Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2018 na Slovensku 19,4 %. Priemer EÚ bol 14,8 %, pričom Slovensko bolo piate v poradí. To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 80,6 centov. Nie jedno celé spravodlivé euro za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ale ženské euro. Ak chceme dosiahnuť férové ohodnotenie práce žien v našej spoločnosti, musíme si všímať faktory ako rodová segregácia na trhu práce, nedostatok flexibility v pracovnom čase, tradičné rodové rozdelenie rolí v starostlivosti o členov rodiny, sklený strop. Férové odmeňovanie žien je pritom na dohľad až v roku 2097 a v Európskej únii až v roku 2104 podľa najnovšieho prieskumu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) o rozdieloch v príjmoch medzi ženami a mužmi.
Podľa Štatistického úradu bol rozdiel medzi mzdami žien a mužov na Slovensku v roku 2019 20,2 % (išlo o priemerné hrubé mesačné mzdy). Muži v priemere zarábali mesačne v hrubom 1 399 eur, ženy o 283 eur menej, a to 1 116 eur. Najväčšie rozdiely v platoch medzi ženami a mužmi boli v Trenčianskom, Žilinskom a v Bratislavskom kraji. Výraznejšie rozdiely boli tiež vo vekových skupinách nad 35 rokov. Ženy teda stále majú nižšie zárobky až o štvrtinu, na čom sa zrejme odráža výpadok žien z pracovného procesu počas materskej a rodičovskej dovolenky. Finančnú situáciu žien a mužov ohrozuje aj súčasná pandémia COVID -19. Pandémia pravdepodobne povedie k prehĺbeniu rozdielov v príjmoch medzi ženami a mužmi, keďže to boli práve ženy, ktoré sa počas prvej vlny museli starať o deti a domácnosť, vypadli z pracovného procesu a boli na OČR (ošetrovanie blízkeho člena rodiny). Silvia Porubänová, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), vysvetľuje: „V období pandémie koronavírusu získava komplexná potreba férového odmeňovania, vrátane ambície rovnosti mužských a ženských miezd, celkom konkrétne kontúry. Ženy v „prefeminizovaných“ profesiách (zdravotníčky, učiteľky, opatrovateľky, predavačky...) a v ďalších nezastupiteľných pozíciách sú doslova „srdcom“ prvej línie a udržiavajú kontinuitu každodenného života nás všetkých. Otázky spravodlivej a dôstojnej mzdy, bez anachronizmu rodového rozdielu, sa tak z roviny verejných politík musia prirodzene presunúť do aplikačnej praxe."
Inštitút pre výskum práce a rodiny zrealizoval on-line prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 408 respondentov a respondentiek, z toho 81,9 % žien a 17,6 % mužov. Zameral sa na zisťovanie zmeny kvality života počas karanténnych opatrení začiatkom leta 2020. Z hľadiska finančnej situácie odhalil, že u 47,8 % respondentiek a respondentov sa v tejto oblasti „určite zhoršila“ alebo „skôr zhoršila“, a to u o čosi viac žien: 48,5 %. Zhoršila sa aj u 44,5 % mužov. Obavy, že sa finančná situácia zhorší v budúcnosti vnímalo viac žien, a to 39,3 % oproti 26,1 % mužov. Celkovo sa znížila mzda u 60 % žien a 58,7 % mužov, ktorí pracovali. O 100 % sa znížila u 11,5% žien a u 7,8% mužov. Ženy typicky zarábajú menej a pracujú na viac prekérnych miestach. S padajúcou ekonomickou aktivitou sú však ženy oveľa viac zraniteľné, čo sa týka prepúšťania z práce a straty živobytia. Príjmy žien v neformálnej ekonomike klesli počas pandémie dramatickým spôsobom. Predpokladá sa, že takto stratili približne 60 % svojho príjmu. Analytik a výskumník IVPR Andrej Kuruc ponúka pomoc pre obete diskriminácie: „Pre nedostatok aktuálnych informácií v tejto oblasti Inštitút pre výskum práce a rodiny spustil poradenský portál pre ľudí, ktorí zažívajú diskrimináciu na základe pohlavia/rodu (napríklad v odmeňovaní), kde im odborníci a odborníčky poradia, ako svoju situáciu riešiť. Na našom portáli môžu získať radu aj inštitúcie. Poradíme im, aké pozitívne opatrenia môžu zaviesť na zníženie rodového mzdového rozdielu. Poradenský portál sa nachádza na stránke: https://www.totojerovnost.eu/ v časti Pomoc.“
