinskom (9,3 %) a Bratislavskom kraji (10,9 %).
