Ustanovenia aktu o digitálnych službách by podľa poslancov mali byť záväzné pre všetkých poskytovateľov digitálnych služieb v tretích krajinách, pokiaľ svoje služby poskytujú aj spotrebiteľom a používateľom v Európskej únii. Používatelia musia mať možnosť informovať on-line sprostredkovateľov o potenciálne nezákonnom obsahu alebo aktivitách v on-line prostredí. To si vyžiada zriadenie záväzného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení, vďaka ktorému by on-line sprostredkovatelia mohli reagovať rýchlo a proti potenciálne nezákonnému obsahu zakročovať transparentnejšie. Používatelia by zas mali mať možnosť požadovať nápravu prostredníctvom vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov.
Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom. Režim právnej zodpovednosti by sa totiž mal vzťahovať len na nelegálny obsah, ako je definovaný v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Platformy by na kontrolu škodlivého alebo nezákonného obsahu nemali používať filtre nahrávaného obsahu ani žiadnu formu kontroly obsahu ex ante. Definitívne rozhodnutie o tom, či je daný obsah legálny alebo nie, by mal prijať nezávislý súdny orgán, a nie súkromné podniky, tvrdia poslanci. Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť prostredníctvom povinnosti zvýšenej transparentnosti a podporou mediálnej a digitálnej gramotnosti občanov v súvislosti so šírením takéhoto obsahu.
Podľa Parlamentu by sa zásada „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj on-line“, ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov mali stať hlavnými princípmi budúceho aktu o digitálnych službách. Platformy a on-line sprostredkovateľské služby by mali zlepšiť odhaľovanie a odstraňovanie nepravdivých tvrdení a boj proti nečestným obchodníkom, ktorí napríklad predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné výrobky on-line, k čomu dochádzalo aj počas pandémie COVID-19. Poslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady „poznaj svojho zákazníka“, na základe ktorej by boli platformy povinné kontrolovať a zastavovať činnosť podvodných spoločností, ktoré svoje služby využívajú na predaj vlastných nezákonných a nebezpečných výrobkov a obsahu. Parlament tiež presadzuje špecifické pravidlá na predchádzanie zlyhaniam trhu zapríčineným veľkými platformami, a nie iba na ich spätné naprávanie. Cieľom je otvoriť trhy novým subjektom vrátane malých a stredných podnikov a startupov.
Poslanci tiež presadzujú zvýšenie kontroly používateľov nad on-line obsahom, ktorý sa im zobrazuje, vrátane možnosti úplne odmietnuť spravovanie obsahu. Podporujú tiež zníženie závislosti používateľov od algoritmov. Cielená reklama by podľa nich mala byť regulovaná prísnejšie. Uprednostniť by sa mali jej menej rušivé, kontextualizované formy, ktoré si vystačia s menším množstvom údajov a nie sú závislé na predchádzajúcej interakcii používateľa s obsahom. Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila aj možnosť postupného obmedzovania cielenej reklamy, ktoré by viedlo k jej úplnému zákazu.
Budúci akt o digitálnych službách by mal tiež stanoviť právo na anonymné využívanie digitálnych služieb vždy, keď je to možné. V neposlednom rade by Európska komisia mala posúdiť možnosti zriadenia európskeho subjektu na monitorovanie dodržiavania nových pravidiel a prípadné udeľovanie pokút.
Tretie, schválené nelegislatívne uznesenie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa zameriava na oblasť základných práv požaduje, aby odstraňovanie obsahu prebiehalo dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a aby tak nedochádzalo k ohrozovaniu slobody prejavu a práva na informácie, ale ani súkromia a ochrany údajov. Zákonodarcovia poukazujú na problematickosť takzvaného mikrocielenia založeného na zraniteľnosti ľudí, kritizujú tiež šírenie nenávistných prejavov a dezinformácií a požadujú sprehľadnenie príjmov on-line platforiem.
