Počas posledných 20 rokov sme zaznamenali výrazný rozvoj aj v on-line prostredí. Na vzostupe sú nielen nové technológie a firmy, ale aj nové spôsoby práce, nakupovania, rezervácie ubytovania alebo objednávania jedla a dopravy. Smernica o elektronickom obchode, ktorá je základným stavebným kameňom jednotného digitálneho trhu, bola prijatá už v roku 2000. Platformy ako Amazon, Google alebo booking.com boli vtedy ešte len v plienkach. Facebook, Airbnb a Instagram ešte ani neexistovali.
Európska únia (EÚ) v záujme adaptovať svoju legislatívu na vývoj v on-line priestore pracuje na novom legislatívnom rámci s názvom Akt o digitálnych službách. Ten má za úlohu stanoviť pravidlá a pokyny pre nové on-line prostredie, a to aj pre platformy, aby bol digitálny priestor bezpečnejším miestom pre používateľov aj firmy v celej EÚ.
Aký význam majú online platformy pre ekonomiku? Za posledné dve desaťročia sa najvýraznejšie rozvinuli on-line platformy. Pod tento pojem možno zahrnúť on-line trhoviská, sociálne médiá, obchody s aplikáciami, webové stránky na porovnávanie cien, ale aj vyhľadávače. Bez nich by si mnohí z nás dnes už len ťažko dokázali predstaviť svoj život. Vďaka tomu, že platformy uľahčili cezhraničné obchodovanie nielen v rámci EÚ, ale aj mimo nej, priniesli spotrebiteľom mnohé výhody a otvorili nové príležitosti pre európske podniky a obchodníkov. Podľa údajov Európskej komisie až jeden milión podnikov v EÚ využíva online platformy na predaj svojho tovaru a služieb. Viac ako polovica malých a stredných firiem, ktoré sú prítomné na online trhoviskách, predáva na nich svoj tovar aj do iných krajín.
Tieto nové príležitosti so sebou samozrejme prinášajú aj nové riziká. Európski spotrebitelia sú vystavení celej škále nového nelegálneho tovaru, aktivít a obsahu. Novo vznikajúce podniky môžu mať často problém vstúpiť na trh, ktorý ovládajú veľké platformy. Práve tie platformy, ktoré prepájajú veľa firiem s mnohými spotrebiteľmi, majú prístup k veľkému množstvu údajov. Získavajú tak vplyv na kontrolu a stanovovanie štandardov pre dôležité oblasti digitálnej ekonomiky. EÚ chce opätovne získať možnosti na formovanie tejto oblasti na únijnej úrovni a stanovovať štandardy aj celosvetovo.
Poslanci Európskeho parlamentu spresnili svoje priority ohľadom toho, čo všetko by mal Akt o digitálnych službách obsahovať. Cieľom je zlepšiť fungovanie jednotného trhu:
- Akt o digitálnych službách by sa mal vzťahovať na spoločnosti v EÚ i na spoločnosti, ktoré sídlia mimo EÚ, ale predávajú európskym spotrebiteľom. Mal by platiť pre všetky digitálne služby, nielen pre on-line platformy.
- Ochrana spotrebiteľov nakupujúcich on-line by mala byť rovnaká ako pri nákupe v tradičných predajniach. To, čo je nezákonné v kamenných obchodoch, by malo byť považované za nezákonné aj v on-line prostredí a platformy by mali zintenzívniť svoje úsilie v boji proti obchodníkom predávajúcim falošné alebo nebezpečné výrobky.
- V prípade zavedenia pravidla "poznaj svojho firemného zákazníka" by mali byť platformy nútené kontrolovať a blokovať podvodné podniky, ktoré využívajú ich služby na predaj nebezpečných produktov alebo šírenie dezinformácií.
- Spotrebitelia by mali mať právo byť informovaní, ak služba využíva umelú inteligenciu. Zároveň by mali mať viac kontroly a právo odhlásiť sa. Lepšej regulácii by mala byť podrobená aj cielená reklama.
- Vďaka aktu o digitálnych službách by mali mať ľahší prístup na trh nové firmy. Legislatíva by mala vyriešiť situáciu, keď veľkí digitálni hráči stanovujú pravidlá pre svojich používateľov aj konkurentov. Navrhované pravidlá by mali veľkým platformám zabrániť, aby prístupe na trh pre ostatných.
- Pravidlá by mali byť zrozumiteľné a mali by poskytovať jasné pokyny na riešenie nezákonného a škodlivého obsahu v on-line prostredí.
Európska komisia predložila návrh na nový akt o digitálnych službách 15. decembra. Cieľom tejto iniciatívy je vytvoriť tzv. Európu pripravenú na digitálny vek. Tri parlamentné výbory (vnútorný trh a ochrana spotrebiteľa, právne veci a občianske slobody) pripravili pre Komisiu správy s odporúčaniami týkajúcimi sa rôznych aspektov spomínaného legislatívneho rámca. Parlament tieto správy prijal 20. októbra.