Už niekoľko rokov je pálčivým bodom slovenskej elektroenergetiky tzv. G-komponent. Rozhodoval o ňom už aj Ústavný súd SR, ktorý poplatok vyplácaný bez zmlúv označil za protiústavný. Toto rozhodnutie následne v sporoch medzi výrobcami a distribučnými spoločnosťami rešpektovali aj okresné a krajské súdy. Od roku 2019 je však tento poplatok legalizovaný prostredníctvom novely Zákona o energetike. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltiky a OZE (SAPI) po takmer 6 rokoch bojov výrobcom došla trpezlivosť a podali vo veci G-komponentu sťažnosť na Európsku komisiu.
SAPI, Slovenské elektrárne (SE) a Veolia Energia Slovensko v spoločnej sťažnosti Európskej komisii upozorňujú na právny nesúlad G-komponentu v slovenskej legislatíve s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou. Slovenská legislatíva vo veci sieťových poplatkov mala byť pritom v súlade s predmetným nariadením už od začiatku tohto roku, čo sa nestalo. Sťažovatelia upozorňujú aj na neférové zaobchádzanie, znevýhodnenie voči výrobcom z okolitých krajín, ktorí poplatok platiť nemusia, či spomaľovanie rozvoja OZE, čo je v priamom rozpore s klimatickými cieľmi EÚ.
Podaniu sťažnosti predchádzala snaha o riešenie priamo s regulátorom. S Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prebehlo niekoľko rokovaní, no úrad neprejavil ochotu reguláciu upraviť a harmonizovať s legislatívou EÚ. Vzhľadom na neúspešnosť rokovaní a už takmer ročné omeškanie boli výrobcovia donútení upozorniť na tento stav Európsku komisiu, aby zasiahla voči Slovensku. „Snažili sme sa podaniu predísť všetkými dostupnými spôsobmi. Žiaľ, neboli sme úspešní, keďže predchádzajúce vedenie ÚRSO nebolo ochotné zmeniť pravidlá. Vnímame pozitívne, že nové vedenie úradu avizuje zmeny v nastavení sieťových poplatkov, máme však pochybnosti o konkrétnej podobe novej regulácie. Touto sťažnosťou chceme spoločne upozorniť na pretrvávajúci nelegálny stav a dosiahnuť súlad slovenských právnych predpisov s tými európskymi“, dodal Ján Karaba.