Zo správy EEA s názvom Kvalita ovzdušia v Európe – rok 2020 vyplýva, že šesť členských štátov prekročilo v roku 2018 hraničnú hodnotu Európskej únie pre jemné tuhé častice (PM2,5): Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Taliansko, Poľsko a Rumunsko. Iba štyri krajiny v Európe – Estónsko, Fínsko, Island a Írsko – mali nižšie koncentrácie jemných tuhých častíc ako sú prísnejšie smerodajné hodnoty Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). V správe EEA sa konštatuje, že medzi zákonom povolenými hraničnými hodnotami kvality ovzdušia v EÚ a usmerneniami WHO naďalej pretrváva rozdiel, čo je sporná otázka, ktorú sa Európska komisia snaží riešiť revíziou noriem EÚ v rámci akčného plánu nulového znečistenia. Podľa posúdenia EEA spôsobilo vystavenie jemným tuhým časticiam v roku 2018 približne 417.000 predčasných úmrtí v 41 európskych krajinách. Približne k 379.000 z týchto úmrtí došlo v EÚ-28, zatiaľ čo 54.000 predčasných úmrtí bolo pripisovaných oxidu dusičitému (NO2) a 19.000 predčasných úmrtí prízemnému ozónu (O3). (Tieto tri číselné údaje sú samostatné odhady a čísla by sa nemali sčítať, aby sa zabránilo dvojitému započítaniu).
Zo správy EEA taktiež vyplýva, že znižovanie emisií v kľúčových odvetviach zlepšilo kvalitu ovzdušia v celej Európe. Od roku 2000 emisie kľúčových látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy vrátane oxidov dusíka (NOx) výrazne poklesli napriek rastúcemu dopytu po mobilite a súvisiacemu zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tomto odvetví. Emisie znečisťujúcich látok z dodávok energie sa takisto výrazne znížili, zatiaľ čo pokrok v znižovaní emisií z budov a poľnohospodárstva bol pomalý. Vďaka lepšej kvalite ovzdušia predčasne zomrelo v roku 2018 približne o 60.000 menej ľudí v dôsledku znečistenia jemnými tuhými časticami v porovnaní s rokom 2009. V prípade oxidu dusičitého je toto zníženie ešte väčšie, keďže predčasné úmrtia za posledné desaťročie klesli približne o 54 %. Pokračujúce vykonávanie politík v oblasti životného prostredia a klímy v celej Európe je kľúčovým faktorom zlepšenia.
Správa EEA obsahuje aj prehľad prepojení medzi pandémiou COVID-19 a kvalitou ovzdušia. Podrobnejšie posúdenie predbežných údajov EEA za rok 2020 a podporné modelovanie službou monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS) potvrdzuje predchádzajúce posúdenia, z ktorých vyplýva až 60 % zníženie určitých látok znečisťujúcich ovzdušie v mnohých európskych krajinách, kde sa na jar 2020 zaviedli opatrenia na obmedzenie pohybu. EEA zatiaľ nemá odhady potenciálnych pozitívnych vplyvov čistejšieho ovzdušia na zdravie v roku 2020. V správe sa takisto uvádza, že dlhodobé vystavenie látkam znečisťujúcim ovzdušie spôsobuje kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, ktoré boli identifikované ako rizikové faktory úmrtia u pacientov s ochorením COVID-19. Príčinná súvislosť medzi znečistením ovzdušia a závažnosťou infekcií COVID-19 však nie je jasná a je potrebný ďalší epidemiologický výskum.
Európska komisia nedávno uverejnila jednotlivé kroky pre akčný plán EÚ smerujúci k naplneniu ambície nulového znečistenia, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody.
