„Miernejší pokles HDP Česka je sčasti zásluhou neadresnej, plošnej podpory ekonomiky, vrátane opatrení v oblasti daní a odvodov. Slovensko takto veľkorysé nebolo. Tomu však bude zodpovedať aj vyšší nárast dlhu v Česku. Relatívne „zbohatnutie“ Česka aj Slovenska voči priemeru EÚ v prvom polroku sa zrejme do konca roka vytratí. Aktuálna druhá vlna totiž ďalej výrazne zhorší HDP, nezamestnanosť aj zadlženie oboch krajín“, komentoval Matěj Homola. V Čechách sa do konca tohto roka očakáva medziročne dvojnásobne vyššia nezamestnanosť (z 1,9 % v roku 2019 na 3,8 %). Slovensko v tomto parametri zatiaľ vyzerá lepšie: miera nezamestnanosti narástla medziročne o pätnásť percent – z 5,7 % v druhom štvrťroku 2019 na 6,6 % v rovnako období tohto roka.
Z porovnania samotných opatrení na podporu ekonomík v prvom polroku možno vyvodzovať, že slovenská vláda bola najmä v daňovej oblasti výrazne menej štedrá ako tá česká. Kým v Českej republike došlo napríklad k odpusteniu preddavkov zdravotného a sociálneho poistenia, na Slovensku firmy dostali len odklad. V súčasnej dobe ešte nie je možné povedať, ktorá vláda zvolila lepší prístup, to sa vyjasní až so zverejnením finálnych dát za celý rok. „Ekonomickým víťazom pandemickej krízy bude ten, kto udrží vyššiu spotrebu domácností. Kľúčom k úspechu nebudú extra stimuly a dávky, ale to, či vláda presvedčí firmy a domácnosti transparentnými a predvídateľnými opatreniami, že koniec krízy sa blíži. A to bez ohľadu na to, koľko to bude ešte reálne trvať. Ak však ľudia uveria, že prichádzajú natrvalo zlé časy, prestanú míňať a začnú sporiť, tak tie zlé časy z pohľadu vývoja HDP skutočne prídu“, dodal Michal Hejl.
