Peniaze si najčastejšie požičiavajú ľudia vo veku 25 až 34 rokov, nejaký úver má však aj necelá štvrtina (23 %) seniorov vo veku nad 65 rokov. Najvyššie úvery (viac ako 50.000 eur) majú ľudia vo veku 25 až 34 rokov a častejšie majú pôžičku domácnosti, ktorých čistý mesačný príjem prevyšuje 1.330 eur. Pôžičku či úver má však aj viac než tretina domácností s príjmom do 600 eur mesačne. Polovica pôžičiek (či ich súčtu) je nižších než 13.800 eur, priemerná výška pôžičky dosahuje 31.700 eur a pätina pôžičiek je vyšších než 50.000 eur. „Vysoké pôžičky ľudí v strednom veku nepochybne súvisia s úvermi na bývanie a hypotékami. Pôžičky na najvyššie sumy sú pritom spravidla riadne splácané, po splatnosti najčastejšie bývajú menšie dlhy, rádovo v stovkách alebo jednotkách tisícov eur – typicky teda skôr rôzne rýchle spotrebiteľské pôžičky. Problematická je zadlženosť seniorov, ktorých jediným príjmom je starobný dôchodok a ktorí nemajú možnosť ďalšieho vedľajšieho zárobku na splácanie svojich záväzkov“, uvádza Jaroslava Palendalová.
Účelom viac ako dvoch pätín (43 %) pôžičiek je obstaranie alebo stavba vlastného bývania. Nasledujú úvery na rekonštrukciu bytu či domu (28 %), na obstaranie auta (22 %) a pôžičky na zariadenie domácnosti (13 %). Na nákup auta si požičiavajú skôr muži, na úpravy bývania skôr ženy. 13 % úverov si však Slováci berú na účely splácania iných záväzkov. Takmer tretina slovenských domácností nemá žiadne úspory, pätina má úspory len do výšky jednomesačného príjmu, ďalšia pätina má úspory len do výšky trojmesačného príjmu. Úspory vyššie než polročný príjem má pätina domácností, úspory vyššie než trojročný príjem len 4 % domácností. Väčšie úspory majú ľudia s vyššími príjmami, ľudia vo vyššom veku, s vyšším vzdelaním a žijúci vo väčších mestách. „Približne každá šiesta domácnosť má úspory vo výške trojmesačného až šesťmesačného príjmu. Práve úspory pritom budú v nasledujúcich mesiacoch hrať zásadnú rolu pri vyrovnávaní sa s ekonomickými následkami pandémie nového koronavírusu. Môžeme tiež očakávať, že porastú výdavky spojené so zdravím – typicky na lieky alebo potravinové doplnky“, dodáva Jaroslava Palendalová. Viac než tri pätiny (62 %) domácnosti dnes utrácajú za zdravie (lieky, nehradené zdravotné pomôcky, rehabilitácia, masáže atď.) menej než 10 % svojho rozpočtu. Vo viac než štvrtine domácností tieto výdavky však tvoria 10 až 30 % rozpočtu. Zo 72 % ide o doplatky za lieky a nákup voľne predajných liečiv a doplnkov.
V rámci celého novembra prebieha nezisková aktivita Deň bez dlhov, v ktorej má každý možnosť poradiť sa zdarma o svojej finančnej situácii a dlhoch a nastaviť si riešenie, ako sa dostať z dlhov. Pre verejnosť je pripravená bezplatná linka 800 223 322 alebo kontaktný formulár na internetových stránkach www.nasedlhy.sk. Tohoročnou novinkou je možnosť zdarma zistiť, či sú proti danej osobe vedené exekúcie, prípadne koľko ich je.