Antibiotiká sa používajú sa na liečbu veľkej škály bakteriálnych infekcií. Keď však baktérie získajú voči antibiotikám určitú odolnosť, vzniká antibiotická rezistencia. Nevzniká pritom priamo u ľudí či zvierat, ale vytvárajú si ju bakteriálne bunky, čím sa znižuje liečebný účinok antibiotík. Antibiotická rezistencia predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie, potravinovú bezpečnosť a rozvoj. Antibiotiká majú na rezistentné baktérie nižší alebo žiaden účinok, čo má za následok dlhšiu hospitalizáciu pacientov, zvýšenú úmrtnosť, ale aj vyššie náklady na liečbu. Antibiotická rezistencia je fenomén, ktorý sa vyskytuje bežne v prírode, avšak nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík tento proces urýchľuje.
Antibiotická rezistencia je komplexný problém a vyžaduje si spoluprácu medzi viacerými sektormi a stranami (zákonodarcovia, farmaceutický priemysel, poľnohospodársky a potravinársky sektor, zdravotnícki pracovníci, pacienti, atď.). Štátny ústav pre kontrolu liečiv sa v rámci svojej kompetencie každoročne zameriava na šírenie osvety najmä medzi laickou verejnosťou. Podľa údajov Eurobarometra zo septembra 2018 až 61 % ľudí na Slovensku nevedelo, že antibiotiká neúčinkujú proti vírusom a až 25 % Slovákov uviedlo, že naposledy užilo antibiotiká proti chrípke alebo prechladnutiu. Obe tieto ochorenia sú zvyčajne vírusového pôvodu a užívanie antibiotík pri ich liečbe nemá žiaden prospech pre pacienta.
Čo môže urobiť každý človek pre spomalenie antibiotickej rezistencie?
- Predchádzať ochoreniam: Viacerým ochoreniam dokážeme efektívne a jednoducho predchádzať. Základom je správna hygiena rúk a absolvovanie povinných očkovaní. Pri závažnom ohrození verejného zdravia, akým je prebiehajúca pandémia COVID-19, je potrebné dodržiavať inštrukcie a odporúčania Úradu verejného zdravotníctva, akými sú nosenie rúška, zníženie mobility a pod. Aj keď COVID-19 je vírusové ochorenie, pri komplikovanom priebehu sa u pacienta môže vyvinúť aj sekundárna bakteriálna infekcia, ktorá si môže vyžadovať liečbu antibiotikami.
- Riadiť sa pokynmi lekára: Ak má človek podozrenie na bakteriálne ochorenie, v žiadnom prípade by si nemal antibiotiká „naordinovať“ sám, napr. ak mu zostali po predchádzajúcom ochorení. Antibiotiká užívajte len na základe lekárskeho predpisu. Antibiotiká rovnako neliečia chrípku, prechladnutie, ani iné vírusové ochorenie. Predpísané antibiotiká je potrebné užívať vždy v tú istú hodinu, aby bola dosiahnutá potrebná hladina antibiotika v tele. Takisto sa vyžaduje doužívanie celej predpísanej dávky. To, že pacient už nepociťuje príznaky, neznamená, že došlo k likvidácii baktérie a infekcia sa môže vrátiť. Zároveň môžu baktérie prispôsobiť svoje obranné schopnosti proti antibiotiku, s ktorým sa stretli, kedy vzniká rezistencia.
- Nespotrebované antibiotiká odniesť do lekárne: Ak vám z akéhokoľvek dôvodu zostanú nespotrebované antibiotiká, odneste ich do lekárne. Lieky nepatria do koša a musia sa zlikvidovať špeciálnym spôsobom. Nespotrebované lieky si v žiadnom prípade nenechávajte „pre istotu“ na prevenciu alebo liečbu iného ochorenia. Takisto sa s antibiotikami nedeľte s inými, ani keď majú rovnaké príznaky ako vy.