V Bruseli bola oficiálne uvedená Európska aliancia pre suroviny, ktorá vznikla aj vďaka vzoru Európskej aliancie pre batérie. Cieľom novej aliancie je prepojiť členské štáty Európskej únie (EÚ), priemyselné subjekty a občiansku spoločnosť so zámerom posilniť odolnosť a strategickú autonómiu hodnotových reťazcov vzácnych zemín a magnetov.
Aliancia sa bude snažiť identifikovať existujúce prekážky, nové príležitosti a investičné možnosti vo všetkých fázach hodnotového reťazca surovín, od ich ťažby až po zhodnocovanie odpadu, a súčasne riešiť udržateľnosť systému a jeho sociálne vplyvy. Má pripraviť projekty, ktoré by mali byť funkčné už do roku 2025. Alianciu pre suroviny bude riadiť organizácia KIC-EIT RawMaterials, ktorá je financovaná EÚ a bude nad ňou dohliadať eurokomisia, predovšetkým však európske partnerstvo v oblasti inovácií pre suroviny. Bude otvorená všetkým záujemcom, ktorí sa prihlásia k jej cieľom - prispieť k tomu, aby bola EÚ ekonomicky odolnejšia diverzifikáciou jej dodávateľských reťazcov, vytváraním pracovných miest, získavaním investícií, školením mladých talentov a dotváraním najlepšieho rámca pre suroviny a obehové hospodárstvo na svete.
Podľa podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroša Šefčoviča s prechodom na klimaticky neutrálnu a digitálnu spoločnosť môže byť závislosť EÚ od dostupných fosílnych palív nahradená závislosťou od neenergetických surovín, pri ktorých je globálna konkurencia čoraz intenzívnejšia. V prospech aliancie môže ponúknuť dáta a predpovede, ktoré sú k dispozícii vďaka agende strategického výhľadu, ako aj cenné investično-finančné skúsenosti či postupy pri kontaktoch s politikmi a priemyslom získané za posledné tri roky cez alianciu pre batérie. V oblasti batérií je Európa na dobrej ceste stať sa do roku 2024 druhým svetovým výrobcom lítium-iónových batériových článkov po Číne, čím predbehne USA a zvyšok Ázie.
Dopyt po primárnych a sekundárnych surovinách má stúpať. Týka sa to oblastí, akými sú obnoviteľné zdroje energie, digitálna technika, elektronika, mobilita v automobilovom priemysle aj mimo neho, stavebníctvo, letecký priemysel či obrana. V súčasnosti je EÚ závislá od dovozu vzácnych surovín najmä z Číny, aj preto sa chce viac zamerať na ložiská v Európe a na potenciál obehovej ekonomiky spojený s recykláciou materiálov. Snahou EÚ je zároveň vytvárať pri tom udržateľné pracovné miesta, chrániť životné prostredie a zdravie ľudí a zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre nové odbory. Podľa Šefčoviča je recyklácia nevyužitá oblasť, lebo EÚ každý rok vytvorí asi 9,9 milióna ton elektrického a elektronického odpadu. Zhruba 30 percent z toho sa recykluje, avšak zhodnotenie kritických surovín z tohto odpadu je nižšie ako jedno percento. Únia preto musí viac využívať tieto "mestské bane" - získavať suroviny z mestského odpadu. To by mohlo uspokojiť veľkú časť dopytu EÚ po kritických surovinách. Komisár Breton upozornil, že ak si Európa stanovila ambíciu byť prvým dodávateľom zelenej energie na svete, prvým digitálnym kontinentom a tiež prvým kontinentom z hľadiska obehového hospodárstva, tak na uskutočnenie týchto cieľov musí mať dostatok kritických materiálov, ako sú lítium pre batérie, magnety alebo polovodiče pre moderné technológie.