Novela vyzýva členské štáty, aby zabezpečili bezplatné poskytovanie pitnej vody vo verejných budovách. Žiada tiež, aby podporovali poskytovanie vody z vodovodu bezplatne alebo maximálne za servisný poplatok aj v reštauráciách, jedálňach či stravovacích službách. Krajiny EÚ by zároveň mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie prístupu k vode pre zraniteľné skupiny, napríklad pre utečencov, kočovné komunity, bezdomovcov či menšiny vrátane Rómov.
Súčasťou novej legislatívy je sprísnenie maximálneho povoleného obsahu niektorých znečisťujúcich látok vo vode vrátane olova. Výsledkom by mala byť vyššia kvalita vody z vodovodu, ktorá by mohla povzbudiť ľudí, aby namiesto fľaškovej vody pili vodu z vodovodného kohútika. Komisia by do začiatku roku 2022 mala vypracovať a následne pravidelne aktualizovať zoznam látok alebo zlúčenín, ktoré u verejnosti alebo vedeckej obce vzbudzujú obavy z hľadiska zdravia. Súčasťou tohto zoznamu by mali byť lieky, endokrinné disruptory a mikroplasty. Exekutíva EÚ by tiež mala zostaviť európsky zoznam povolených látok, ktoré môžu prísť do kontaktu s pitnou vodou. Členské štáty majú zase zabezpečiť, aby opatrenia prijaté s cieľom zaviesť nové normy do praxe vychádzali zo zásady predbežnej opatrnosti a v žiadnom prípade nespôsobili zhoršenie súčasnej kvality pitnej vody.
Parlamentom schválená smernica vstúpi do platnosti 12 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať následne dva roky na zosúladenie svojich vnútroštátnych predpisov so znením novej smernice.
Podľa Európskej komisie by nižšia spotreba fľaškovej vody mohla pomôcť domácnostiam v EÚ ušetriť viac ako 600 miliónov eur ročne. Zvýšenie dôvery občanov k pitnej vode z vodovodného kohútika by mohlo prispieť aj k zníženiu objemu plastového odpadu z fľaškovej vody, čo by zároveň znamenalo zníženie množstva odpadu v moriach. Plastové fľaše patria medzi najčastejšie nachádzané jednorazové plastové predmety na európskych plážach.
