Digitálna dôvera bola v ešte menšej miere zaznamenaná u Američanov – len 23 percent verí spoločnostiam, pokiaľ ide o zaobchádzanie so súkromnými informáciami. Naopak v Rusku je situácia iná, dôveru vyjadrilo až 41 percent Rusov. „Údaje pomáhajú lepšie pochopiť potreby zákazníkov a rýchlejšie reagovať na trendy na trhu – avšak zákazníci musia byť schopní uveriť spoločnostiam, s ktorými zdieľajú spoločné informácie, že s nimi tieto spoločnosti zaobchádzajú správne“, uvádza Peter Hetteš. V nie každom odvetví panuje rovnaká digitálna dôvera či nedôvera. Zákazníci v Európe veria najviac bankám pri manipulácii s údajmi – vyjadrilo sa tak 54 percent Európanov, rovnaké percento bolo Rusov. V USA vybralo banky na prvé miesto 56 percent respondentov. Nasledovali poskytovatelia platobných služieb a dodávatelia energie z hľadiska najvyššej dôvery. S podstatne väčšou nedôverou sa musia vysporiadať telekomunikačné spoločnosti. V európskom priemere im dôveruje iba 28 percent respondentov, 21 percent verí on-line obchodu a len 14 percent sociálnym sieťam a aplikácii Messenger.
Peter Hetteš podotkol, že veľa ľudí na sociálnych sieťach o sebe prezrádza najrôznejšie informácie: od kontaktných údajov až po nákupné a pohybové profily. Je to spôsobené tým, že spotrebitelia rozlišujú medzi významom jednotlivých typov údajov. Finančné údaje sú klasifikované ako obzvlášť citlivé, zatiaľčo údaje týkajúce sa kondície alebo konzumu sú viacerými používateľmi hodnotené ako menej ohrozené údaje. Aj vzhľadom na fakty, ktoré odhalila štúdia, viaceré spoločnosti čelia v súčasnej dobe výzve, aby zverené údaje využívali čo najefektívnejšie. Rovnako je však potrebné, aby sa dopytovali len takých údajov, ktoré sú potrebné.
