S rastúcim počtom občanov EÚ, ktorí sa v dôsledku krízy ocitli v neistej situácii, dve tretiny Európanov (66 %) súhlasia s tvrdením, že EÚ by mala mať pri riešení pandémie viac kompetencií. Na Slovensku s tým súhlasí 55 % respondentov. Okrem toho si väčšina Európanov (54 %) myslí, že EÚ by mala disponovať väčším množstvom finančných prostriedkov v boji proti následkom pandémie. S týmto tvrdením súhlasí 42 % oslovených Slovákov.
Pre občanov EÚ je nanajvýš dôležité, aby tieto finančné prostriedky EÚ smerovali iba do členských štátov s fungujúcim súdnym systémom, ktoré dôsledne rešpektujú spoločné európske demokratické hodnoty. Viac ako tri štvrtiny respondentov v EÚ (77 %) súhlasia s tým, že EÚ by mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom iba za predpokladu, že ich vlády preukázateľne dodržiavajú princípy právneho štátu a demokratické zásady. Na Slovensku s tým súhlasí 72 % oslovených.
Kľúčovou prioritou kam by mali smerovať výdavky je oblasť verejného zdravia (54 %), nasleduje hospodárske oživenie a nové príležitosti pre podniky (42 %), klimatické zmeny a ochrana životného prostredia (37 %), ako aj zamestnanosť a sociálne veci (35 %). Slovenskí respondenti považujú za najdôležitejšiu oblasť zamestnanosť a sociálne veci (55 %), nasleduje oblasť ekonomického oživenia a nových príležitostí pre podniky (51 %), oblasť verejného zdravia (43 %) a klimatické zmeny spolu s ochranou životného prostredia (31%).
Postoje k EÚ sú v porovnaní s prvým prieskumom realizovaným na prelome apríla a mája tohto roku pozitívnejšie. Podiel respondentov, ktorí majú pozitívny obraz o EÚ neustále rastie, z 31 % v apríli 2020 na 41 % v súčasnom prieskume. Väčšina respondentov je však naďalej nespokojná so solidaritou medzi členskými štátmi EÚ. Asi polovica respondentov (49 %) tvrdí, že je spokojná s opatreniami, ktoré ich vláda zatiaľ prijala v boji proti pandémii. Takmer rovnaký podiel obyvateľov (48 %) je nespokojných s rozhodnutiami vlády. Postoje sa od júnového prieskumu stali negatívnejšími, spokojnosť s vládnymi opatreniami má rovnako klesajúcu tendenciu. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s opatreniami vlády 43 %, naopak nespokojných je 55 % opýtaných.
Viac než tretina respondentov v celej EÚ (39 %) tvrdí, že pandémia COVID-19 už ovplyvnila ich osobný príjem. Ďalších 27 % priznáva, že takýto dopad na ich financie v budúcnosti očakáva. Na Slovensku koronakríza ovplyvnila osobný príjem u 47 % opýtaných a 27 % takýto dopad očakáva v budúcnosti. V piatich členských štátoch (Cyprus, Grécko, Španielsko, Rumunsko a Bulharsko) pandémia ovplyvnila osobné príjmy u viac než polovice respondentov.
Z prieskumu tiež vyplýva, že kríza najviac zasiahla mladých ľudí a rodiny s deťmi v EÚ: 64 % občanov vo veku od 16 do 34 rokov už čelí istým finančným ťažkostiam, 27 % respondentov s deťmi minulo svoje osobné úspory skôr, ako mali naplánované.
Od začiatku pandémie zadal Európsky parlament tri špecializované prieskumy skúmajúce európsku verejnú mienku v čase pandémie COVID-19. Prieskum realizovala on-line (telefonicky na Malte) spoločnosť Kantar v dňoch 25. septembra až 7. októbra 2020 na vzorke 24.812 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskumu sa zúčastnili osoby vo veku od 16 do 64 rokov (16 až 54 rokov v Bulharsku, Česku, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku). Reprezentatívnosť vzorky na úrovni jednotlivých štátov je zaručená kvótami na základe pohlavia, veku a regiónu. Celkové výsledky sú posudzované podľa veľkosti populácie v každej skúmanej krajine.