V rebríčku, ktorý mapuje rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca Európskej únie (práca, peniaze, vedomosti, čas, moc a zdravie), sa nachádzame na 26. mieste, pričom za posledných 10 rokov sme sa prepadli o sedem miest. V Indexe rodovej rovnosti sme dosiahli skóre 52,4 zo 100 bodov a nachádzame sa tak približne 14 bodov pod priemerom EÚ (Index rodovej rovnosti z r. 2017 spracovaný Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť).
Jeden z najväčších rodových rozdielov je viditeľný v odmeňovaní oboch pohlaví. Ženy u nás zarábajú o 19,4 % menej než muži. Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra a na základe doterajšieho vývoja by nám malo trvať viac ako sto rokov, aby sme dobehli rozdiel v celkovej rodovej rovnosti. Dôvodov platovej nerovnosti je viacero. Je to najmä kariérna prestávka, kedy ženy vypadávajú z pracovného procesu kvôli materskej a rodičovskej dovolenke, čo má vplyv na vývoj ich mzdy a neskôr aj na dôchodok. Ďalej sú to oblasti pôsobenia žien. V službách a pomáhajúcich profesiách je vyššie zastúpenie žien, no zarábajú zhruba o 11 % menej než ich mužskí kolegovia na porovnateľných pozíciách. „Rozdiel v zárobku pohlaví podporuje aj stále nízke zastúpenie žien v manažérskych a výkonných funkciách, čo môžu spôsobovať buď obmedzené kariérne príležitosti, pomyselný kariérny sklenený strop, ale aj motivácia a ochota žien rásť v kariérnom rebríčku“, upresňuje Marcela Krajčová. Pri riešení tohto problému pritom zohrávajú dôležitú úlohu zamestnávatelia, ich postoj k téme platovej rovnosti, ale aj postavenie a vnímanie žien na pracovisku. Zamestnávatelia by mali nielen zakotviť politiku rovnocenného odmeňovania a príležitostí na pracovisku do svojich interných hodnôt, ale aj šíriť osvetu a otvárať tieto témy v rámci mediálneho priestoru.
Významným faktorom, prečo ženy na Slovensku zarábajú menej, je tiež nízke sebahodnotenie a nižšia ochota vyjednávať o nástupnom plate či v priebehu trvania zamestnania. Možno to pozorovať najmä po návrate žien z materskej či rodičovskej dovolenky alebo u žien samoživiteliek. Kvôli stabilnému príjmu a rodine sú matky na získanie práce oveľa ochotnejšie znížiť svoje platové očakávania, prejsť na nižšiu pozíciu, alebo pracovať na skrátený úväzok. Ich osobné ambície tak idú bokom. K zmene a vytvoreniu rodovej rovnosti by podľa Marcely Krajčovej pomohla podpora pri vypracúvaní interných auditov v oblasti rovnocenného odmeňovania a prístupu v práci. Ďalej je to obsadzovanie žien do výkonných a rozhodovacích pozícií či systematické Leadership Academy programy pre ženy. Potrebná je aj lepšia infraštruktúra v oblasti starostlivosti o deti, ako sú jasle, škôlky a pod. V neposlednom rade je však nevyhnutné aj zvyšovanie sebavedomia žien vracajúcich sa do práce po „rodičovskej prestávke“, ako aj podpora mužov na jej absolvovanie. V tomto ohľade však badať postupný posun. Materská dovolenka už nie je len čisto ženskou výsadou. Za posledné tri roky aj vďaka legislatíve a finančným motiváciám vzrástol počet mužov na rodičovskej dovolenke až 6-násobne, pričom túto možnosť využil každý piaty muž. Podľa prieskumu 365 banky je pritom ochotná zostať doma s dieťaťom takmer polovica chlapov, čo indikuje ďalší priestor na ich zapojenie. Medzi najčastejšie spomínané dôvody, pre ktoré chcú tak spraviť, patrí vyšší príjem ich partnerky a snaha umožniť jej kariérne rásť.
S témou platovej rovnosti však súvisí aj podiel neplatenej práce, ktorá limituje priestor na kariérne uplatnenie žien. V tomto smere sú totiž v prevahe práve ony, pričom ich podiel na domácnosti je až o tretinu vyšší. Rodová rovnosť v práci sa tak začína doma. „Ak partner nespozoruje, že potrebujeme jeho súčinnosť pri domácich prácach alebo pri starostlivosti o dieťa, treba sa ozvať a navzájom komunikovať. To isté platí aj v práci pri platovej otázke. Mnohé ženy si myslia, že ich úsilie bude náležite ohodnotené aj bez toho, aby na seba upozornili. Opak je však pravda“, uzatvára Krajčová.