Až pätina (21 %) respondentov z domácností s celkovým mesačným príjmom do 600 EUR uviedla, že v dôsledku koronakrízy prišli o celý príjem. Ďalšia pätina (20 %) takýchto respondentov uviedla, že prišli o väčšinu mesačného príjmu. „Koronakríza najťažšie dopadá na tie domácnosti, ktoré mali už pred samotnou krízou hlbšie do vrecka. Často ide o ľudí, ktorí pracovali, alebo pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší príjem. Tieto domácnosti sa tak dostávajú do začarovaného kruhu finančných problémov, z ktorého sa len ťažko budú vedieť bez pomoci zvonka dostať“, konštatuje sociológ Martin Slosiarik. Najpostihnutejším regiónom na Slovensku je v tomto ohľade Prešovský kraj, v ktorom mesačný príjem úplne stratilo 16 % opýtaných a ďalších 14 % stratilo väčšinu mesačného príjmu. Viac ako polovici Slovákov sa ich plat nezmenil (53 %) a sú na tom rovnako ako pred začiatkom koronakrízy. Naopak, 7 % opýtaných sa ich osobný príjem v porovnaní pred začiatkom koronakrízy dokonca zvýšil. Pozitívnou správou je, že viac ako dve tretiny (69 %) Slovákov vo veku od 18 do 60 rokov disponujú finančnou rezervou. Po premietnutí výšky vytvorenej rezervy na veľkosť ich priemerného mesačného platu sa ukázalo, že viac ako pätina opýtaných (22 %) má odloženú rezervu na úrovni jedného mesačného platu, 21 % ľudí má pre prípad núdze odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Viac ako jedna desatina (11 %) respondentov má rezervu vo výške štyroch až šiestich platov. „Slováci sú napriek aktuálnej nepriaznivej situácii finančne zodpovední a väčšina z nich myslí aj na horšie časy. Pätnásť percent opýtaných si dokonca dokázalo ušetriť peniaze vo výške viac ako šiestich mesačných platov. Pri dlhodobejších krízach však finančná rezerva na pár mesiacov nemusí byť dostatočná a treba viac myslieť aj na nepredvídateľné okolnosti“, dodal Robert Chrištof.
Z výsledkov prieskumu tiež vyplynulo, že až približne jedna tretina ľudí (31 %) nemá odloženú žiadnu finančnú rezervu a v prípade náhleho výpadku príjmu tak nebudú schopní vykryť dieru vo svojom rozpočte. V súvislosti s koronakrízou zmenila svoje finančné správanie viac ako polovica (52 %) Slovákov. Až 37 % opýtaných znížilo svoje výdavky a začalo míňať menej. Pravidelne sporiť si začalo 15 % respondentov a ďalších 5 % začalo investovať vo fondoch. Ľudia obmedzili svoje výdavky aj inými spôsobmi – napríklad zrušili nejaký typ poistenia (6 %) alebo, požiadali svoju banku o odklad splátok (4 %).
